Ako pestovať rozmarín u vás v kuchyni?

shutterstock

Rozmarín je známy už odpradávna. V minulosti mal svoje čestné miesto v staroegyptských a starogréckych rituáloch. Bol považovaný za symbol lásky a manželstva, ale aj večnosti a smrti. Jeho domovinou je južná Európa, kde ho aj stále možno nájsť ako voľne rastúci krík. Dnes je tento vždyzelený, voňavý, husto rozkonárený poloker, obľúbený najmä vďaka svojím liečivým účinkom a obsahu množstva zdraviu prospešných látok.

Výsadba rozmarínu

Semienka rozmarínu vysádzame v marci a udržiavame pri teplote okolo 20 stupňov. Do jedného kvetináča dávame 6 až 8 semienok, ktoré zasypeme 1 centimetrom substrátu.  Ak vzídu všetky semienka, nepestujeme rastliny v jednom kvetináči, ale rozsadíme ich.

Na záhon vysievame mladé rastlinky rozmarínu koncom mája až v júni. Sadíme vo vzdialenosti 50 cm od seba do hĺbky 0,5 cm.

pexels.com
V južnej Európe rastie rozmarín vo voľnej prírode

Vhodné podmienky na pestovanie

Rozmarín vyžaduje priepustnú piesočnato-hlinitú pôdu s vysokým obsahom vápnika s pH v rozmedzí medzi 6,0 (mierne kyslé) a 8,5 (alkalické). Ideálnym stanoviskom v záhrade je slnečné stanovisko dostatočne chránené pred vetrom, prípadne záveterný polotieň. Rozmarín patrí medzi bylinky, ktoré nemajú rady chladné počasie. Problém je už keď teplota klesne tesne pod nulu, preto má v našich končinách v záhradách problém prezimovať.

Pred zimou ho treba prikryť čečinou, maštaľným hnojom alebo kompostom. Nikdy ho neprikrývajte fóliou, pretože rastliny potom nemajú možnosť voľne dýchať. Mierne zimy pod snehom prežiť môže, ale zaručiť to nejde. Kvôli jeho citlivosti na chlad je vhodnejšie pestovanie v nádobách na teplom mieste.

Pri pestovaní v kvetináči na dne kvetináča vytvoríme drenážnu vrstvu a následne nádobu naplníme substrátom s neutrálnou až alkalickou pH. V byte umiestnime na slnečné stanovisko a chránime pred poklesom teploty.

pexels.com
V byte vyžaduje rozmarín slnečné stanovisko

Starostlivosť o rozmarín

Rozmarín je pomerne nenáročná rastlina. Počas rastu a vegetácie však vyžaduje pravidelnú zálievku a prihnojovanie. Rastliny zalievame odstátou vodou do misky. Dôležité je dávať pozor na množstvo vody. Nesmieme ho zalievať moc, pretože by mu postupne začali odhníjať korene. Zalievame preto vždy až vtedy, keď je pôda v kvetináči už takmer úplne vyschnutá.

Rastlinu treba každé 3 až 4 roky presádzať.  Pri každom presádzaní zrežeme korene rozmarínu o jednu tretinu.

Zber rozmarínu

Zbierame zelené nedrevené výhonky. Využívame ich buď čerstvé alebo ich sušíme. Na sušenie sa zvyknú zbierať mladé listy od mája do augusta. Rastlina schne veľmi pomaly. Usušené listy podrvíme a uchovávame v dobre uzavretých tmavých nádobách, ktoré ich chránia pred svetlom a vlhkom.

pexels.com
Zbierame nedrevené výhonky

Liečivé účinky rozmarínu

Rozmarín lekársky je liečivá bylinka, ktorá má dezinfekčné a antiseptické účinky. Zároveň  posilňuje pamäť, upravuje trávenie a podporuje činnosť pečene. Ako jedna z mála byliniek zvyšuje krvný tlak. Ďalej zlepšuje krvný obeh, odstraňuje pocit chladu v končatinách, pomáha proti bolestiam hlavy a nervozite

Rozmarín v kuchyni

Rozmarín je charakteristickou koreninou talianskej a francúzskej kuchyne. Má horkú chuť. Do hotových pokrmov sa zvykne pridávať tesne pred dokončením. Využíva sa do polievok, zeleniny, šalátov, omáčok a do mäsa. Konárik rozmarínu sa zvykne pridávať do ohňa pri grilovaní mäsa alebo taktiež na plech pri pečení zemiakov.

pexels.com
Rozmarín dodá jedlu špecifickú chuť a vôňu

Nenáročný rozmarín využijete nielen v kuchyni a ľudovom liečiteľstve, ale taktiež aj v domácnosti. Vrecká so sušeným rozmarínom pomáhajú predchádzať vlhkosti, plesniam či dokonca moliam. Tento všestranný pomocník, by preto rozhodne nemal chýbať aj u vás doma.

