Ako pestovať kôpor u vás doma v kuchyni

Ako pestovať kôpor u vás doma v kuchyni
5 2 hodnotení

Kôpor voňavý je aromatická bylinka, ktorá sa využíva od pradávna nielen v európskej, ale aj indickej kuchyni. Pochádza z južného Ruska a zo stredomorskej oblasti. Hlavní dnešní producenti kôpru sú Poľsko, Rusko, Škandinávia, Turecko a Veľká Británia. Dokonca bol obľúbený už v Starovekom Egypte. Pestuje sa ako jednoročná bylina, z ktorej je možné využívať vňať, semená či koreň.

Druhy kôpru

Najbežnejšou u nás pestovanou odrodou je odroda Hanák. Ďalšou obľúbenou odrodou je odroda Moravan, ktorá má veľkú prednosť v tom, že skoro neprechádza do kvetu, a preto sa môžeme dlhšie tešiť z vňate.

Na pestovanie v interiéri je najvhodnejšia odroda Compact MINI, ktorá dorastá len do výšky 40cm.

Rastlina kvitne žltými súkvetiami

Výsadba kôpru

Kôpor vysievame v apríli až v máji. Semená vysievame vo vzdialenosti 30 až 35 cm, pričom do jedného hniezda vysadíme 3 až 5 semien. Vysievame do hĺbky 1 až 2 centimetre.

Pred výsadbou dodáme pôde potrebné živiny prostredníctvom hnojiva. Kôpor nikdy nehnojíme hnojivami s obsahom chlóru.

Pri výsadbe v záhrade semená vysádzame priamo na záhon. Pri pestovaní v domácnosti sadíme do rozmnožovacieho  kvetináča, odkiaľ neskôr rastlinky presadíme.

Semená kôpru vyklíčia rýchlo

Vhodné podmienky na pestovanie

Kôpor je nenáročná rastlina. Nevyžaduje špeciálny druh pôdy, no najlepšie sa mu bude dariť vo vlhšej priepustnej hlinitej pôde s dostatočnou zásobou živín. No dopestovať sa ho podarí aj v piesočnatých pôdach. Základom je dostatočná vlhkosť pôdy, no zároveň nie prílišné preliatie. Kôpor je veľkým kamarátom so slniečkom, preto dostatočne slnečné, záveterné stanovisko, je to pravé, čo môžete pre jeho blaho urobiť.

Pri pestovaní v kvetináči ho sadíme do hlbšieho kvetináča. Dno kvetináča vyložíme malými kamienkami, aby sme vytvorili drenáž. Kvetináč naplníme ľahkým priepustným kvetináčom a vysadíme rastlinku. Kvetináč v byte umiestnime na slnečné miesto.

Starostlivosť o kôpor

Kôpor nevyžaduje špeciálnu starostlivosť. V záhrade sa starostlivosť zameriava na odburiňovanie a kyprenie pôdy. Taktiež ho pravidelne zastriháme, nakoľko sa rýchlo rozrastá a ľahko by bujnel.

Pri pestovaní v kvetináči je dôležité dbať o pravidelné zalievanie, avšak treba dbať na to, aby sme pôdu neprelievali. Pri pravidelnom zalievaní a pestovaní na slnečnom okne sa bude kôpru výborne dariť a nebude vyžadovať žiadnu ďalšiu starostlivosť.

Kôpor si nepotrpí na špeciálnu starostlivosť

Zber kôpru

Vňať kôpru zbierame v júni až v júli do začiatku jeho plného kvitnutia. Kvitnúca vňať sa zvykne pridávať do nakladaných uhoriek.

Semená zbierame po ich dozretí. Dozretie prezradí žltohnedá farba. Z dôvodu ich ľahkého uvoľňovania ich zbierame predpoludním ešte za rosy. Následne ich vymlátime a sušíme rozprestreté v tenkej vrstve.

Liečebné účinky kôpru

Kôpor obsahuje množstvo telu prospešných látok. Medzi jeho hlavné účinky patrí :

  • Podpora imunity
  • Prevencia pred chrípkou a prechladnutím
  • Protizápalové účinky
  • Zlepšenie trávenia
  • Prečistenie močových ciest a obličiek
  • Odstránenie migrény
  • Prevencia proti osteoporóze
  • Upokojenie nervového systému
Kôpor sa pýši bohatými liečebnými účinkami

Vďaka svojim liečebným účinkom, výbornej chuti a jednoduchému pestovaniu, by kôpor nemal chýbať v žiadnej domácnosti.

