Pažítka je obľúbená najmä vďaka svojej štipľavej chuti. Obsahuje rôzne vitamíny, železo, vápnik a betakarotén. Pomáha prečistiť črevá a podporuje trávenie. Ide o priamu príbuznú cesnaku a cibule, ktorá vo voľnej prírode rastie v Európe, Severnej Amerike či dokonca na Sibíri. Konzumnou časťou rastliny však nie je cibuľa, ale čerstvé jemné, aromatické listy.
Druhy pažítky
Pod pojmom pažítka si takmer každý predstaví typickú rastlinku, pripomínajúcu trs trávy, ktorá počas roka zakvitne fialovými kvetmi. Áno, tak nejako vyzerá typická pažítka, ktorá sa od nepamäti pestuje v našich končinách a len málokto vie, že existuje viacero druhov tejto rastliny.
Spomínaná najznámejšia odroda, tzv. pažítka pravá, je odroda Pražská. Táto rastlina má listy trubičkovitého tvaru, ktoré sú dlhšie a silnejšie, sýto zelenej farby. Najlepšie sa jej darí ľahších pôdach s dostatočným množstvom živín.
Lahodná je aj odroda Bohemia, ktorá je vhodná okrem pestovania na záhone aj na pestovanie v kvetináči. Jej listy sú stredne dlhé s väčším priemerom. Túto pažítku možno bez problémov zbierať viackrát do roka.
Pažítka cesnaková, tiež známa ako čínska pažítka, svojou chuťou výrazne pripomína cesnak. Tento druh dorastá do výšky cca 25 – 30 cm. Obľubuje humóznu pôdu na slnečnom alebo polo tienistom stanovisku. Vďaka svojej intenzívnej aróme je vo veľkom využívaná na dochucovanie omáčok, najmä tých pôvodom z čínskej kuchyne.
Výsadba pažítky
Semená pažítky vysádzame do záhrady na jar, koncom marca, prípadne v prvej polovici apríla. Vysádzame do plytkých jamiek vzdialených približne 10 centimetrov. Rastlina má dobrú klíčivosť, takže osivo vzíde skoro.
Do kvetináča v interiéri môžno semená vysievať kedykoľvek počas roka. Vysievame do vyhĺbenej jamky po viac kusoch, pričom v kvetináči spravíme viacero „hniezd“ semien. Po výseve substrát zalejeme a postavíme na svetlé miesto, nie priame slnko. Ako pri pestovaní iných byliniek, aj pri pažítke je vhodné vytvoriť v kvetináči drenáž, ktorá ochráni rastlinku pred prílišnou vlhkosťou.
Vhodné podmienky na pestovanie
Pažítka nie je náročná na prostredie a ľahko sa pestuje. Dobre sa jej darí v ľahších až piesočnatých pôdach, dostatočne zásobených dusíkom a draslíkom s pH 6-7. Zamokrené a kyslé pôdy nie sú na jej pestovanie vhodné. Na živiny nie je mimoriadne náročná.
Pri pestovaní v interiéri vyžaduje svetlé, slnečné stanovisko s dostatočným prísunom vzduchu, nie však na priamom slnku. Najlepšie sa jej bude dariť na parapete v polotieni. Nedostatok svetla spôsobí, že listy budú slabé a nažltnuté. Rastlina nemá rada zmeny, preto sa je dobré vyhnúť príliš častému striedaniu stanoviska či kolísaniu teplôt.
Starostlivosť o pažítku
Pažítka je nenáročná bylinka a nevyžaduje extra starostlivosť. Pozor treba dávať len pri jej zalievaní, na ktoré je mimoriadne citlivá. Rastlinku sa odporúča zalievať odstátou vodou, izbovej teploty. Vďaka tomu sa voda dobre vsaje do pôdy a presiakne do celej zeminy. S polievaním to netreba preháňať, nakoľko veľa vody pažítke škodí.
Zber pažítky
Zber je možný kedykoľvek v priebehu roka. Vďaka postupnému zberu a zastrihávaniu pažítka nevykvitne. Pri zbere listy nerežeme príliš pri koreňoch. Rastlina by tak postupne vyschla. Vždy necháme aspoň 2-3 centimetre listov.
Pažítka v kuchyni
Bylinka sa najčastejšie konzumuje v surovom stave, nakoľko tepelnou úpravou stráca väčšinu živín. Možno ju pridať do takmer každého jedla. Často sa využíva do nátierok, na ozdobu polievok či ako prísada do omáčok.
