Ako pestovať rozmarín u vás v kuchyni?

shutterstock

Rozmarín je známy už odpradávna. V minulosti mal svoje čestné miesto v staroegyptských a starogréckych rituáloch. Bol považovaný za symbol lásky a manželstva, ale aj večnosti a smrti. Jeho domovinou je južná Európa, kde ho aj stále možno nájsť ako voľne rastúci krík. Dnes je tento vždyzelený, voňavý, husto rozkonárený poloker, obľúbený najmä vďaka svojím liečivým účinkom a obsahu množstva zdraviu prospešných látok.

Výsadba rozmarínu

Semienka rozmarínu vysádzame v marci a udržiavame pri teplote okolo 20 stupňov. Do jedného kvetináča dávame 6 až 8 semienok, ktoré zasypeme 1 centimetrom substrátu.  Ak vzídu všetky semienka, nepestujeme rastliny v jednom kvetináči, ale rozsadíme ich.

Na záhon vysievame mladé rastlinky rozmarínu koncom mája až v júni. Sadíme vo vzdialenosti 50 cm od seba do hĺbky 0,5 cm.

pexels.com
V južnej Európe rastie rozmarín vo voľnej prírode

Vhodné podmienky na pestovanie

Rozmarín vyžaduje priepustnú piesočnato-hlinitú pôdu s vysokým obsahom vápnika s pH v rozmedzí medzi 6,0 (mierne kyslé) a 8,5 (alkalické). Ideálnym stanoviskom v záhrade je slnečné stanovisko dostatočne chránené pred vetrom, prípadne záveterný polotieň. Rozmarín patrí medzi bylinky, ktoré nemajú rady chladné počasie. Problém je už keď teplota klesne tesne pod nulu, preto má v našich končinách v záhradách problém prezimovať.

Pred zimou ho treba prikryť čečinou, maštaľným hnojom alebo kompostom. Nikdy ho neprikrývajte fóliou, pretože rastliny potom nemajú možnosť voľne dýchať. Mierne zimy pod snehom prežiť môže, ale zaručiť to nejde. Kvôli jeho citlivosti na chlad je vhodnejšie pestovanie v nádobách na teplom mieste.

Pri pestovaní v kvetináči na dne kvetináča vytvoríme drenážnu vrstvu a následne nádobu naplníme substrátom s neutrálnou až alkalickou pH. V byte umiestnime na slnečné stanovisko a chránime pred poklesom teploty.

pexels.com
V byte vyžaduje rozmarín slnečné stanovisko

Starostlivosť o rozmarín

Rozmarín je pomerne nenáročná rastlina. Počas rastu a vegetácie však vyžaduje pravidelnú zálievku a prihnojovanie. Rastliny zalievame odstátou vodou do misky. Dôležité je dávať pozor na množstvo vody. Nesmieme ho zalievať moc, pretože by mu postupne začali odhníjať korene. Zalievame preto vždy až vtedy, keď je pôda v kvetináči už takmer úplne vyschnutá.

Rastlinu treba každé 3 až 4 roky presádzať.  Pri každom presádzaní zrežeme korene rozmarínu o jednu tretinu.

Zber rozmarínu

Zbierame zelené nedrevené výhonky. Využívame ich buď čerstvé alebo ich sušíme. Na sušenie sa zvyknú zbierať mladé listy od mája do augusta. Rastlina schne veľmi pomaly. Usušené listy podrvíme a uchovávame v dobre uzavretých tmavých nádobách, ktoré ich chránia pred svetlom a vlhkom.

pexels.com
Zbierame nedrevené výhonky

Liečivé účinky rozmarínu

Rozmarín lekársky je liečivá bylinka, ktorá má dezinfekčné a antiseptické účinky. Zároveň  posilňuje pamäť, upravuje trávenie a podporuje činnosť pečene. Ako jedna z mála byliniek zvyšuje krvný tlak. Ďalej zlepšuje krvný obeh, odstraňuje pocit chladu v končatinách, pomáha proti bolestiam hlavy a nervozite

Rozmarín v kuchyni

Rozmarín je charakteristickou koreninou talianskej a francúzskej kuchyne. Má horkú chuť. Do hotových pokrmov sa zvykne pridávať tesne pred dokončením. Využíva sa do polievok, zeleniny, šalátov, omáčok a do mäsa. Konárik rozmarínu sa zvykne pridávať do ohňa pri grilovaní mäsa alebo taktiež na plech pri pečení zemiakov.

pexels.com
Rozmarín dodá jedlu špecifickú chuť a vôňu

Nenáročný rozmarín využijete nielen v kuchyni a ľudovom liečiteľstve, ale taktiež aj v domácnosti. Vrecká so sušeným rozmarínom pomáhajú predchádzať vlhkosti, plesniam či dokonca moliam. Tento všestranný pomocník, by preto rozhodne nemal chýbať aj u vás doma.

Ako pestovať bazalku u vás doma v kuchyni

shutterstock

V záhradách sa bazalka v našich končinách pestuje ako jednoročná rastlina. Omnoho obľúbenejšie je jej pestovanie v kvetináči v interiéri, vďaka čomu si viete dopriať voňavé lístky bazalky aj v zime.