Ako pestovať šalviu u vás doma v kuchyni

Ako pestovať šalviu u vás doma v kuchyni
5 3 hodnotení

Názov rastlinky pochádza z latinského slova salvere, ktoré znamená – liečiť. Šalvia sa používala už v starovekom Egypte. V Ebers papyrus (1500 pnl) bola uvedená ako liek na svrbenie. Taktiež sa využíva na liečbu žalúdočných ťažkostí, bolesti zubov a astmy. Vďaka bohatým liečivým účinkom je táto voňavá trvalka obľúbená aj dnes.

Druhy šalvie

Šalvií existuje po celom svete až okolo 800 druhov a sfarbenie kvetov je rôzne: biele, fialové, modré či dokonca červené a pestrofarebné. Niektoré druhy sú jednoročné a niektoré trvalky. U nás najznámejšou je fialovo kvitnúca Šalvia lekárska.

Existuje až okolo 800 druhov šalvie

Výsadba šalvie

Najvhodnejšie je vypestovať šalviu priamo zo semien. Semená vysievame v polovici jari – v priebehu apríla, do hĺbky 1 až 2 centimetre, do riadkov vzdialených 40 až 60 centimetrov. Keď rastlinky dosiahnu 10 až 12 centimetrov, porast je potrebné poriadne preplevať.

Za účelom predpestovania priesad, semená vysievame v marci do teplého pareniska, do hĺbky 2 cm. Priesady  vysoké 10 centimetrov so štyrmi až šiestimi listami vysádzame od mája do júna do vlhkej pôdy.

Vhodné podmienky na pestovanie

Šalvia je teplomilná rastlina. V záhrade ju sadíme na miesto, ktoré má počas dňa dostatok slnečného svetla a zároveň poskytuje dostatočné závetrie. Pri výsadbe sa je potrebné vyhnúť stanovisku, kde by ju mohol poškodiť silný vietor alebo nízka teplota.

Obľubuje suchšiu hlinito – piesočnatú pôdu, ktorá má dobré zásoby vápnika a dusíka. Nevadí jej však ani suchšia čiastočne kamenistá pôda, no táto musí byť dostatočne zavlažovaná a zásobovaná živinami.

Prehnanú vlhkosť rastlina znáša ťažšie

Existujú však aj druhy,  napríklad japonská žltá šalvia, ktoré  uprednostňujú tieň a bohatú vlhkú pôdu. Pred pestovaním šalvie sa je preto vhodné oboznámiť s konkrétnymi podmienkami, ktoré vyžaduje daná odroda.

Šalvii sa dobre darí aj v črepníku. Stačí jej zabezpečiť vhodnú pôdu, svetlé, teplé miesto a bude vám robiť radosť niekoľko rokov.

Starostlivosť o šalviu

Šalvia je poloker a preto je potrebné jej ťažšie, drevnaté stonky každý rok na jar prerezávať, vďaka čomu sa na rastline vytvorí viac listov.  Po 4 až 5 rokoch je najlepšie rastlinky šalvie úplne vymeniť.

V záhrade chránime šalviu pred mrazmi prikrytím lístím, prípadne slamovým hnojom.

Pri pestovaní v kvetináči dbáme o pravidelnú zálievku, nie však prelievanie a rastlinku pravidelne hnojíme.

Zber šalvie

Z byliny sa zbierajú listy a nedrevnatá vňať, v období tesne pred kvitnutím – od mája do septembra. Listy sa zbierajú za suchého počasia okolo poludnia. Vňať zrezávame nad tretím až štvrtým listom, pričom hrúbka stonky nesmie presiahnuť pol centimetra. Rastlinu sa suší vo vzdušných, suchých priestoroch. Po vysušení skladujeme v dobre uzatvorených nádobách.

Zbierame listy a nedrevnatú vňať

Liečivé účinky šalvie

Šalvia sa využíva pri zápaloch dýchacích ciest, ochoreniach tráviaceho traktu, žlčových ciest, obličkových alebo močových kameňoch. Pomáha bojovať proti nadmernému poteniu, znižuje sekréciu mliečnych žliaz či reguluje hladinu cukru v krvi. Okrem toho sa používa na liečbu zle sa hojacich rán, ekzémov či infekciách ústnej dutiny.

Okrem liečiteľstva sa šalvia využíva aj v kuchyni

Šalvia v kuchyni

Okrem obľúbenosti v ľudovom liečiteľstve si našla šalvia svoje miesto aj v gastronómii. Pridáva sa pri pečení bravčového, husacieho či teľacieho mäsa. Čerstvé lístky sa využívajú aj ako prísada do polievok, omáčok a masiel.