Ako pestovať rozmarín u vás v kuchyni?

shutterstock

Rozmarín je známy už odpradávna. V minulosti mal svoje čestné miesto v staroegyptských a starogréckych rituáloch. Bol považovaný za symbol lásky a manželstva, ale aj večnosti a smrti. Jeho domovinou je južná Európa, kde ho aj stále možno nájsť ako voľne rastúci krík. Dnes je tento vždyzelený, voňavý, husto rozkonárený poloker, obľúbený najmä vďaka svojím liečivým účinkom a obsahu množstva zdraviu prospešných látok.

Výsadba rozmarínu

Semienka rozmarínu vysádzame v marci a udržiavame pri teplote okolo 20 stupňov. Do jedného kvetináča dávame 6 až 8 semienok, ktoré zasypeme 1 centimetrom substrátu.  Ak vzídu všetky semienka, nepestujeme rastliny v jednom kvetináči, ale rozsadíme ich.

Na záhon vysievame mladé rastlinky rozmarínu koncom mája až v júni. Sadíme vo vzdialenosti 50 cm od seba do hĺbky 0,5 cm.

pexels.com
V južnej Európe rastie rozmarín vo voľnej prírode

Vhodné podmienky na pestovanie

Rozmarín vyžaduje priepustnú piesočnato-hlinitú pôdu s vysokým obsahom vápnika s pH v rozmedzí medzi 6,0 (mierne kyslé) a 8,5 (alkalické). Ideálnym stanoviskom v záhrade je slnečné stanovisko dostatočne chránené pred vetrom, prípadne záveterný polotieň. Rozmarín patrí medzi bylinky, ktoré nemajú rady chladné počasie. Problém je už keď teplota klesne tesne pod nulu, preto má v našich končinách v záhradách problém prezimovať.

Pred zimou ho treba prikryť čečinou, maštaľným hnojom alebo kompostom. Nikdy ho neprikrývajte fóliou, pretože rastliny potom nemajú možnosť voľne dýchať. Mierne zimy pod snehom prežiť môže, ale zaručiť to nejde. Kvôli jeho citlivosti na chlad je vhodnejšie pestovanie v nádobách na teplom mieste.

Pri pestovaní v kvetináči na dne kvetináča vytvoríme drenážnu vrstvu a následne nádobu naplníme substrátom s neutrálnou až alkalickou pH. V byte umiestnime na slnečné stanovisko a chránime pred poklesom teploty.

pexels.com
V byte vyžaduje rozmarín slnečné stanovisko

Starostlivosť o rozmarín

Rozmarín je pomerne nenáročná rastlina. Počas rastu a vegetácie však vyžaduje pravidelnú zálievku a prihnojovanie. Rastliny zalievame odstátou vodou do misky. Dôležité je dávať pozor na množstvo vody. Nesmieme ho zalievať moc, pretože by mu postupne začali odhníjať korene. Zalievame preto vždy až vtedy, keď je pôda v kvetináči už takmer úplne vyschnutá.

Rastlinu treba každé 3 až 4 roky presádzať.  Pri každom presádzaní zrežeme korene rozmarínu o jednu tretinu.

Zber rozmarínu

Zbierame zelené nedrevené výhonky. Využívame ich buď čerstvé alebo ich sušíme. Na sušenie sa zvyknú zbierať mladé listy od mája do augusta. Rastlina schne veľmi pomaly. Usušené listy podrvíme a uchovávame v dobre uzavretých tmavých nádobách, ktoré ich chránia pred svetlom a vlhkom.

pexels.com
Zbierame nedrevené výhonky

Liečivé účinky rozmarínu

Rozmarín lekársky je liečivá bylinka, ktorá má dezinfekčné a antiseptické účinky. Zároveň  posilňuje pamäť, upravuje trávenie a podporuje činnosť pečene. Ako jedna z mála byliniek zvyšuje krvný tlak. Ďalej zlepšuje krvný obeh, odstraňuje pocit chladu v končatinách, pomáha proti bolestiam hlavy a nervozite

Rozmarín v kuchyni

Rozmarín je charakteristickou koreninou talianskej a francúzskej kuchyne. Má horkú chuť. Do hotových pokrmov sa zvykne pridávať tesne pred dokončením. Využíva sa do polievok, zeleniny, šalátov, omáčok a do mäsa. Konárik rozmarínu sa zvykne pridávať do ohňa pri grilovaní mäsa alebo taktiež na plech pri pečení zemiakov.

pexels.com
Rozmarín dodá jedlu špecifickú chuť a vôňu

Nenáročný rozmarín využijete nielen v kuchyni a ľudovom liečiteľstve, ale taktiež aj v domácnosti. Vrecká so sušeným rozmarínom pomáhajú predchádzať vlhkosti, plesniam či dokonca moliam. Tento všestranný pomocník, by preto rozhodne nemal chýbať aj u vás doma.