Druhy bazalky

Bazalky poznáme viacero druhov. Na Slovensku sa dajú bežne kúpiť semená minimálne desiatich druhov. Každý druh má svoje špecifiká a je vhodný na inú úpravu. Jeden chutí najlepšie v surovom neupravenom stave, ďalší je vhodný na prípravu pesta či kombináciu s kozím syrom.

Medzi najznámejšie a v našich podmienkach najviac pestované patria: Bazalka pravá, Bazalka červenolistá a Bazalka trpasličia.

pexels.com
Vhodný druh bazalky je potrebné vybrať podľa toho, na čo chcete jej listy v kuchyni využívať

Výsadba bazalky

Priesady bazalky kúpite takmer celoročne, no vhodnejším spôsobom pestovania je jej výsadba priamo zo semienok. V bytových podmienkach môžete bazalku zo semien vysádzať celoročne, pri pestovaní v záhrade sa výsadba odporúča po pominutí posledných mrazov, to je na prelome marca až apríla.

Semienka sadíme do nádoby naplnenej zmesou organického kompostu, trochou perlitu a substrátom zo záhradkárstva. Semienka sadíme s dostatočným rozostupom a nezatláčame hlboko, postačí jeden až jeden a pol centimetra. Bazalka obľubuje vzdušnú a výživnú pôdu. Ide o rastlinu, ktorá rýchlo klíči. Do mesiaca sa môžete tešiť na malé rastlinky, ktoré bude možné presadiť.

Rastliny presádzame, keď majú 4 až 6 listov, pričom dávame pozor, aby sme im nepoškodili korienky. Kvetináč na pestovanie bazalky by mal byť dostatočne hlboký. Dno nádoby vyložíme kamienkami, aby sme vytvorili drenáž. Následne kvetináč naplníme substrátom a bazalku zasadíme.

pexels.com
Bazalku možno pestovať na záhrade aj v kvetináči v interiéri

Vhodné podmienky na pestovanie bazalky

Bazalka vyžaduje slnečné stanovisko, teplo, dostatok vlahy a živín. Nemá rada preliatie, ale zároveň ani prílišné sucho. Umiestniť v byte bazalku môžete prakticky kdekoľvek, kde dopadá aspoň 6 hodín slnečné svetlo.

Najlepšie sa jej bude dariť na okne na východnej strane. Nespáli ju tam ostré popoludňajšie slnko a zároveň bude mať dostatok slnečných lúčov, ktoré sa prejavia na jej mohutnosti a bohatosti listov. V zimnom období sa bazalka nekamaráti s radiátorom, ktorý spôsobuje prílišné teplo a vysušuje vzduch.

Pri pestovaní v záhrade umiestnite bazalku na slnečné záveterné miesto. Nemá rada chlad, vietor a je extrémne citlivá na mráz. Počas dlhej zimy a vlhkého počasia trpí plesňami. Taktiež je dobré ju chrániť pred dažďom. Dažďové kvapky by mohli poškodiť listy a vytvoriť na nich čierne fľaky.

Polievanie bazalky

Správne polievanie bazalky je pri jej pestovaní nevyhnutnosťou. Má rada vlhkú pôdu s neutrálnym pH, preto je ju vhodné polievať ráno aj večer. Dôležité je, aby pôda nebola premočená. V takom prípade postupne bazalke začnú hniť korienky a vyhynie.

Vždy polievajte iba pôdu, nie celú rastlinku. Predídete tak znehodnoteniu listov čiernymi fľakmi.

pexels.com
Pri polievaní bazalky, dajte pozor až nezamočíte jej listy

Bazalkini kamaráti

Bazalka je vhodná aj na pestovanie v bylinkovej záhradke. Ideálne spolunažíva s paradajkami, petržlenovou vňaťou, oregánom či harmančekom.

Zber bazalky

Z bazalky sa v kuchyni využívajú jej voňavé lístky. Najsilnejšiu arómu majú tesne predtým, ako bazalka začne kvitnúť. V kuchyni sa používajú najmä čerstvé. Ak máte nadbytok bazalky, ktorý nestíhate spotrebovať, môžete jej listy vysušiť prípadne zamraziť.

Pozor. Listy nemrazíme samotné, stratili by tak živiny aj vôňu. Namiesto toho ich umiestnime do nádoby na ľad, zalejeme vodou a vytvoríme tak bazalkové kocky, ktoré je možno v kuchyni kedykoľvek použiť obdobne ako čerstvú bazalku.

pexels.com
Bazalka je neodmysliteľnou súčasťou talianskej kuchyne

Bazalka nie je obľúbená len v kuchyni, ale aj v ľudovom liečiteľstve. Pomáha k odbúraniu stresu, zrýchľuje metabolizmus, zmierňuje bolesti hlavy či urýchľuje hojenie rán. Taktiež sa traduje že vie zbaviť človeka opitosti či pomôcť láske. Jej výrazná vôňa odháňa hmyz, takže poslúži taktiež ako výborný repelent proti komárom.