Rozmarín je známy už odpradávna. V minulosti mal svoje čestné miesto v staroegyptských a starogréckych rituáloch. Bol považovaný za symbol lásky a manželstva, ale aj večnosti a smrti. Jeho domovinou je južná Európa, kde ho aj stále možno nájsť ako voľne rastúci krík. Dnes je tento vždyzelený, voňavý, husto rozkonárený poloker, obľúbený najmä vďaka svojím liečivým účinkom a obsahu množstva zdraviu prospešných látok.
Výsadba rozmarínu
Semienka rozmarínu vysádzame v marci a udržiavame pri teplote okolo 20 stupňov. Do jedného kvetináča dávame 6 až 8 semienok, ktoré zasypeme 1 centimetrom substrátu. Ak vzídu všetky semienka, nepestujeme rastliny v jednom kvetináči, ale rozsadíme ich.
Na záhon vysievame mladé rastlinky rozmarínu koncom mája až v júni. Sadíme vo vzdialenosti 50 cm od seba do hĺbky 0,5 cm.
Vhodné podmienky na pestovanie
Rozmarín vyžaduje priepustnú piesočnato-hlinitú pôdu s vysokým obsahom vápnika s pH v rozmedzí medzi 6,0 (mierne kyslé) a 8,5 (alkalické). Ideálnym stanoviskom v záhrade je slnečné stanovisko dostatočne chránené pred vetrom, prípadne záveterný polotieň. Rozmarín patrí medzi bylinky, ktoré nemajú rady chladné počasie. Problém je už keď teplota klesne tesne pod nulu, preto má v našich končinách v záhradách problém prezimovať.
Pred zimou ho treba prikryť čečinou, maštaľným hnojom alebo kompostom. Nikdy ho neprikrývajte fóliou, pretože rastliny potom nemajú možnosť voľne dýchať. Mierne zimy pod snehom prežiť môže, ale zaručiť to nejde. Kvôli jeho citlivosti na chlad je vhodnejšie pestovanie v nádobách na teplom mieste.
Pri pestovaní v kvetináči na dne kvetináča vytvoríme drenážnu vrstvu a následne nádobu naplníme substrátom s neutrálnou až alkalickou pH. V byte umiestnime na slnečné stanovisko a chránime pred poklesom teploty.
Starostlivosť o rozmarín
Rozmarín je pomerne nenáročná rastlina. Počas rastu a vegetácie však vyžaduje pravidelnú zálievku a prihnojovanie. Rastliny zalievame odstátou vodou do misky. Dôležité je dávať pozor na množstvo vody. Nesmieme ho zalievať moc, pretože by mu postupne začali odhníjať korene. Zalievame preto vždy až vtedy, keď je pôda v kvetináči už takmer úplne vyschnutá.
Rastlinu treba každé 3 až 4 roky presádzať. Pri každom presádzaní zrežeme korene rozmarínu o jednu tretinu.
Zber rozmarínu
Zbierame zelené nedrevené výhonky. Využívame ich buď čerstvé alebo ich sušíme. Na sušenie sa zvyknú zbierať mladé listy od mája do augusta. Rastlina schne veľmi pomaly. Usušené listy podrvíme a uchovávame v dobre uzavretých tmavých nádobách, ktoré ich chránia pred svetlom a vlhkom.
Liečivé účinky rozmarínu
Rozmarín lekársky je liečivá bylinka, ktorá má dezinfekčné a antiseptické účinky. Zároveň posilňuje pamäť, upravuje trávenie a podporuje činnosť pečene. Ako jedna z mála byliniek zvyšuje krvný tlak. Ďalej zlepšuje krvný obeh, odstraňuje pocit chladu v končatinách, pomáha proti bolestiam hlavy a nervozite
Rozmarín v kuchyni
Rozmarín je charakteristickou koreninou talianskej a francúzskej kuchyne. Má horkú chuť. Do hotových pokrmov sa zvykne pridávať tesne pred dokončením. Využíva sa do polievok, zeleniny, šalátov, omáčok a do mäsa. Konárik rozmarínu sa zvykne pridávať do ohňa pri grilovaní mäsa alebo taktiež na plech pri pečení zemiakov.
