Ako pestovať pažítku u vás doma v kuchyni

shutterstock

Pažítka je obľúbená najmä vďaka svojej štipľavej chuti. Obsahuje rôzne vitamíny, železo, vápnik a betakarotén. Pomáha prečistiť črevá a podporuje trávenie. Ide o priamu príbuznú cesnaku a cibule, ktorá vo voľnej prírode rastie v Európe, Severnej Amerike či dokonca na Sibíri. Konzumnou časťou rastliny však nie je cibuľa, ale čerstvé jemné, aromatické listy.

Druhy pažítky

Pod pojmom pažítka si takmer každý predstaví typickú rastlinku, pripomínajúcu trs trávy, ktorá počas roka zakvitne fialovými kvetmi. Áno, tak nejako vyzerá typická pažítka, ktorá sa od nepamäti pestuje v našich končinách a len málokto vie, že existuje viacero druhov tejto rastliny.

pexels.com
Najznámejším druhom pažítky je odroda Pražská

Spomínaná najznámejšia odroda, tzv. pažítka pravá, je odroda Pražská. Táto rastlina má listy  trubičkovitého tvaru, ktoré  sú dlhšie a silnejšie, sýto zelenej farby. Najlepšie sa jej darí ľahších  pôdach s dostatočným množstvom živín.

Lahodná je aj odroda Bohemia, ktorá je vhodná okrem pestovania na záhone aj na pestovanie v kvetináči. Jej listy sú stredne dlhé s väčším priemerom. Túto pažítku možno bez problémov zbierať viackrát do roka.

Pažítka cesnaková, tiež známa ako čínska pažítka, svojou chuťou výrazne pripomína cesnak. Tento druh dorastá do výšky cca 25 – 30 cm. Obľubuje humóznu pôdu na slnečnom alebo polo tienistom stanovisku. Vďaka svojej intenzívnej aróme je vo veľkom využívaná na dochucovanie omáčok, najmä tých pôvodom z čínskej kuchyne.

Výsadba pažítky

Semená pažítky vysádzame do záhrady na jar, koncom marca, prípadne v prvej polovici apríla. Vysádzame do plytkých jamiek vzdialených približne 10 centimetrov. Rastlina má dobrú klíčivosť, takže osivo vzíde skoro.

Do kvetináča v interiéri môžno semená vysievať kedykoľvek počas roka. Vysievame do vyhĺbenej jamky po viac kusoch, pričom v kvetináči spravíme viacero „hniezd“ semien. Po výseve substrát zalejeme a postavíme na svetlé miesto, nie priame slnko. Ako pri pestovaní iných byliniek, aj pri pažítke je vhodné vytvoriť v kvetináči drenáž, ktorá ochráni rastlinku pred prílišnou vlhkosťou.

pexels.com
Pažítka by nemala chýbať v žiadnej bylinkovej záhradke

Vhodné podmienky na pestovanie

Pažítka nie je náročná na prostredie a ľahko sa pestuje. Dobre sa jej darí v ľahších až piesočnatých pôdach, dostatočne zásobených dusíkom a draslíkom s pH 6-7. Zamokrené a kyslé pôdy nie sú na jej pestovanie vhodné. Na živiny nie je  mimoriadne náročná.

Pri pestovaní v interiéri vyžaduje svetlé, slnečné stanovisko s dostatočným prísunom vzduchu, nie však na priamom slnku. Najlepšie sa jej bude dariť na parapete v polotieni. Nedostatok svetla spôsobí, že listy budú slabé a nažltnuté. Rastlina nemá rada zmeny, preto sa je dobré vyhnúť príliš častému striedaniu stanoviska či kolísaniu teplôt.

pexels.com
Pažítke škodí príliš veľká zálievka

Starostlivosť o pažítku

Pažítka je nenáročná bylinka a nevyžaduje extra starostlivosť. Pozor treba dávať len pri jej zalievaní, na ktoré je mimoriadne citlivá. Rastlinku sa odporúča zalievať odstátou vodou, izbovej teploty.  Vďaka tomu sa voda dobre vsaje do pôdy a presiakne do celej zeminy. S polievaním to netreba preháňať, nakoľko veľa vody pažítke škodí.

Zber pažítky

Zber je možný kedykoľvek v priebehu roka. Vďaka postupnému zberu a zastrihávaniu pažítka nevykvitne. Pri zbere listy nerežeme príliš pri koreňoch. Rastlina by tak postupne vyschla. Vždy necháme aspoň 2-3 centimetre listov.

pexels.com
Pažítka je bohato využívaná v rôznych receptoch

Pažítka v kuchyni

Bylinka sa najčastejšie konzumuje v surovom stave, nakoľko tepelnou úpravou stráca väčšinu živín. Možno ju pridať do takmer každého jedla. Často sa využíva do nátierok, na ozdobu polievok či ako prísada do omáčok.

