Rozmarín je známy už odpradávna. V minulosti mal svoje čestné miesto v staroegyptských a starogréckych rituáloch. Bol považovaný za symbol lásky a manželstva, ale aj večnosti a smrti. Jeho domovinou je južná Európa, kde ho aj stále možno nájsť ako voľne rastúci krík. Dnes je tento vždyzelený, voňavý, husto rozkonárený poloker, obľúbený najmä vďaka svojím liečivým účinkom a obsahu množstva zdraviu prospešných látok.
Výsadba rozmarínu
Semienka rozmarínu vysádzame v marci a udržiavame pri teplote okolo 20 stupňov. Do jedného kvetináča dávame 6 až 8 semienok, ktoré zasypeme 1 centimetrom substrátu. Ak vzídu všetky semienka, nepestujeme rastliny v jednom kvetináči, ale rozsadíme ich.
Na záhon vysievame mladé rastlinky rozmarínu koncom mája až v júni. Sadíme vo vzdialenosti 50 cm od seba do hĺbky 0,5 cm.
Vhodné podmienky na pestovanie
Rozmarín vyžaduje priepustnú piesočnato-hlinitú pôdu s vysokým obsahom vápnika s pH v rozmedzí medzi 6,0 (mierne kyslé) a 8,5 (alkalické). Ideálnym stanoviskom v záhrade je slnečné stanovisko dostatočne chránené pred vetrom, prípadne záveterný polotieň. Rozmarín patrí medzi bylinky, ktoré nemajú rady chladné počasie. Problém je už keď teplota klesne tesne pod nulu, preto má v našich končinách v záhradách problém prezimovať.
Pred zimou ho treba prikryť čečinou, maštaľným hnojom alebo kompostom. Nikdy ho neprikrývajte fóliou, pretože rastliny potom nemajú možnosť voľne dýchať. Mierne zimy pod snehom prežiť môže, ale zaručiť to nejde. Kvôli jeho citlivosti na chlad je vhodnejšie pestovanie v nádobách na teplom mieste.
Pri pestovaní v kvetináči na dne kvetináča vytvoríme drenážnu vrstvu a následne nádobu naplníme substrátom s neutrálnou až alkalickou pH. V byte umiestnime na slnečné stanovisko a chránime pred poklesom teploty.
Starostlivosť o rozmarín
Rozmarín je pomerne nenáročná rastlina. Počas rastu a vegetácie však vyžaduje pravidelnú zálievku a prihnojovanie. Rastliny zalievame odstátou vodou do misky. Dôležité je dávať pozor na množstvo vody. Nesmieme ho zalievať moc, pretože by mu postupne začali odhníjať korene. Zalievame preto vždy až vtedy, keď je pôda v kvetináči už takmer úplne vyschnutá.
Rastlinu treba každé 3 až 4 roky presádzať. Pri každom presádzaní zrežeme korene rozmarínu o jednu tretinu.
Zber rozmarínu
Zbierame zelené nedrevené výhonky. Využívame ich buď čerstvé alebo ich sušíme. Na sušenie sa zvyknú zbierať mladé listy od mája do augusta. Rastlina schne veľmi pomaly. Usušené listy podrvíme a uchovávame v dobre uzavretých tmavých nádobách, ktoré ich chránia pred svetlom a vlhkom.
Liečivé účinky rozmarínu
Rozmarín lekársky je liečivá bylinka, ktorá má dezinfekčné a antiseptické účinky. Zároveň posilňuje pamäť, upravuje trávenie a podporuje činnosť pečene. Ako jedna z mála byliniek zvyšuje krvný tlak. Ďalej zlepšuje krvný obeh, odstraňuje pocit chladu v končatinách, pomáha proti bolestiam hlavy a nervozite
Rozmarín v kuchyni
Rozmarín je charakteristickou koreninou talianskej a francúzskej kuchyne. Má horkú chuť. Do hotových pokrmov sa zvykne pridávať tesne pred dokončením. Využíva sa do polievok, zeleniny, šalátov, omáčok a do mäsa. Konárik rozmarínu sa zvykne pridávať do ohňa pri grilovaní mäsa alebo taktiež na plech pri pečení zemiakov.
Nenáročný rozmarín využijete nielen v kuchyni a ľudovom liečiteľstve, ale taktiež aj v domácnosti. Vrecká so sušeným rozmarínom pomáhajú predchádzať vlhkosti, plesniam či dokonca moliam. Tento všestranný pomocník, by preto rozhodne nemal chýbať aj u vás doma.