Nenáročný rozmarín využijete nielen v kuchyni a ľudovom liečiteľstve, ale taktiež aj v domácnosti. Vrecká so sušeným rozmarínom pomáhajú predchádzať vlhkosti, plesniam či dokonca moliam. Tento všestranný pomocník, by preto rozhodne nemal chýbať aj u vás doma.
Ako pestovať žeruchu u vás doma v kuchyni
Rýchlosť a jednoduchosť pestovania žeruchy vyráža dych. Dobite sa vďaka nej vitamínmi aj vy.
Žerucha je drobná pikantná bylinka, ktorá svojou chuťou pripomína reďkovku. Vďaka svojmu jednoduchému pestovaniu, predstavuje v zime ideálny prostriedok ako telo nabiť vitamínmi a chrániť sa pred chrípkou.
Druhy žeruchy
Poznáme až okolo 108 zástupcov rodu žeruchy. Sú to napríklad Žerucha chlumná, Žerucha hustokvetá, Vranožka podvojná, Žerucha rôznolistá, Žerucha širokolistá, Žerucha prerastená a Žerucha virginská.
Pestovať môžete vyskúšať žeruchu odrody Krause Kress. Ide o aromatickú odrodu, ktorú je možné zberať už po 2 – 3 týždňoch. Vyžaduje piesčitú pôdu bohatú na živiny a veľa vlhkosti.
Na celoročné pestovanie v kvetináčoch a miskách je vhodná Žerucha dánska, ktorá má pinkantnú chuť. Pestuje sa na vlhkom podloží či vate. Zberá sa už keď dosahuje výšku 5 centimetrov.
Ako pestovať žeruchu
Vypestovať žeruchu je jednoduché a zvládne to naozaj každý. Pestovanie tejto byliny na záhone nie je moc vhodné, preto sa najčastejšie pestuje na okenných parapetoch. Rastlina sa môže vysievať v priebehu celého roka. Najobľúbenejšie je však jej pestovanie v zime, kedy je dostupných málo druhov čerstvej zeleniny či byliniek.
Semená sa vysievajú nahusto do kvetináča, prípadne misky naplnenou ľahkou hlinou, pieskom či pilinami. Taktiež je ju možné vysievať na vatu alebo papierové obrúsky.
Postup vysievania je jednoduchý. Na dno misky položte dobre navlhčenú vatu a nasypte na ňu nahusto semienka (pozor v miske nesmú plávať). Misku umiestnite v byte na teplé svetlé miesto. Vatu (substrát) udržiavajte stále vlhkú. V čase klíčenia môže pomôcť udržať stabilnú vlhkosť prikrytie igelitovým vrecúškom. Rastlina začne klíčiť už 2 – 3 deň po výseve.
Zber žeruchy
Prvý zber žeruchy možno uskutočniť už týždeň, maximálne dva, po jej výsadbe. V čase zberu by rastlinka mala byť vysoká približne 10 centimetrov. Pri zbere odstrihávame len vršky rastliny, ktoré opäť znova dorastú.
Liečivé účinky žeruchy
Rastlina obsahuje množstvo zdraviu prospešných látok: živé enzýmy, chlorofyl, vitamíny A, B, C, E, B1, K, karotín, draslík, vápnik, meď, železo, horčík, jód, fosfor, horčík, chróm.
Nenáročná bylinka pôsobí pozitívne na ľudský organizmus vo viacerých smeroch:
- prečisťuje krv, zbavuje telo toxínov a podporuje imunitu,
- stimuluje činnosť pečene, pankreasu a žlčníka,
- reguluje pocit nasýtenia
- priaznivo pôsobí na látkovú premenu, podporuje trávenie
- odstraňuje pocit únavy, zvyšuje vitalitu.
Žerucha v kuchyni
Bylinka má špecifickú vôňu i chuť, ktorá je trochu štipľavá. Konzumuje sa výlučne v surovom stave, nakoľko len tak si uchová všetky zdraviu prospešné látky. Pridáva sa do šalátov, na obložené chlebíčky, do tvarohových a vajíčkových nátierok či do bylinkových omáčok a polievok.
Obľúbenou zdravou pochúťkou je pečivo natreté maslom, syrom alebo nátierkou a zasypané čerstvou žeruchou.
Najnovšie články
