Pažítka je obľúbená najmä vďaka svojej štipľavej chuti. Obsahuje rôzne vitamíny, železo, vápnik a betakarotén. Pomáha prečistiť črevá a podporuje trávenie. Ide o priamu príbuznú cesnaku a cibule, ktorá vo voľnej prírode rastie v Európe, Severnej Amerike či dokonca na Sibíri. Konzumnou časťou rastliny však nie je cibuľa, ale čerstvé jemné, aromatické listy.
Druhy pažítky
Pod pojmom pažítka si takmer každý predstaví typickú rastlinku, pripomínajúcu trs trávy, ktorá počas roka zakvitne fialovými kvetmi. Áno, tak nejako vyzerá typická pažítka, ktorá sa od nepamäti pestuje v našich končinách a len málokto vie, že existuje viacero druhov tejto rastliny.
Spomínaná najznámejšia odroda, tzv. pažítka pravá, je odroda Pražská. Táto rastlina má listy trubičkovitého tvaru, ktoré sú dlhšie a silnejšie, sýto zelenej farby. Najlepšie sa jej darí ľahších pôdach s dostatočným množstvom živín.
Lahodná je aj odroda Bohemia, ktorá je vhodná okrem pestovania na záhone aj na pestovanie v kvetináči. Jej listy sú stredne dlhé s väčším priemerom. Túto pažítku možno bez problémov zbierať viackrát do roka.
Pažítka cesnaková, tiež známa ako čínska pažítka, svojou chuťou výrazne pripomína cesnak. Tento druh dorastá do výšky cca 25 – 30 cm. Obľubuje humóznu pôdu na slnečnom alebo polo tienistom stanovisku. Vďaka svojej intenzívnej aróme je vo veľkom využívaná na dochucovanie omáčok, najmä tých pôvodom z čínskej kuchyne.
Výsadba pažítky
Semená pažítky vysádzame do záhrady na jar, koncom marca, prípadne v prvej polovici apríla. Vysádzame do plytkých jamiek vzdialených približne 10 centimetrov. Rastlina má dobrú klíčivosť, takže osivo vzíde skoro.
Do kvetináča v interiéri môžno semená vysievať kedykoľvek počas roka. Vysievame do vyhĺbenej jamky po viac kusoch, pričom v kvetináči spravíme viacero „hniezd“ semien. Po výseve substrát zalejeme a postavíme na svetlé miesto, nie priame slnko. Ako pri pestovaní iných byliniek, aj pri pažítke je vhodné vytvoriť v kvetináči drenáž, ktorá ochráni rastlinku pred prílišnou vlhkosťou.
Vhodné podmienky na pestovanie
Pažítka nie je náročná na prostredie a ľahko sa pestuje. Dobre sa jej darí v ľahších až piesočnatých pôdach, dostatočne zásobených dusíkom a draslíkom s pH 6-7. Zamokrené a kyslé pôdy nie sú na jej pestovanie vhodné. Na živiny nie je mimoriadne náročná.
Pri pestovaní v interiéri vyžaduje svetlé, slnečné stanovisko s dostatočným prísunom vzduchu, nie však na priamom slnku. Najlepšie sa jej bude dariť na parapete v polotieni. Nedostatok svetla spôsobí, že listy budú slabé a nažltnuté. Rastlina nemá rada zmeny, preto sa je dobré vyhnúť príliš častému striedaniu stanoviska či kolísaniu teplôt.
Starostlivosť o pažítku
Pažítka je nenáročná bylinka a nevyžaduje extra starostlivosť. Pozor treba dávať len pri jej zalievaní, na ktoré je mimoriadne citlivá. Rastlinku sa odporúča zalievať odstátou vodou, izbovej teploty. Vďaka tomu sa voda dobre vsaje do pôdy a presiakne do celej zeminy. S polievaním to netreba preháňať, nakoľko veľa vody pažítke škodí.
Zber pažítky
Zber je možný kedykoľvek v priebehu roka. Vďaka postupnému zberu a zastrihávaniu pažítka nevykvitne. Pri zbere listy nerežeme príliš pri koreňoch. Rastlina by tak postupne vyschla. Vždy necháme aspoň 2-3 centimetre listov.
Pažítka v kuchyni
Bylinka sa najčastejšie konzumuje v surovom stave, nakoľko tepelnou úpravou stráca väčšinu živín. Možno ju pridať do takmer každého jedla. Často sa využíva do nátierok, na ozdobu polievok či ako prísada do omáčok.
Ako pestovať pažítku u vás doma v kuchyni
Pažítka patrí k prvým jarným bylinkám. Je nepostrádateľnou súčasťou nátierok či šalátov. Najčastejšie sa pestuje v bylinkových záhradkách, no jej pestovanie je jednoduché aj v byte na okne.
