Ako pestovať pažítku u vás doma v kuchyni

shutterstock

Pažítka je obľúbená najmä vďaka svojej štipľavej chuti. Obsahuje rôzne vitamíny, železo, vápnik a betakarotén. Pomáha prečistiť črevá a podporuje trávenie. Ide o priamu príbuznú cesnaku a cibule, ktorá vo voľnej prírode rastie v Európe, Severnej Amerike či dokonca na Sibíri. Konzumnou časťou rastliny však nie je cibuľa, ale čerstvé jemné, aromatické listy.

Druhy pažítky

Pod pojmom pažítka si takmer každý predstaví typickú rastlinku, pripomínajúcu trs trávy, ktorá počas roka zakvitne fialovými kvetmi. Áno, tak nejako vyzerá typická pažítka, ktorá sa od nepamäti pestuje v našich končinách a len málokto vie, že existuje viacero druhov tejto rastliny.

pexels.com
Najznámejším druhom pažítky je odroda Pražská

Spomínaná najznámejšia odroda, tzv. pažítka pravá, je odroda Pražská. Táto rastlina má listy  trubičkovitého tvaru, ktoré  sú dlhšie a silnejšie, sýto zelenej farby. Najlepšie sa jej darí ľahších  pôdach s dostatočným množstvom živín.

Lahodná je aj odroda Bohemia, ktorá je vhodná okrem pestovania na záhone aj na pestovanie v kvetináči. Jej listy sú stredne dlhé s väčším priemerom. Túto pažítku možno bez problémov zbierať viackrát do roka.

Pažítka cesnaková, tiež známa ako čínska pažítka, svojou chuťou výrazne pripomína cesnak. Tento druh dorastá do výšky cca 25 – 30 cm. Obľubuje humóznu pôdu na slnečnom alebo polo tienistom stanovisku. Vďaka svojej intenzívnej aróme je vo veľkom využívaná na dochucovanie omáčok, najmä tých pôvodom z čínskej kuchyne.

Výsadba pažítky

Semená pažítky vysádzame do záhrady na jar, koncom marca, prípadne v prvej polovici apríla. Vysádzame do plytkých jamiek vzdialených približne 10 centimetrov. Rastlina má dobrú klíčivosť, takže osivo vzíde skoro.

Do kvetináča v interiéri môžno semená vysievať kedykoľvek počas roka. Vysievame do vyhĺbenej jamky po viac kusoch, pričom v kvetináči spravíme viacero „hniezd“ semien. Po výseve substrát zalejeme a postavíme na svetlé miesto, nie priame slnko. Ako pri pestovaní iných byliniek, aj pri pažítke je vhodné vytvoriť v kvetináči drenáž, ktorá ochráni rastlinku pred prílišnou vlhkosťou.

pexels.com
Pažítka by nemala chýbať v žiadnej bylinkovej záhradke

Vhodné podmienky na pestovanie

Pažítka nie je náročná na prostredie a ľahko sa pestuje. Dobre sa jej darí v ľahších až piesočnatých pôdach, dostatočne zásobených dusíkom a draslíkom s pH 6-7. Zamokrené a kyslé pôdy nie sú na jej pestovanie vhodné. Na živiny nie je  mimoriadne náročná.

Pri pestovaní v interiéri vyžaduje svetlé, slnečné stanovisko s dostatočným prísunom vzduchu, nie však na priamom slnku. Najlepšie sa jej bude dariť na parapete v polotieni. Nedostatok svetla spôsobí, že listy budú slabé a nažltnuté. Rastlina nemá rada zmeny, preto sa je dobré vyhnúť príliš častému striedaniu stanoviska či kolísaniu teplôt.

pexels.com
Pažítke škodí príliš veľká zálievka

Starostlivosť o pažítku

Pažítka je nenáročná bylinka a nevyžaduje extra starostlivosť. Pozor treba dávať len pri jej zalievaní, na ktoré je mimoriadne citlivá. Rastlinku sa odporúča zalievať odstátou vodou, izbovej teploty.  Vďaka tomu sa voda dobre vsaje do pôdy a presiakne do celej zeminy. S polievaním to netreba preháňať, nakoľko veľa vody pažítke škodí.

