Ligurček je trvalka, ktorá pochádza z juhozápadnej Ázie. Dorastá do výšky 2 metrov a vzhľadom aj chuťou pripomína zeler. V kuchyni je obľúbený najmä vďaka svojej špecifickej chuti.

Výsadba ligurčeka

Ligurček lekársky možno pestovať priamym výsevom zo semena, z predpestovanej priesady alebo odrezkami z podzemku.

Výsadba zo semien sa realizuje na jar (v marci až apríli) prípadne na jeseň (september až október). Vysievame 5 až 6 semien do hniezd vzdialených 0,6 metra do hĺbky 1 centimeter a jemne prikryjeme a pritlačíme pôdou. Osivo ligurčeka klíči veľmi pomaly. Z vyklíčených rastlín sa v hniezdach nechajú len najsilnejšie jedince (cca 3 kusy).

Najjednoduchšie sa ligurček vysádza z darovaných koreňových pukov. Vegetatívne je ho možné rozmnožovať na jar aj na jeseň, pričom odrezky berieme zo staršej kultúry ( trojročná rastlina). Sadíme tenšie pakoreňové odnože s pukmi, očkami a kúskom koreňa.

Vhodné podmienky na pestovanie

Vyhovuje mu stanovisko v polotieni s dostatkom vlahy a živín. Obľubuje stredne ťažkú, dobre prekyprenú hlinitú pôdu s dostatkom humusu. Pôda by taktiež mala mať dostatok vápna a rovnomernú vlhkosť.

Ligurček dorastá až do 2 metrov, preto potrebuje dostatok miesta. Jednotlivé rastliny sa dožívajú 10 až 15 rokov, takže po vysadení vám bude robiť spoločnosť dlho.

Neodporúča sa vysádzať ho na miesta, kde ste predtým pestovali mrkvovité rastliny (mrkva, petržlen, paštrnák, zeler, kôpor, rasca, koriander), nakoľko tak môže dôjsť k prenosu chorôb.

Starostlivosť o ligurček

Ligurček je nenáročný a poradí si aj v prípade, ak mu nedoprajete 100 % starostlivosť. Najkrajšiu vňať však vypestujete vtedy, keď mu zabezpečíte dostatok vlahy a živín. O výživu pôdy sa treba postarať už pred jeho výsadbou, nakoľko priame hnojenie, najmä čerstvým maštaľným hnojom, nemá rád.

Rastlinu treba pravidelne okopávať a držať v čistote. Ak ho pestujete ako koreninovú drogu, je dobré jeho duté kvetné lodyhy odrezať nízko pri koreni, aby nevytváral plody.

Zber

Z ligurčeka možno zberať listy, semená aj koreň. Zber sa uskutočňuje od mája do novembra. Listy sa zbierajú priebežne podľa potreby, avšak len pred kvitnutím. Po odkvitnutí jeho listy horknú. Využívajú sa čerstvé alebo sa sušia v jednej vrstve na vzdušnom mieste.

So zberom koreňov možno začať v druhom alebo treťom roku na jeseň. Zbierajú sa predovšetkým korene a niekedy aj celý nadzemný výhonok. Pred sušením sa umyjú tečúcou vodou, aby sa zbavili nečistôt. Sušíme ich na vzdušnom, suchom mieste. Dobre vysušený koreň je biely a pri lámaní praská. Možno ho pokrájať či pomlieť na prášok. Skladovať ho treba  v dobre uzatvorenej nádobe, ktorá neprepustí vlhko ani svetlo.

Liečivé účinky

Ligurček zlepšuje tvorbu žalúdočných a tráviacich enzýmov, má močopudné a odhlieňovacie účinky. Využíva sa pri nervovej vyčerpanosti, reumatizme, chorobách močových ciest, žlčníka či nadmernom potení.

Využitie v kuchyni

V kuchyni je ligurček obľúbený svojou špecifickou chuťou. Tá je najskôr sladká, neskôr ostrá až mierne horkastá. Využívajú sa jeho listy aj korene.

Čerstvé aj sušené listy sa pridávajú do jedál v malom množstve, nakoľko sú dosť aromatické. Vňať sa používa ako prísada do polievok, omáčok, cestovín či múčnikov. Mladé čerstvé lístky sa pridávajú do šalátov alebo sa nimi nahrádza petržlenová a zelerová vňať.

Koreň je súčasťou viacerých koreninových zmesí, napríklad polievkového korenia.

Pestovanie ligurčeka zabezpečí nielen zásobu korenia, ale aj liečivo na mnoho ťažkostí. Preto bol v minulosti pevnou súčasťou tradičných záhrad. Hoci sa postupne vytrácal, vďaka svojím vlastnostiam, si svoje miesto v záhradách získava opäť.