Ako pestovať tymián u vás doma v kuchyni
Aromatická bylinka tymián, priamy príbuzný materinej dúšky, je vďaka svojej špecifickej chuti obľúbeným dochucovadlom nielen jedál, ale aj čajov. Jeho pestovanie je jednoduché a odmena v podobe prírodného antibiotika, stojí za to.
Voňavá bylinka tymián je známa už vyše 4000 rokov a bohato sa využívala už v starovekom Grécku a Ríme. V južných krajinách rastie voľne v prírode na lúkach alebo okrajoch lesov. U nás sa zvyčajne pestuje v interiéri, prípadne v bylinkových záhradkách.
Výsadba tymiánu
V našich končinách pestujeme tymián prevažne zo semien. Do pareniska ich vysádzame v priebehu marca až apríla. Semená umiestňujeme na povrch pôdy a len zľahka ich zatlačíme, nakoľko ku klíčeniu potrebujú svetlo. Počas klíčenia je potrebné parenisko udržiavať vlhké. Vyklíčené rastlinky sa chránia nielen pred zimou, ale aj prudkým slnkom.
Keď sa už sadenice dajú uchopiť do prstov, presádzame ich do širokých kvetináčov, prípadne priamo na stanovisko na záhrade. Na sadenie na záhon sú sadenice dostatočne silné približne začiatkom mája. Na záhradu sadíme asi 10 centimetrov vysoké priesady po 4 až 5 kusoch do jedného trsu.
Obdobným spôsobom sadíme vypestované priesady aj do kvetináčov, ktoré by mali byť dostatočné hlboké s vytvorenou drenážou.
Výsev na záhradu priamo zo semien je možné realizovať na konci apríla. Semená sadíme pritlačením do hĺbky do riadkov vzdialených 40 centimetrov.
Vhodné podmienky na pestovanie
Tymián má rád piesočnaté alebo kamenisté pôdy, ktoré sú suchšie a chudobnejšie na živiny. Najvhodnejšie je ho pestovať v dostatočne priepustnej pôde s pH okolo 7. Výborne sa mu bude dariť na južných svahoch chránených pred vetrom a zimou. Je potrebné vyhnúť sa výsadbe do ťažkých a zamokrených pôd.
Vyhovuje mu slnečné stanovisko, najlepšie priame slnko. Zároveň však musí byť chránené proti prudkému vetru.
Tymián je vysoko citlivý na zimu a v podmienkach drsnej zimy ľahko vyhynie. Preto pri pestovaní na záhone je ho potrebné pred zimou prikryť vetvičkami s ihličín.
Starostlivosť o tymián
Rastlinu polievame len striedmo, až keď pôda úplne vyprahne. Na zálievku je najvhodnejšia odstáta voda izbovej teploty, ktorú nalievame do misky, nie priamo do kvetináča.
Tymián nikdy nehnojíme. Príliš výživná pôda mu škodí a stráca tak svoju výraznú arómu.
Zber
Nedrevnaté vetvičky dúšky tymiánovej zberáme pred jeho kvitnutím, v suchom počasí tesne po uschnutí rannej rosy. Vňať striháme nožnicami, prípadne kosákom 8 až 10 centimetrov od zeme.
V prvom roku zberáme len raz, v ďalších rokoch dvakrát. Časté zrezávanie tymiánu zabezpečí, že nezdrevnatie.
Konzumovať tymián je možné v čerstvom aj sušenom stave. Vňať sa suší na priamom slnku 6 až 10 dní. Po usušení sa uchováva na suchom, tienistom mieste.
Liečivé účinky
Bylinka je jedným z najsilnejších rastlinných antibiotík, vďaka čomu má výrazné dezinfekčné a antiseptické účinky. Pôsobí proti plesniam, baktériám a črevným parazitom. Taktiež sa používa pri liečbe horných dýchacích ciest, reumatizme, cukrovke a chudokrvnosti.
Využitie v kuchyni
Pri varení je potrebné používať tymián opatrne, nakoľko vonia veľmi intenzívne. Pri správnom použití ale chutí príjemne a dodá jedlu špecifickú chuť. Využíva sa na dochutenie plniek, marinád, omáčok a polievok. Taktiež sa zvykne pridávať k pečeným zemiakom, do praženice či na zvýraznenie chuti šošovicovej alebo fazuľovej polievky.
Najnovšie články