Ako pestovať kôpor u vás doma v kuchyni

shutterstock

Kôpor voňavý je aromatická bylinka, ktorá sa využíva od pradávna nielen v európskej, ale aj indickej kuchyni. Pochádza z južného Ruska a zo stredomorskej oblasti. Hlavní dnešní producenti kôpru sú Poľsko, Rusko, Škandinávia, Turecko a Veľká Británia. Dokonca bol obľúbený už v Starovekom Egypte. Pestuje sa ako jednoročná bylina, z ktorej je možné využívať vňať, semená či koreň.

Druhy kôpru

Najbežnejšou u nás pestovanou odrodou je odroda Hanák. Ďalšou obľúbenou odrodou je odroda Moravan, ktorá má veľkú prednosť v tom, že skoro neprechádza do kvetu, a preto sa môžeme dlhšie tešiť z vňate.

Na pestovanie v interiéri je najvhodnejšia odroda Compact MINI, ktorá dorastá len do výšky 40cm.

pexels.com
Rastlina kvitne žltými súkvetiami

Výsadba kôpru

Kôpor vysievame v apríli až v máji. Semená vysievame vo vzdialenosti 30 až 35 cm, pričom do jedného hniezda vysadíme 3 až 5 semien. Vysievame do hĺbky 1 až 2 centimetre.

Pred výsadbou dodáme pôde potrebné živiny prostredníctvom hnojiva. Kôpor nikdy nehnojíme hnojivami s obsahom chlóru.

Pri výsadbe v záhrade semená vysádzame priamo na záhon. Pri pestovaní v domácnosti sadíme do rozmnožovacieho  kvetináča, odkiaľ neskôr rastlinky presadíme.

pexels.com
Semená kôpru vyklíčia rýchlo

Vhodné podmienky na pestovanie

Kôpor je nenáročná rastlina. Nevyžaduje špeciálny druh pôdy, no najlepšie sa mu bude dariť vo vlhšej priepustnej hlinitej pôde s dostatočnou zásobou živín. No dopestovať sa ho podarí aj v piesočnatých pôdach. Základom je dostatočná vlhkosť pôdy, no zároveň nie prílišné preliatie. Kôpor je veľkým kamarátom so slniečkom, preto dostatočne slnečné, záveterné stanovisko, je to pravé, čo môžete pre jeho blaho urobiť.

Pri pestovaní v kvetináči ho sadíme do hlbšieho kvetináča. Dno kvetináča vyložíme malými kamienkami, aby sme vytvorili drenáž. Kvetináč naplníme ľahkým priepustným kvetináčom a vysadíme rastlinku. Kvetináč v byte umiestnime na slnečné miesto.

Starostlivosť o kôpor

Kôpor nevyžaduje špeciálnu starostlivosť. V záhrade sa starostlivosť zameriava na odburiňovanie a kyprenie pôdy. Taktiež ho pravidelne zastriháme, nakoľko sa rýchlo rozrastá a ľahko by bujnel.

Pri pestovaní v kvetináči je dôležité dbať o pravidelné zalievanie, avšak treba dbať na to, aby sme pôdu neprelievali. Pri pravidelnom zalievaní a pestovaní na slnečnom okne sa bude kôpru výborne dariť a nebude vyžadovať žiadnu ďalšiu starostlivosť.

pexels.com
Kôpor si nepotrpí na špeciálnu starostlivosť

Zber kôpru

Vňať kôpru zbierame v júni až v júli do začiatku jeho plného kvitnutia. Kvitnúca vňať sa zvykne pridávať do nakladaných uhoriek.

Semená zbierame po ich dozretí. Dozretie prezradí žltohnedá farba. Z dôvodu ich ľahkého uvoľňovania ich zbierame predpoludním ešte za rosy. Následne ich vymlátime a sušíme rozprestreté v tenkej vrstve.

Liečebné účinky kôpru

Kôpor obsahuje množstvo telu prospešných látok. Medzi jeho hlavné účinky patrí :

  • Podpora imunity
  • Prevencia pred chrípkou a prechladnutím
  • Protizápalové účinky
  • Zlepšenie trávenia
  • Prečistenie močových ciest a obličiek
  • Odstránenie migrény
  • Prevencia proti osteoporóze
  • Upokojenie nervového systému
pexels.com
Kôpor sa pýši bohatými liečebnými účinkami

Vďaka svojim liečebným účinkom, výbornej chuti a jednoduchému pestovaniu, by kôpor nemal chýbať v žiadnej domácnosti.