Ako pestovať kôpor u vás doma v kuchyni

shutterstock

Kôpor voňavý je aromatická bylinka, ktorá sa využíva od pradávna nielen v európskej, ale aj indickej kuchyni. Pochádza z južného Ruska a zo stredomorskej oblasti. Hlavní dnešní producenti kôpru sú Poľsko, Rusko, Škandinávia, Turecko a Veľká Británia. Dokonca bol obľúbený už v Starovekom Egypte. Pestuje sa ako jednoročná bylina, z ktorej je možné využívať vňať, semená či koreň.

Druhy kôpru

Najbežnejšou u nás pestovanou odrodou je odroda Hanák. Ďalšou obľúbenou odrodou je odroda Moravan, ktorá má veľkú prednosť v tom, že skoro neprechádza do kvetu, a preto sa môžeme dlhšie tešiť z vňate.

Na pestovanie v interiéri je najvhodnejšia odroda Compact MINI, ktorá dorastá len do výšky 40cm.

pexels.com
Rastlina kvitne žltými súkvetiami

Výsadba kôpru

Kôpor vysievame v apríli až v máji. Semená vysievame vo vzdialenosti 30 až 35 cm, pričom do jedného hniezda vysadíme 3 až 5 semien. Vysievame do hĺbky 1 až 2 centimetre.

Pred výsadbou dodáme pôde potrebné živiny prostredníctvom hnojiva. Kôpor nikdy nehnojíme hnojivami s obsahom chlóru.

Pri výsadbe v záhrade semená vysádzame priamo na záhon. Pri pestovaní v domácnosti sadíme do rozmnožovacieho  kvetináča, odkiaľ neskôr rastlinky presadíme.

pexels.com
Semená kôpru vyklíčia rýchlo

Vhodné podmienky na pestovanie

Kôpor je nenáročná rastlina. Nevyžaduje špeciálny druh pôdy, no najlepšie sa mu bude dariť vo vlhšej priepustnej hlinitej pôde s dostatočnou zásobou živín. No dopestovať sa ho podarí aj v piesočnatých pôdach. Základom je dostatočná vlhkosť pôdy, no zároveň nie prílišné preliatie. Kôpor je veľkým kamarátom so slniečkom, preto dostatočne slnečné, záveterné stanovisko, je to pravé, čo môžete pre jeho blaho urobiť.

Pri pestovaní v kvetináči ho sadíme do hlbšieho kvetináča. Dno kvetináča vyložíme malými kamienkami, aby sme vytvorili drenáž. Kvetináč naplníme ľahkým priepustným kvetináčom a vysadíme rastlinku. Kvetináč v byte umiestnime na slnečné miesto.

Starostlivosť o kôpor

Kôpor nevyžaduje špeciálnu starostlivosť. V záhrade sa starostlivosť zameriava na odburiňovanie a kyprenie pôdy. Taktiež ho pravidelne zastriháme, nakoľko sa rýchlo rozrastá a ľahko by bujnel.

Pri pestovaní v kvetináči je dôležité dbať o pravidelné zalievanie, avšak treba dbať na to, aby sme pôdu neprelievali. Pri pravidelnom zalievaní a pestovaní na slnečnom okne sa bude kôpru výborne dariť a nebude vyžadovať žiadnu ďalšiu starostlivosť.

pexels.com
Kôpor si nepotrpí na špeciálnu starostlivosť

Zber kôpru

Vňať kôpru zbierame v júni až v júli do začiatku jeho plného kvitnutia. Kvitnúca vňať sa zvykne pridávať do nakladaných uhoriek.

Semená zbierame po ich dozretí. Dozretie prezradí žltohnedá farba. Z dôvodu ich ľahkého uvoľňovania ich zbierame predpoludním ešte za rosy. Následne ich vymlátime a sušíme rozprestreté v tenkej vrstve.

Liečebné účinky kôpru

Kôpor obsahuje množstvo telu prospešných látok. Medzi jeho hlavné účinky patrí :

  • Podpora imunity
  • Prevencia pred chrípkou a prechladnutím
  • Protizápalové účinky
  • Zlepšenie trávenia
  • Prečistenie močových ciest a obličiek
  • Odstránenie migrény
  • Prevencia proti osteoporóze
  • Upokojenie nervového systému
pexels.com
Kôpor sa pýši bohatými liečebnými účinkami

Vďaka svojim liečebným účinkom, výbornej chuti a jednoduchému pestovaniu, by kôpor nemal chýbať v žiadnej domácnosti.