Pažítka je obľúbená najmä vďaka svojej štipľavej chuti. Obsahuje rôzne vitamíny, železo, vápnik a betakarotén. Pomáha prečistiť črevá a podporuje trávenie. Ide o priamu príbuznú cesnaku a cibule, ktorá vo voľnej prírode rastie v Európe, Severnej Amerike či dokonca na Sibíri. Konzumnou časťou rastliny však nie je cibuľa, ale čerstvé jemné, aromatické listy.
Druhy pažítky
Pod pojmom pažítka si takmer každý predstaví typickú rastlinku, pripomínajúcu trs trávy, ktorá počas roka zakvitne fialovými kvetmi. Áno, tak nejako vyzerá typická pažítka, ktorá sa od nepamäti pestuje v našich končinách a len málokto vie, že existuje viacero druhov tejto rastliny.
Spomínaná najznámejšia odroda, tzv. pažítka pravá, je odroda Pražská. Táto rastlina má listy trubičkovitého tvaru, ktoré sú dlhšie a silnejšie, sýto zelenej farby. Najlepšie sa jej darí ľahších pôdach s dostatočným množstvom živín.
Lahodná je aj odroda Bohemia, ktorá je vhodná okrem pestovania na záhone aj na pestovanie v kvetináči. Jej listy sú stredne dlhé s väčším priemerom. Túto pažítku možno bez problémov zbierať viackrát do roka.
Pažítka cesnaková, tiež známa ako čínska pažítka, svojou chuťou výrazne pripomína cesnak. Tento druh dorastá do výšky cca 25 – 30 cm. Obľubuje humóznu pôdu na slnečnom alebo polo tienistom stanovisku. Vďaka svojej intenzívnej aróme je vo veľkom využívaná na dochucovanie omáčok, najmä tých pôvodom z čínskej kuchyne.
Výsadba pažítky
Semená pažítky vysádzame do záhrady na jar, koncom marca, prípadne v prvej polovici apríla. Vysádzame do plytkých jamiek vzdialených približne 10 centimetrov. Rastlina má dobrú klíčivosť, takže osivo vzíde skoro.
Do kvetináča v interiéri môžno semená vysievať kedykoľvek počas roka. Vysievame do vyhĺbenej jamky po viac kusoch, pričom v kvetináči spravíme viacero „hniezd“ semien. Po výseve substrát zalejeme a postavíme na svetlé miesto, nie priame slnko. Ako pri pestovaní iných byliniek, aj pri pažítke je vhodné vytvoriť v kvetináči drenáž, ktorá ochráni rastlinku pred prílišnou vlhkosťou.
Vhodné podmienky na pestovanie
Pažítka nie je náročná na prostredie a ľahko sa pestuje. Dobre sa jej darí v ľahších až piesočnatých pôdach, dostatočne zásobených dusíkom a draslíkom s pH 6-7. Zamokrené a kyslé pôdy nie sú na jej pestovanie vhodné. Na živiny nie je mimoriadne náročná.
Pri pestovaní v interiéri vyžaduje svetlé, slnečné stanovisko s dostatočným prísunom vzduchu, nie však na priamom slnku. Najlepšie sa jej bude dariť na parapete v polotieni. Nedostatok svetla spôsobí, že listy budú slabé a nažltnuté. Rastlina nemá rada zmeny, preto sa je dobré vyhnúť príliš častému striedaniu stanoviska či kolísaniu teplôt.
Starostlivosť o pažítku
Pažítka je nenáročná bylinka a nevyžaduje extra starostlivosť. Pozor treba dávať len pri jej zalievaní, na ktoré je mimoriadne citlivá. Rastlinku sa odporúča zalievať odstátou vodou, izbovej teploty. Vďaka tomu sa voda dobre vsaje do pôdy a presiakne do celej zeminy. S polievaním to netreba preháňať, nakoľko veľa vody pažítke škodí.
Zber pažítky
Zber je možný kedykoľvek v priebehu roka. Vďaka postupnému zberu a zastrihávaniu pažítka nevykvitne. Pri zbere listy nerežeme príliš pri koreňoch. Rastlina by tak postupne vyschla. Vždy necháme aspoň 2-3 centimetre listov.
Pažítka v kuchyni
Bylinka sa najčastejšie konzumuje v surovom stave, nakoľko tepelnou úpravou stráca väčšinu živín. Možno ju pridať do takmer každého jedla. Často sa využíva do nátierok, na ozdobu polievok či ako prísada do omáčok.
Najnovšie články
