Voňavá bylinka tymián je známa už vyše 4000 rokov a bohato sa využívala už v starovekom Grécku a Ríme. V južných krajinách rastie voľne v prírode na lúkach alebo okrajoch lesov. U nás sa zvyčajne pestuje v interiéri, prípadne v bylinkových záhradkách.

Výsadba tymiánu

V našich končinách pestujeme tymián prevažne zo semien. Do pareniska ich vysádzame v priebehu marca až apríla. Semená umiestňujeme na povrch pôdy a len zľahka ich zatlačíme, nakoľko ku klíčeniu potrebujú svetlo. Počas klíčenia je potrebné parenisko udržiavať vlhké. Vyklíčené rastlinky sa chránia nielen pred zimou, ale aj prudkým slnkom.

Keď sa už sadenice dajú uchopiť do prstov, presádzame ich do širokých kvetináčov, prípadne priamo na stanovisko na záhrade. Na sadenie na záhon sú sadenice dostatočne silné približne začiatkom mája. Na záhradu sadíme asi 10 centimetrov vysoké priesady po 4 až 5 kusoch do jedného trsu.

Obdobným spôsobom sadíme vypestované priesady aj do kvetináčov, ktoré by mali byť dostatočné hlboké s vytvorenou drenážou.

Výsev na záhradu priamo zo semien je možné realizovať na konci apríla. Semená sadíme pritlačením do hĺbky do riadkov vzdialených 40 centimetrov.

Vhodné podmienky na pestovanie

Tymián má rád piesočnaté alebo kamenisté pôdy, ktoré sú suchšie a chudobnejšie na živiny. Najvhodnejšie je ho pestovať v dostatočne priepustnej pôde s pH okolo 7. Výborne sa mu bude dariť na južných svahoch chránených pred vetrom a zimou. Je potrebné vyhnúť sa výsadbe do ťažkých a zamokrených pôd.

Vyhovuje mu slnečné stanovisko, najlepšie priame slnko. Zároveň však musí byť chránené proti prudkému vetru.

Tymián je vysoko citlivý na zimu a v podmienkach drsnej zimy ľahko vyhynie. Preto pri pestovaní na záhone je ho potrebné pred zimou prikryť vetvičkami s ihličín.

Starostlivosť o tymián

Rastlinu polievame len striedmo, až keď pôda úplne vyprahne. Na zálievku je najvhodnejšia odstáta voda izbovej teploty, ktorú nalievame do misky, nie priamo do kvetináča.

Tymián nikdy nehnojíme. Príliš výživná pôda mu škodí a stráca tak svoju výraznú arómu.

Zber

Nedrevnaté vetvičky dúšky tymiánovej zberáme pred jeho kvitnutím, v suchom počasí tesne po uschnutí rannej rosy. Vňať striháme nožnicami, prípadne kosákom 8 až 10 centimetrov od zeme.

V prvom roku zberáme len raz, v ďalších rokoch dvakrát. Časté zrezávanie tymiánu zabezpečí, že nezdrevnatie.

Konzumovať tymián je možné v čerstvom aj sušenom stave. Vňať sa suší na priamom slnku 6 až 10 dní. Po usušení sa uchováva na suchom, tienistom mieste.

Liečivé účinky

Bylinka je jedným z najsilnejších rastlinných antibiotík, vďaka čomu má výrazné dezinfekčné a antiseptické účinky. Pôsobí proti plesniam, baktériám a črevným parazitom. Taktiež sa používa pri liečbe horných dýchacích ciest, reumatizme, cukrovke a chudokrvnosti.

Využitie v kuchyni

Pri varení je potrebné používať tymián opatrne, nakoľko vonia veľmi intenzívne. Pri správnom použití ale chutí príjemne a dodá jedlu špecifickú chuť. Využíva sa na dochutenie plniek, marinád, omáčok a polievok. Taktiež sa zvykne pridávať k pečeným zemiakom, do praženice či na zvýraznenie chuti šošovicovej alebo fazuľovej polievky.