Názov rastlinky pochádza z latinského slova salvere, ktoré znamená – liečiť. Šalvia sa používala už v starovekom Egypte. V Ebers papyrus (1500 pnl) bola uvedená ako liek na svrbenie. Taktiež sa využíva na liečbu žalúdočných ťažkostí, bolesti zubov a astmy. Vďaka bohatým liečivým účinkom je táto voňavá trvalka obľúbená aj dnes.
Druhy šalvie
Šalvií existuje po celom svete až okolo 800 druhov a sfarbenie kvetov je rôzne: biele, fialové, modré či dokonca červené a pestrofarebné. Niektoré druhy sú jednoročné a niektoré trvalky. U nás najznámejšou je fialovo kvitnúca Šalvia lekárska.
Výsadba šalvie
Najvhodnejšie je vypestovať šalviu priamo zo semien. Semená vysievame v polovici jari – v priebehu apríla, do hĺbky 1 až 2 centimetre, do riadkov vzdialených 40 až 60 centimetrov. Keď rastlinky dosiahnu 10 až 12 centimetrov, porast je potrebné poriadne preplevať.
Za účelom predpestovania priesad, semená vysievame v marci do teplého pareniska, do hĺbky 2 cm. Priesady vysoké 10 centimetrov so štyrmi až šiestimi listami vysádzame od mája do júna do vlhkej pôdy.
Vhodné podmienky na pestovanie
Šalvia je teplomilná rastlina. V záhrade ju sadíme na miesto, ktoré má počas dňa dostatok slnečného svetla a zároveň poskytuje dostatočné závetrie. Pri výsadbe sa je potrebné vyhnúť stanovisku, kde by ju mohol poškodiť silný vietor alebo nízka teplota.
Obľubuje suchšiu hlinito – piesočnatú pôdu, ktorá má dobré zásoby vápnika a dusíka. Nevadí jej však ani suchšia čiastočne kamenistá pôda, no táto musí byť dostatočne zavlažovaná a zásobovaná živinami.
Existujú však aj druhy, napríklad japonská žltá šalvia, ktoré uprednostňujú tieň a bohatú vlhkú pôdu. Pred pestovaním šalvie sa je preto vhodné oboznámiť s konkrétnymi podmienkami, ktoré vyžaduje daná odroda.
Šalvii sa dobre darí aj v črepníku. Stačí jej zabezpečiť vhodnú pôdu, svetlé, teplé miesto a bude vám robiť radosť niekoľko rokov.
Starostlivosť o šalviu
Šalvia je poloker a preto je potrebné jej ťažšie, drevnaté stonky každý rok na jar prerezávať, vďaka čomu sa na rastline vytvorí viac listov. Po 4 až 5 rokoch je najlepšie rastlinky šalvie úplne vymeniť.
V záhrade chránime šalviu pred mrazmi prikrytím lístím, prípadne slamovým hnojom.
Pri pestovaní v kvetináči dbáme o pravidelnú zálievku, nie však prelievanie a rastlinku pravidelne hnojíme.
Zber šalvie
Z byliny sa zbierajú listy a nedrevnatá vňať, v období tesne pred kvitnutím – od mája do septembra. Listy sa zbierajú za suchého počasia okolo poludnia. Vňať zrezávame nad tretím až štvrtým listom, pričom hrúbka stonky nesmie presiahnuť pol centimetra. Rastlinu sa suší vo vzdušných, suchých priestoroch. Po vysušení skladujeme v dobre uzatvorených nádobách.
Liečivé účinky šalvie
Šalvia sa využíva pri zápaloch dýchacích ciest, ochoreniach tráviaceho traktu, žlčových ciest, obličkových alebo močových kameňoch. Pomáha bojovať proti nadmernému poteniu, znižuje sekréciu mliečnych žliaz či reguluje hladinu cukru v krvi. Okrem toho sa používa na liečbu zle sa hojacich rán, ekzémov či infekciách ústnej dutiny.
Šalvia v kuchyni
Okrem obľúbenosti v ľudovom liečiteľstve si našla šalvia svoje miesto aj v gastronómii. Pridáva sa pri pečení bravčového, husacieho či teľacieho mäsa. Čerstvé lístky sa využívajú aj ako prísada do polievok, omáčok a masiel.
