Ako pestovať tymián u vás doma v kuchyni

pexels.com
Ako pestovať tymián u vás doma v kuchyni
5 4 hodnotení

Voňavá bylinka tymián je známa už vyše 4000 rokov a bohato sa využívala už v starovekom Grécku a Ríme. V južných krajinách rastie voľne v prírode na lúkach alebo okrajoch lesov. U nás sa zvyčajne pestuje v interiéri, prípadne v bylinkových záhradkách.

Výsadba tymiánu

V našich končinách pestujeme tymián prevažne zo semien. Do pareniska ich vysádzame v priebehu marca až apríla. Semená umiestňujeme na povrch pôdy a len zľahka ich zatlačíme, nakoľko ku klíčeniu potrebujú svetlo. Počas klíčenia je potrebné parenisko udržiavať vlhké. Vyklíčené rastlinky sa chránia nielen pred zimou, ale aj prudkým slnkom.

Keď sa už sadenice dajú uchopiť do prstov, presádzame ich do širokých kvetináčov, prípadne priamo na stanovisko na záhrade. Na sadenie na záhon sú sadenice dostatočne silné približne začiatkom mája. Na záhradu sadíme asi 10 centimetrov vysoké priesady po 4 až 5 kusoch do jedného trsu.

pexels.com
Tymián vysádzame v trsoch

Obdobným spôsobom sadíme vypestované priesady aj do kvetináčov, ktoré by mali byť dostatočné hlboké s vytvorenou drenážou.

Výsev na záhradu priamo zo semien je možné realizovať na konci apríla. Semená sadíme pritlačením do hĺbky do riadkov vzdialených 40 centimetrov.

Vhodné podmienky na pestovanie

Tymián má rád piesočnaté alebo kamenisté pôdy, ktoré sú suchšie a chudobnejšie na živiny. Najvhodnejšie je ho pestovať v dostatočne priepustnej pôde s pH okolo 7. Výborne sa mu bude dariť na južných svahoch chránených pred vetrom a zimou. Je potrebné vyhnúť sa výsadbe do ťažkých a zamokrených pôd.

Vyhovuje mu slnečné stanovisko, najlepšie priame slnko. Zároveň však musí byť chránené proti prudkému vetru.

Tymián je vysoko citlivý na zimu a v podmienkach drsnej zimy ľahko vyhynie. Preto pri pestovaní na záhone je ho potrebné pred zimou prikryť vetvičkami s ihličín.

pexels.com
Tymián je základou súčasťou bylinkových záhrad

Starostlivosť o tymián

Rastlinu polievame len striedmo, až keď pôda úplne vyprahne. Na zálievku je najvhodnejšia odstáta voda izbovej teploty, ktorú nalievame do misky, nie priamo do kvetináča.

Tymián nikdy nehnojíme. Príliš výživná pôda mu škodí a stráca tak svoju výraznú arómu.

Zber

Nedrevnaté vetvičky dúšky tymiánovej zberáme pred jeho kvitnutím, v suchom počasí tesne po uschnutí rannej rosy. Vňať striháme nožnicami, prípadne kosákom 8 až 10 centimetrov od zeme.

V prvom roku zberáme len raz, v ďalších rokoch dvakrát. Časté zrezávanie tymiánu zabezpečí, že nezdrevnatie.

Konzumovať tymián je možné v čerstvom aj sušenom stave. Vňať sa suší na priamom slnku 6 až 10 dní. Po usušení sa uchováva na suchom, tienistom mieste.

pexels.com
Bylinka sa suší na priamom slnku

Liečivé účinky

Bylinka je jedným z najsilnejších rastlinných antibiotík, vďaka čomu má výrazné dezinfekčné a antiseptické účinky. Pôsobí proti plesniam, baktériám a črevným parazitom. Taktiež sa používa pri liečbe horných dýchacích ciest, reumatizme, cukrovke a chudokrvnosti.

Využitie v kuchyni

Pri varení je potrebné používať tymián opatrne, nakoľko vonia veľmi intenzívne. Pri správnom použití ale chutí príjemne a dodá jedlu špecifickú chuť. Využíva sa na dochutenie plniek, marinád, omáčok a polievok. Taktiež sa zvykne pridávať k pečeným zemiakom, do praženice či na zvýraznenie chuti šošovicovej alebo fazuľovej polievky.

