Ako zistiť horšiu kvalitu pitnej vody?
O tom, že pitná domáca voda stráca na kvalite, zisťujeme jej farbou, chuťou a zápachom. Najjednoduchšia pomôcka je, že zdravá pitná voda nie je ničím zaujímavá. Je to číra tekutina so žiadnou pachuťou alebo výrazným zápachom.
V prípade, že táto analýza na základe senzorických vlastností nepomáha, problém posúvame „vyššie“. Kontaktujeme vodárenskú spoločnosť s požiadavkou na rozbor vody, aby objektívne vyhodnotili, či ide o hygienicky vhodnú vodu na pitie a ďalší konzum. Výhodou je, že pri pripojení na vodovod, vodárne zo zákona nonstop monitorujú vodu. Na vyžiadanie nám dokážu kedykoľvek predložiť rozbor.
Kedy meníme vodu na ionizovanú?
Častým problémom býva vyššia koncentrácia železa a mangánu vo vlastnom zdroji. Vtedy sa priam žiada vodu upravovať. Môže ísť o úpravu v celom domovom objekte alebo len na pitie. Vhodným riešením je ionizátor vody, ktorý nám šetrí aj ďalšie náklady spojené s užívaním pitnej vody. V prípade, že ho používame pre správny pomer základných minerálov, je to aj o údržbe všetkých pomôcok a prostriedkov v kontakte s pitnou vodou.
Stačí, že na istý čas kolíše hladina vápnika, už si všímame usadený vodný kameň v kanvici. Takto konzumovaná voda zaťažuje naše zdravie a znehodnocuje pripravované nápoje a jedlá. Vo všeobecnosti by obsah minerálov v pitnej vode nemal prekročiť 500 mg/l, čo často dosiahneme len dodatočnou úpravou. A práve tu nachádza svoje uplatnenie ionizácia vody!
Keď je zdrojom zdravej pitnej vody domácnosť
Vtedy je najčastejšie reč o kvalitnej ionizovanej vode. Tu nám to ale „trochu zapácha“ istou fyzikou a chémiou. Skutočne je to tak, no v podstate ide o bezproblémový, plynulý proces pri úprave vody. Podstatou získanej ionizovanej vody je proces elektrolýzy. A keďže vodou má prechádzať elektrický prúd, potrebujeme „niečo na viac“. Elektrolýza sa uskutočňuje len vďaka zariadeniu na to určenému. A tak možno už aj vaša domácnosť je smädná po ionizátore vody!
Ako zistiť horšiu kvalitu pitnej vody?
O tom, že pitná domáca voda stráca na kvalite, zisťujeme jej farbou, chuťou a zápachom. Najjednoduchšia pomôcka je, že zdravá pitná voda nie je ničím zaujímavá. Je to číra tekutina so žiadnou pachuťou alebo výrazným zápachom.
V prípade, že táto analýza na základe senzorických vlastností nepomáha, problém posúvame „vyššie“. Kontaktujeme vodárenskú spoločnosť s požiadavkou na rozbor vody, aby objektívne vyhodnotili, či ide o hygienicky vhodnú vodu na pitie a ďalší konzum. Výhodou je, že pri pripojení na vodovod, vodárne zo zákona nonstop monitorujú vodu. Na vyžiadanie nám dokážu kedykoľvek predložiť rozbor.
Kedy meníme vodu na ionizovanú?
Častým problémom býva vyššia koncentrácia železa a mangánu vo vlastnom zdroji. Vtedy sa priam žiada vodu upravovať. Môže ísť o úpravu v celom domovom objekte alebo len na pitie. Vhodným riešením je ionizátor vody, ktorý nám šetrí aj ďalšie náklady spojené s užívaním pitnej vody. V prípade, že ho používame pre správny pomer základných minerálov, je to aj o údržbe všetkých pomôcok a prostriedkov v kontakte s pitnou vodou.
Stačí, že na istý čas kolíše hladina vápnika, už si všímame usadený vodný kameň v kanvici. Takto konzumovaná voda zaťažuje naše zdravie a znehodnocuje pripravované nápoje a jedlá. Vo všeobecnosti by obsah minerálov v pitnej vode nemal prekročiť 500 mg/l, čo často dosiahneme len dodatočnou úpravou. A práve tu nachádza svoje uplatnenie ionizácia vody!
Najnovšie články
