Ako pestovať saturejku vo vašej kuchyni?

shutterstock
Ako pestovať saturejku vo vašej kuchyni?
5 4 hodnotení

Saturejka je jednoročná rastlina, ktorá dorastá do výšky 30 centimetrov. Pochádza z východného Stredomoria, kde rastie aj vo voľnej prírode. Poznali ju už v staroveku. Obľúbená je vďaka ostrej, korenistej chuti a bohatstvu zdraviu prospešných látok.

Výsadba saturejky

V teplejších oblastiach vysádzame semená saturejky priamo na záhon od apríla až do júla. Sadíme plytko, do hĺbky 2 až 3 centimetre vo vzdialenosti 25 až 35 centimetrov. Semená vyklíčia približne o 2 týždne. V chladnejších oblastiach vysádzame najskôr do pareniska a neskôr priesady presádzame na záhon.

Vysádzať do črepníka môžeme kedykoľvek počas roka. Vysádzame do hlbšieho črepníka s drenážou. Semienka porozsýpame a len zľahka zasypeme vrstvou pôdy.

Vhodné podmienky na pestovanie

Bylina potrebuje teplé, slnečné stanovisko, ktoré je dostatočne chránené pred vetrom.  Spokojná bude v dobre priepustnej, hlinitej pôde s dostatkom humusu.

Starostlivosť o saturejku

Saturejka je pomerne nenáročná bylina. Pre svoj rast potrebuje hlavne dostatok tepla a svetla. Nevadí jej nedostatok vlahy, a tak pri pestovaní v črepníku jej postačí zálievka raz do týždňa.

V záhrade je potrebné počas jej vegetačného obdobia udržiavať záhon bez buriny a rastlinu pravidelne zastrihávať, aby nezdrevnatela.

pexels.com
Saturejka patrí medzi provensálske bylinky

Zber

Vňať saturejky sa zbiera počas kvitnutia, niekoľkokrát za rok. Prvý zber možno uskutočniť v júli, ďalší v priebehu augusta. Zberá sa pomocou kosáka, približne 5 centimetrov nad zemou, ideálne hneď za rána.

Semená saturejky možno zberať, keď plody začínajú hnednúť alebo vypadávať.

Liečivé účinky

Bylina  pôsobí močopudne, ako anthelmintikum (proti črevným parazitom), antibakteriálne a spazmolyticky. Podporuje chuť do jedla, odstraňuje plynatosť, ničí črevné parazity a vyvoláva vzrušenie.

Používa sa pri:

  • žalúdočných a tráviacich problémoch,
  • oneskorenej menštruácií,
  • na liečenie melanchólie,
  • utíšenie hystérie.

Listy sa využívajú pri liečbe rán, kožných ochoreniach a na upokojenie miesta po uštipnutí hmyzom.

Jej užívanie sa neodporúča tehotným a dojčiacim ženám.

Využitie v kuchyni

Saturejka dodá pokrmom nezameniteľnú chuť.  Je neodmysliteľná súčasť francúzskej kuchyne ako prísada provensálskeho korenia a taktiež bulharskej koreninovej zmesi s názvom čubrica.

pexels.com
Saturejka sa pridáva do bylinkového masla

Má ostro korenistú až pikantnú chuť a vôňu. Do jedla sa pridávajú celé lístky na konci varenia, inak chutí horko. Pri jej používaní je potrebné dávať pozor na použité množstvo, nakoľko, keby sme jej použili veľa, jedlo by zhorklo. Často sa zvykne používať ako náhrada čierneho korenia pre ľudí, ktorí toto korenie zo zdravotných dôvodov používať nemôžu.

Ochucuje pokrmy zo strukovín, zemiakov, kapusty, mäsa aj húb. Využíva sa ako korenina pri zverine, smotanových polievkach, majonéze, paradajkovom šaláte či do bylinkového masla. Možno ju kombinovať s červenou paprikou, koriandrom a horčicovým semenom.

Ako pestovať ligurček vo vašej kuchyni

shutterstock
Ako pestovať ligurček vo vašej kuchyni
5 3 hodnotení

Ligurček je trvalka, ktorá pochádza z juhozápadnej Ázie. Dorastá do výšky 2 metrov a vzhľadom aj chuťou pripomína zeler. V kuchyni je obľúbený najmä vďaka svojej špecifickej chuti.

Výsadba ligurčeka

Ligurček lekársky možno pestovať priamym výsevom zo semena, z predpestovanej priesady alebo odrezkami z podzemku.