Zber pažítky

Zber je možný kedykoľvek v priebehu roka. Vďaka postupnému zberu a zastrihávaniu pažítka nevykvitne. Pri zbere listy nerežeme príliš pri koreňoch. Rastlina by tak postupne vyschla. Vždy necháme aspoň 2-3 centimetre listov.

pexels.com
Pažítka je bohato využívaná v rôznych receptoch

Pažítka v kuchyni

Bylinka sa najčastejšie konzumuje v surovom stave, nakoľko tepelnou úpravou stráca väčšinu živín. Možno ju pridať do takmer každého jedla. Často sa využíva do nátierok, na ozdobu polievok či ako prísada do omáčok.

Ako pestovať koriander u vás doma v kuchyni

shutterstock

Koriander siaty je jednoročná bylina pochádzajúca zo Stredomoria a Blízkeho východu. Dnes sa pestuje po celom svete a dorastá až do výšky 70 centimetrov. Využíva sa ako bylinka – lístky, ale aj ako korenie – semená.

Výsadba koriandra

Na záhon sa rastlina vysieva v priebehu marca až začiatkom apríla. Semená sa vysievajú do hĺbky jedného centimetra, približne dva a pol centimetra od seba. Trvá im pomerne dlho kým vyklíčia – až okolo 25 dní. Počas tohto obdobia je koriander potrebné pravidelne zalievať, aby mal dostatok vlahy.

V byte je možné koriander vysádzať hocikedy v priebehu roka.

pexels.com
Koriander je podobný petržlenu

Vhodné podmienky na pestovanie

Koriander je náročný na dostatok živín. Obľubuje ľahkú, hlinitopiesočnatú pôdu so zásobami vápnika a fosforu. V záhrade vyžaduje slnečné stanovisko, znesie aj ostré slnko. Pozor, nie je vhodné ho pestovať v blízkosti ovocných stromov. Svojimi koreňmi vylučuje látky, ktoré vedú k odumieraniu stromov.

V interiéri mu bude najlepšie na nepriamom svetle v dostatočnej vzdialenosti od okna.

Starostlivosť o koriander

Pri pestovaní v interiéri treba dbať na pravidelné zalievanie a prísun živín. Zalieva sa odstátou vodou izbovej teploty priamo do misky. Treba dávať pozor, aby nedošlo k prílišnému preliatiu pôdy, nakoľko by to viedlo k hnilobe koreňov. Hnojíme ho raz za mesiac tekutým organickým hnojivom. Pozor, je veľmi citlivý na prehnojenie dusíkom.

Až do obdobia tvorby plodov je náročný na dostatok vlahy, preto aj pri pestovaní v záhrade, mu je potrebné v tomto období zabezpečiť dostatok vlahy.

pexels.com
Až do obdobia tvorby plodov potrebuje koriander dostatok vlahy

Zber koriandra

Začať zbierať koriandrovú vňať možno už keď sú rastliny vysoké 7 centimetrov. Čím častejšie sa vňať zbiera, o to rýchlejšie rastie nová. Listy koriandra sa využívajú do obdobia jeho kvitnutia.

Semená sa zbierajú až keď je už väčšina rastliny suchá, v priebehu augusta až septembra. Najlepšie je pokosiť celé súkvetia počas rannej rosy. Pozbieranú rastlinu zviazať do snopov a vysusiť. Semená tak samé vypadnú. Po usušení sa semená rozdrvia a preosejú. Nepríjemný pach sa postupne sušením zmení na príjemnú korenistú arómu.

Využitie koriandra

Koriander má bohaté využitie v čínskej kuchyni. Jeho mleté semená sú súčasťou známej kari koreninovej zmesi. V našich končinách sú známe ako prísada do perníkového korenia.

Mladé čerstvé listy sa využívajú do orientálnych pokrmov z duseného mäsa či do polievok a dusenej zeleniny. Aby sa tepelnou úpravou neznehodnotili ich cenné látky, pridávajú sa vždy až na konci tepelnej úpravy.

pexels.com
Koriander bohato využijete pri príprave orientálnych pokrmov

Účinky na ľudský organizmus

Okrem dodania špecifickej chuti je koriander obľúbený aj pre svoje blahodarné účinky na organizmus. Zvykne sa užívať pri funkčných ochoreniach tráviaceho traktu, nakoľko zlepšuje trávenie a dodáva chuť do jedla. Okrem toho má upokojujúce účinky na nervovú sústavu a pridáva sa do mastí určených na liečbu reumatických ochorení. Mamičky ho určite poznajú ako súčasť čajovej zmesi na podporu laktácie.

Nenáročný koriander sa pri správnom pestovaní odvďačí bohatou úrodou, ktorú využijete nielen v kuchyni, ale aj v ľudovom liečiteľstve.