Ako pestovať šalviu u vás doma v kuchyni
Šalvia je nenáročná, slnko milujúca rastlina. Vďaka svojej aromatickej vôni a esenciálnym olejom sa využíva nielen ako korenie, ale aj ako liečivá bylinka. Výrazne kvitnúca rastlina sa aktuálne stáva hitom nielen kuchyne, ale aj okrasných záhrad.
Názov rastlinky pochádza z latinského slova salvere, ktoré znamená – liečiť. Šalvia sa používala už v starovekom Egypte. V Ebers papyrus (1500 pnl) bola uvedená ako liek na svrbenie. Taktiež sa využíva na liečbu žalúdočných ťažkostí, bolesti zubov a astmy. Vďaka bohatým liečivým účinkom je táto voňavá trvalka obľúbená aj dnes.
Druhy šalvie
Šalvií existuje po celom svete až okolo 800 druhov a sfarbenie kvetov je rôzne: biele, fialové, modré či dokonca červené a pestrofarebné. Niektoré druhy sú jednoročné a niektoré trvalky. U nás najznámejšou je fialovo kvitnúca Šalvia lekárska.
Výsadba šalvie
Najvhodnejšie je vypestovať šalviu priamo zo semien. Semená vysievame v polovici jari – v priebehu apríla, do hĺbky 1 až 2 centimetre, do riadkov vzdialených 40 až 60 centimetrov. Keď rastlinky dosiahnu 10 až 12 centimetrov, porast je potrebné poriadne preplevať.
Za účelom predpestovania priesad, semená vysievame v marci do teplého pareniska, do hĺbky 2 cm. Priesady vysoké 10 centimetrov so štyrmi až šiestimi listami vysádzame od mája do júna do vlhkej pôdy.
Vhodné podmienky na pestovanie
Šalvia je teplomilná rastlina. V záhrade ju sadíme na miesto, ktoré má počas dňa dostatok slnečného svetla a zároveň poskytuje dostatočné závetrie. Pri výsadbe sa je potrebné vyhnúť stanovisku, kde by ju mohol poškodiť silný vietor alebo nízka teplota.
Obľubuje suchšiu hlinito – piesočnatú pôdu, ktorá má dobré zásoby vápnika a dusíka. Nevadí jej však ani suchšia čiastočne kamenistá pôda, no táto musí byť dostatočne zavlažovaná a zásobovaná živinami.
Existujú však aj druhy, napríklad japonská žltá šalvia, ktoré uprednostňujú tieň a bohatú vlhkú pôdu. Pred pestovaním šalvie sa je preto vhodné oboznámiť s konkrétnymi podmienkami, ktoré vyžaduje daná odroda.
Šalvii sa dobre darí aj v črepníku. Stačí jej zabezpečiť vhodnú pôdu, svetlé, teplé miesto a bude vám robiť radosť niekoľko rokov.
Starostlivosť o šalviu
Šalvia je poloker a preto je potrebné jej ťažšie, drevnaté stonky každý rok na jar prerezávať, vďaka čomu sa na rastline vytvorí viac listov. Po 4 až 5 rokoch je najlepšie rastlinky šalvie úplne vymeniť.
V záhrade chránime šalviu pred mrazmi prikrytím lístím, prípadne slamovým hnojom.
Pri pestovaní v kvetináči dbáme o pravidelnú zálievku, nie však prelievanie a rastlinku pravidelne hnojíme.
Zber šalvie
Z byliny sa zbierajú listy a nedrevnatá vňať, v období tesne pred kvitnutím – od mája do septembra. Listy sa zbierajú za suchého počasia okolo poludnia. Vňať zrezávame nad tretím až štvrtým listom, pričom hrúbka stonky nesmie presiahnuť pol centimetra. Rastlinu sa suší vo vzdušných, suchých priestoroch. Po vysušení skladujeme v dobre uzatvorených nádobách.
Liečivé účinky šalvie
Šalvia sa využíva pri zápaloch dýchacích ciest, ochoreniach tráviaceho traktu, žlčových ciest, obličkových alebo močových kameňoch. Pomáha bojovať proti nadmernému poteniu, znižuje sekréciu mliečnych žliaz či reguluje hladinu cukru v krvi. Okrem toho sa používa na liečbu zle sa hojacich rán, ekzémov či infekciách ústnej dutiny.
Šalvia v kuchyni
Okrem obľúbenosti v ľudovom liečiteľstve si našla šalvia svoje miesto aj v gastronómii. Pridáva sa pri pečení bravčového, husacieho či teľacieho mäsa. Čerstvé lístky sa využívajú aj ako prísada do polievok, omáčok a masiel.
Najnovšie články