Výsadba zo semien sa realizuje na jar (v marci až apríli) prípadne na jeseň (september až október). Vysievame 5 až 6 semien do hniezd vzdialených 0,6 metra do hĺbky 1 centimeter a jemne prikryjeme a pritlačíme pôdou. Osivo ligurčeka klíči veľmi pomaly. Z vyklíčených rastlín sa v hniezdach nechajú len najsilnejšie jedince (cca 3 kusy).

pexels.com
Ligurček možno pestovať zo semien, priesad alebo odrezkov

Najjednoduchšie sa ligurček vysádza z darovaných koreňových pukov. Vegetatívne je ho možné rozmnožovať na jar aj na jeseň, pričom odrezky berieme zo staršej kultúry ( trojročná rastlina). Sadíme tenšie pakoreňové odnože s pukmi, očkami a kúskom koreňa.

Vhodné podmienky na pestovanie

Vyhovuje mu stanovisko v polotieni s dostatkom vlahy a živín. Obľubuje stredne ťažkú, dobre prekyprenú hlinitú pôdu s dostatkom humusu. Pôda by taktiež mala mať dostatok vápna a rovnomernú vlhkosť.

Ligurček dorastá až do 2 metrov, preto potrebuje dostatok miesta. Jednotlivé rastliny sa dožívajú 10 až 15 rokov, takže po vysadení vám bude robiť spoločnosť dlho.

Neodporúča sa vysádzať ho na miesta, kde ste predtým pestovali mrkvovité rastliny (mrkva, petržlen, paštrnák, zeler, kôpor, rasca, koriander), nakoľko tak môže dôjsť k prenosu chorôb.

Starostlivosť o ligurček

Ligurček je nenáročný a poradí si aj v prípade, ak mu nedoprajete 100 % starostlivosť. Najkrajšiu vňať však vypestujete vtedy, keď mu zabezpečíte dostatok vlahy a živín. O výživu pôdy sa treba postarať už pred jeho výsadbou, nakoľko priame hnojenie, najmä čerstvým maštaľným hnojom, nemá rád.

Rastlinu treba pravidelne okopávať a držať v čistote. Ak ho pestujete ako koreninovú drogu, je dobré jeho duté kvetné lodyhy odrezať nízko pri koreni, aby nevytváral plody.

pexels.com
Je odolný voči mrazom a bez problémov prezimuje

Zber

Z ligurčeka možno zberať listy, semená aj koreň. Zber sa uskutočňuje od mája do novembra. Listy sa zbierajú priebežne podľa potreby, avšak len pred kvitnutím. Po odkvitnutí jeho listy horknú. Využívajú sa čerstvé alebo sa sušia v jednej vrstve na vzdušnom mieste.

So zberom koreňov možno začať v druhom alebo treťom roku na jeseň. Zbierajú sa predovšetkým korene a niekedy aj celý nadzemný výhonok. Pred sušením sa umyjú tečúcou vodou, aby sa zbavili nečistôt. Sušíme ich na vzdušnom, suchom mieste. Dobre vysušený koreň je biely a pri lámaní praská. Možno ho pokrájať či pomlieť na prášok. Skladovať ho treba  v dobre uzatvorenej nádobe, ktorá neprepustí vlhko ani svetlo.

Liečivé účinky

Ligurček zlepšuje tvorbu žalúdočných a tráviacich enzýmov, má močopudné a odhlieňovacie účinky. Využíva sa pri nervovej vyčerpanosti, reumatizme, chorobách močových ciest, žlčníka či nadmernom potení.

Využitie v kuchyni

V kuchyni je ligurček obľúbený svojou špecifickou chuťou. Tá je najskôr sladká, neskôr ostrá až mierne horkastá. Využívajú sa jeho listy aj korene.

Čerstvé aj sušené listy sa pridávajú do jedál v malom množstve, nakoľko sú dosť aromatické. Vňať sa používa ako prísada do polievok, omáčok, cestovín či múčnikov. Mladé čerstvé lístky sa pridávajú do šalátov alebo sa nimi nahrádza petržlenová a zelerová vňať.

Koreň je súčasťou viacerých koreninových zmesí, napríklad polievkového korenia.

pexels.com
Ligurčekom možno nahradiť petržlenovú aj zelerovú vňať.

Pestovanie ligurčeka zabezpečí nielen zásobu korenia, ale aj liečivo na mnoho ťažkostí. Preto bol v minulosti pevnou súčasťou tradičných záhrad. Hoci sa postupne vytrácal, vďaka svojím vlastnostiam, si svoje miesto v záhradách získava opäť.