Ako pestovať tymián u vás doma v kuchyni
Aromatická bylinka tymián, priamy príbuzný materinej dúšky, je vďaka svojej špecifickej chuti obľúbeným dochucovadlom nielen jedál, ale aj čajov. Jeho pestovanie je jednoduché a odmena v podobe prírodného antibiotika, stojí za to.
Voňavá bylinka tymián je známa už vyše 4000 rokov a bohato sa využívala už v starovekom Grécku a Ríme. V južných krajinách rastie voľne v prírode na lúkach alebo okrajoch lesov. U nás sa zvyčajne pestuje v interiéri, prípadne v bylinkových záhradkách.
Výsadba tymiánu
V našich končinách pestujeme tymián prevažne zo semien. Do pareniska ich vysádzame v priebehu marca až apríla. Semená umiestňujeme na povrch pôdy a len zľahka ich zatlačíme, nakoľko ku klíčeniu potrebujú svetlo. Počas klíčenia je potrebné parenisko udržiavať vlhké. Vyklíčené rastlinky sa chránia nielen pred zimou, ale aj prudkým slnkom.
Keď sa už sadenice dajú uchopiť do prstov, presádzame ich do širokých kvetináčov, prípadne priamo na stanovisko na záhrade. Na sadenie na záhon sú sadenice dostatočne silné približne začiatkom mája. Na záhradu sadíme asi 10 centimetrov vysoké priesady po 4 až 5 kusoch do jedného trsu.
Obdobným spôsobom sadíme vypestované priesady aj do kvetináčov, ktoré by mali byť dostatočné hlboké s vytvorenou drenážou.
Výsev na záhradu priamo zo semien je možné realizovať na konci apríla. Semená sadíme pritlačením do hĺbky do riadkov vzdialených 40 centimetrov.
Vhodné podmienky na pestovanie
Tymián má rád piesočnaté alebo kamenisté pôdy, ktoré sú suchšie a chudobnejšie na živiny. Najvhodnejšie je ho pestovať v dostatočne priepustnej pôde s pH okolo 7. Výborne sa mu bude dariť na južných svahoch chránených pred vetrom a zimou. Je potrebné vyhnúť sa výsadbe do ťažkých a zamokrených pôd.
Vyhovuje mu slnečné stanovisko, najlepšie priame slnko. Zároveň však musí byť chránené proti prudkému vetru.
Tymián je vysoko citlivý na zimu a v podmienkach drsnej zimy ľahko vyhynie. Preto pri pestovaní na záhone je ho potrebné pred zimou prikryť vetvičkami s ihličín.
Starostlivosť o tymián
Rastlinu polievame len striedmo, až keď pôda úplne vyprahne. Na zálievku je najvhodnejšia odstáta voda izbovej teploty, ktorú nalievame do misky, nie priamo do kvetináča.
Tymián nikdy nehnojíme. Príliš výživná pôda mu škodí a stráca tak svoju výraznú arómu.
Zber
Nedrevnaté vetvičky dúšky tymiánovej zberáme pred jeho kvitnutím, v suchom počasí tesne po uschnutí rannej rosy. Vňať striháme nožnicami, prípadne kosákom 8 až 10 centimetrov od zeme.
V prvom roku zberáme len raz, v ďalších rokoch dvakrát. Časté zrezávanie tymiánu zabezpečí, že nezdrevnatie.
Konzumovať tymián je možné v čerstvom aj sušenom stave. Vňať sa suší na priamom slnku 6 až 10 dní. Po usušení sa uchováva na suchom, tienistom mieste.
Liečivé účinky
Bylinka je jedným z najsilnejších rastlinných antibiotík, vďaka čomu má výrazné dezinfekčné a antiseptické účinky. Pôsobí proti plesniam, baktériám a črevným parazitom. Taktiež sa používa pri liečbe horných dýchacích ciest, reumatizme, cukrovke a chudokrvnosti.
Využitie v kuchyni
Pri varení je potrebné používať tymián opatrne, nakoľko vonia veľmi intenzívne. Pri správnom použití ale chutí príjemne a dodá jedlu špecifickú chuť. Využíva sa na dochutenie plniek, marinád, omáčok a polievok. Taktiež sa zvykne pridávať k pečeným zemiakom, do praženice či na zvýraznenie chuti šošovicovej alebo fazuľovej polievky.
Najnovšie články