Ako pestovať koriander u vás doma v kuchyni

shutterstock

Koriander siaty je jednoročná bylina pochádzajúca zo Stredomoria a Blízkeho východu. Dnes sa pestuje po celom svete a dorastá až do výšky 70 centimetrov. Využíva sa ako bylinka – lístky, ale aj ako korenie – semená.

Výsadba koriandra

Na záhon sa rastlina vysieva v priebehu marca až začiatkom apríla. Semená sa vysievajú do hĺbky jedného centimetra, približne dva a pol centimetra od seba. Trvá im pomerne dlho kým vyklíčia – až okolo 25 dní. Počas tohto obdobia je koriander potrebné pravidelne zalievať, aby mal dostatok vlahy.

V byte je možné koriander vysádzať hocikedy v priebehu roka.

pexels.com
Koriander je podobný petržlenu

Vhodné podmienky na pestovanie

Koriander je náročný na dostatok živín. Obľubuje ľahkú, hlinitopiesočnatú pôdu so zásobami vápnika a fosforu. V záhrade vyžaduje slnečné stanovisko, znesie aj ostré slnko. Pozor, nie je vhodné ho pestovať v blízkosti ovocných stromov. Svojimi koreňmi vylučuje látky, ktoré vedú k odumieraniu stromov.

V interiéri mu bude najlepšie na nepriamom svetle v dostatočnej vzdialenosti od okna.

Starostlivosť o koriander

Pri pestovaní v interiéri treba dbať na pravidelné zalievanie a prísun živín. Zalieva sa odstátou vodou izbovej teploty priamo do misky. Treba dávať pozor, aby nedošlo k prílišnému preliatiu pôdy, nakoľko by to viedlo k hnilobe koreňov. Hnojíme ho raz za mesiac tekutým organickým hnojivom. Pozor, je veľmi citlivý na prehnojenie dusíkom.

Až do obdobia tvorby plodov je náročný na dostatok vlahy, preto aj pri pestovaní v záhrade, mu je potrebné v tomto období zabezpečiť dostatok vlahy.

pexels.com
Až do obdobia tvorby plodov potrebuje koriander dostatok vlahy

Zber koriandra

Začať zbierať koriandrovú vňať možno už keď sú rastliny vysoké 7 centimetrov. Čím častejšie sa vňať zbiera, o to rýchlejšie rastie nová. Listy koriandra sa využívajú do obdobia jeho kvitnutia.

Semená sa zbierajú až keď je už väčšina rastliny suchá, v priebehu augusta až septembra. Najlepšie je pokosiť celé súkvetia počas rannej rosy. Pozbieranú rastlinu zviazať do snopov a vysusiť. Semená tak samé vypadnú. Po usušení sa semená rozdrvia a preosejú. Nepríjemný pach sa postupne sušením zmení na príjemnú korenistú arómu.

Využitie koriandra

Koriander má bohaté využitie v čínskej kuchyni. Jeho mleté semená sú súčasťou známej kari koreninovej zmesi. V našich končinách sú známe ako prísada do perníkového korenia.

Mladé čerstvé listy sa využívajú do orientálnych pokrmov z duseného mäsa či do polievok a dusenej zeleniny. Aby sa tepelnou úpravou neznehodnotili ich cenné látky, pridávajú sa vždy až na konci tepelnej úpravy.

pexels.com
Koriander bohato využijete pri príprave orientálnych pokrmov

Účinky na ľudský organizmus

Okrem dodania špecifickej chuti je koriander obľúbený aj pre svoje blahodarné účinky na organizmus. Zvykne sa užívať pri funkčných ochoreniach tráviaceho traktu, nakoľko zlepšuje trávenie a dodáva chuť do jedla. Okrem toho má upokojujúce účinky na nervovú sústavu a pridáva sa do mastí určených na liečbu reumatických ochorení. Mamičky ho určite poznajú ako súčasť čajovej zmesi na podporu laktácie.

Nenáročný koriander sa pri správnom pestovaní odvďačí bohatou úrodou, ktorú využijete nielen v kuchyni, ale aj v ľudovom liečiteľstve.