Ako pestovať žeruchu u vás doma v kuchyni

shutterstock
Ako pestovať žeruchu u vás doma v kuchyni
5 2 hodnotení

Žerucha je drobná pikantná bylinka, ktorá svojou chuťou pripomína reďkovku. Vďaka svojmu jednoduchému pestovaniu, predstavuje v zime ideálny prostriedok ako telo nabiť vitamínmi a chrániť sa pred chrípkou.

Druhy žeruchy

Poznáme až okolo 108 zástupcov rodu žeruchy. Sú to napríklad Žerucha chlumná, Žerucha hustokvetá, Vranožka podvojná, Žerucha rôznolistá, Žerucha širokolistá, Žerucha prerastená a Žerucha virginská.

Pestovať môžete vyskúšať žeruchu odrody Krause Kress. Ide o aromatickú odrodu, ktorú je možné zberať už po 2 – 3 týždňoch. Vyžaduje piesčitú pôdu bohatú na živiny a veľa vlhkosti.

Na celoročné pestovanie v kvetináčoch a miskách je vhodná Žerucha dánska, ktorá má pinkantnú chuť. Pestuje sa na vlhkom podloží či vate. Zberá sa už keď dosahuje výšku 5 centimetrov.

pexels.com
Na celoročné pestovanie je vhodná Žerucha dánska

Ako pestovať žeruchu

Vypestovať žeruchu je jednoduché a zvládne to naozaj každý. Pestovanie tejto byliny na záhone nie je moc vhodné, preto sa najčastejšie pestuje na okenných parapetoch. Rastlina sa môže vysievať v priebehu celého roka. Najobľúbenejšie je však jej pestovanie v zime, kedy je dostupných málo druhov čerstvej zeleniny či byliniek.

Semená sa vysievajú nahusto do kvetináča, prípadne misky naplnenou ľahkou hlinou, pieskom či pilinami. Taktiež je ju možné vysievať na vatu alebo papierové obrúsky.

Postup vysievania je jednoduchý. Na dno misky položte dobre navlhčenú vatu a nasypte na ňu nahusto semienka (pozor v miske nesmú plávať). Misku umiestnite v byte na teplé svetlé miesto. Vatu (substrát) udržiavajte stále vlhkú.  V čase klíčenia môže pomôcť udržať stabilnú vlhkosť prikrytie igelitovým vrecúškom. Rastlina začne klíčiť už 2 – 3 deň po výseve.

pexels.com
Žerucha vyklíči už 2 dni po výsadbe

Zber žeruchy

Prvý zber žeruchy možno uskutočniť už týždeň, maximálne dva, po jej výsadbe. V čase zberu by rastlinka mala byť vysoká približne 10 centimetrov. Pri zbere odstrihávame len vršky rastliny, ktoré opäť znova dorastú.

Liečivé účinky žeruchy

Rastlina obsahuje množstvo zdraviu prospešných látok: živé enzýmy, chlorofyl, vitamíny A, B, C, E, B1, K, karotín, draslík, vápnik, meď, železo, horčík, jód, fosfor, horčík, chróm.

Nenáročná bylinka pôsobí pozitívne na ľudský organizmus vo viacerých smeroch:

  • prečisťuje krv, zbavuje telo toxínov a podporuje imunitu,
  • stimuluje činnosť pečene, pankreasu a žlčníka,
  • reguluje pocit nasýtenia
  • priaznivo pôsobí na látkovú premenu, podporuje trávenie
  • odstraňuje pocit únavy, zvyšuje vitalitu.
pexels.com
Konzumuje sa v surovom stave

Žerucha v kuchyni

Bylinka má špecifickú vôňu i chuť, ktorá je trochu štipľavá. Konzumuje sa výlučne v surovom stave, nakoľko len tak si uchová všetky zdraviu prospešné látky. Pridáva sa do šalátov, na obložené chlebíčky, do tvarohových a vajíčkových nátierok či do bylinkových omáčok a polievok.

Obľúbenou zdravou pochúťkou je pečivo natreté maslom, syrom alebo nátierkou a zasypané čerstvou žeruchou.