Vipet: Láskyplný a citlivý pes

Vipet, pôvodom lovecký pes pochádzajúci z Anglicka, nezaprie svoje lovecké inštinkty ani dnes. Rád sa naháňa za mačkami a ďalšími malými zvieratami a potrebuje dostatok priestoru na vybitie energie. V prípade, že mu od malička doprajete dôkladnú socializáciu a dostatok priestoru na pohyb, získate láskyplného člena rodiny, ktorý s radosťou splní všetky vaše priania.

No ako to už pri temperamentných loveckých psoch chodí, v prípade nedostatku možností na vybitie bateriek, vás váš Vipet prekvapí rôznymi deštrukčnými sklonmi a váš byt sa rýchlo premení na územie po bombardovaní. Vipeta si do svojej domácnosti preto zaobstarajte len v prípade, ak ste schopní zabezpečiť mu dostatok pozornosti, pohybu a priestoru na hru.

Vipet - základná charakteristika
Využitielovecké plemeno
Srsťkrátkosrsté aj dlhosrsté
Farbaakákoľvek
Dĺžka života12 – 15 rokov
Výška v kohútiku47 – 51 cm
Hmotnosť v dospelosti12 – 13 kg

Klasifikácia podľa FCI

FCI klasifikácia Vipet
Odborný názovWhippet
Krajina pôvoduVeľká Británia
Sekcia FCIKrátkosrstí chrti
Kategória FCIChrti
FCI kód10/3/162
Poznáme 2 varianty Vipeta: krátkosrsté a dlhosrsté. Ako oficiálne plemeno bol ale uznaný len krátkosrstý Vipet.

Charakteristika a povaha Vipeta

Vipet je energický a priateľský pes, ktorý svoju pozornosť v rovnakej miere venuje všetkým členom domácnosti. Jeho základnou charakteristickou rysou je snaha za každých okolností potešiť svojho majiteľa. Výborne sa preto hodí nielen na výcvik, ale aj rôzne psie športy a hry.

Jeho citlivá povaha však neznesie hrubé zaobchádzanie, čo treba zohľadniť aj pri jeho výcviku. Ten musí byť vedený bez kriku a hrubého nátlaku.

Potlačiť vo Vipetovi jeho lovecký inštinkt je takmer nemožné. Púšťať ho na prechádzkach na voľno je preto veľkým rizikom. Ako správnemu lovcovi mu nechýba odvaha, rýchle reakcie a schopnosť taktizovať.

1- njmenej 5- najviac
ľahkosť výchovy2
vhodnosť do bytu5
schopnosť byť celý deň sám doma2
vhodnosť pre začínajúcich chovateľov3
sklon priberať2
zdravie3
inteligencia3
vhodnosť k deťom3
tendencia štekať1
pĺznutie2
stráženie2
hravosť4
vzťah k mačkám4
energickosť3

Pre koho je Vipet vhodný

Vipet sa vďaka svojej láskyplnej povahe rád stane súčasťou rodiny s deťmi. Pre deti je výborným spoločníkom. Často sa k nim správa tak starostlivo, akoby bol ich opatrovateľka.

Keďže ide o energického psa poteší sa rovnako aktívnemu majiteľovi, ktorému nebude robiť problém absolvovať s ním dlhé prechádzky či venovať sa rôznym psím športom.

Vipet nie je stavaný na život v koterci a poteší sa skôr umiestneniu v interiéri v kombinácií s dostatkom priestoru na pohyb vonku.

Typický vzhľad

Vipet je elegantný štíhly pes s dlhou a úzkou hlavou, ktorú dopĺňajú oválne oči a malé uši. Jeho telo stredného vzrastu pokrýva lesklá srsť bez podsady. Vznešený výzor dotvára klenutý krk, hlboký hrudník, svalnaté končatiny a dlhší chvost. Prípustné sú všetky farebné varianty srsti aj ich kombinácie.

U Vipeta sa stretávame s rôznym sfarbením srsti
PozitívaNegatíva
nezvykne štekaťpotrebuje dostatok pohybu, inak sa môže snažiť pútať pozornosťou rôznymi neplechami
dobrý spoločník rád prenasleduje iné zvieratá
veľmi čistotnýak je často sám môže trpieť úzkosťou

Chovanie a starostlivosť o Vipeta

Keďže Vipet má len malú vrstvu podkožného tuku nie je vhodné chovať ho vonku. Naopak je potrebné držať ho v teple a aj počas prechádzok ho chrániť pre zimou. Jeho srsť je nenáročná a vyžaduje si len minimálnu starostlivosť.

Okrem tepla a pohodlia Vipet potrebuje dostatok pohybu a priestoru na vybitie energie.

V ostatných smeroch sa starostlivosť o Vipeta nelíši od starostlivosti o iné plemená.

Najčastejšie zdravotné problémy

Vipety sú považované za jedny z najzdravších psích plemien. Stretnúť sa u nich môžeme s nasledujúcimi ochoreniami:

  • kožné problémy,
  • infekcia uší alebo očí,
  • porucha zrážanlivosti krvi,
  • citlivosť na anestéziu.

Kŕmenie a strava

Vipet by mal byť kŕmený dvomi dávkami suchého krmiva denne, pričom ich veľkosť by mala byť prispôsobená jeho veku, zdraviu a úrovni telesnej aktivity.

História plemena

Malé plemeno Vipet pochádza zo severného Anglicka. Vzniklo ako výsledok kríženia anglických chrtov a niekoľkých druhov teriérov. Cieľom bolo vyšľachtiť malého chrta.

Z Anglicka sa Vipet postupne rozšíril aj do Ameriky, kde bolo toto plemeno uznané za oficiálne psie plemeno o niečo skôr ako v rodnom Anglicku. Kým anglickí psí chovatelia uznali Vipeta v roku 1891, Americký chovateľský klub ho zapísal už o 3 roky skôr, v roku 1888.

Pokiaľ patríte medzi aktívnych ľudí, ktorí hľadajú psieho spoločníka vhodného na chovanie v byte, Vipet bude pre vás tou správnou voľbou. Ak však patríte k ľuďom, ktorí skôr preferujú gaučovú kultúru, porozhliadnite sa radšej po menej energickom psom plemene.

Ako na domáce chrumkavé sušené jablká

Čaro sušených jabĺk som prvýkrát objavila pár rokov dozadu, keď som aktívne športovanie dopĺňala zdravým jedálničkom. Pravidelne som si ich kupovala ako zdravé vyhrýzanie v robote k počítaču. Odtiaľ to bol už len krôčik k tomu, že som si postupne sušené jablká začala robiť sama doma v sušičke na ovocie.

Príprava

Aktuálne v záhrade začínajú padať prvé jablká, ktoré je už škoda vyhodiť, no zároveň nie sú vhodné na konzumáciu. Okrem ich spracovania na džem či koláč je možné ich vyskúšať aj sušiť. Sušiť možno všetky jablká, ktoré nie sú vhodné na priamu konzumáciu alebo skladovanie.

Ak sa rozhodnete sušiť popadané jabĺčka, presvedčte sa najskôr o tom, či sú už dostatočné zrelé – sladké. V opačnom prípade uprednostnite spracovanie jabĺk takým konzervačným spôsobom, pri ktorom sa pridáva aj cukor – džem, zavárané jablká alebo sterilizované strúhané jablká.

Popadané jablká sú ideálne na sušenie

Jabĺčka sušte až vtedy, keď už sú dostatočné sladké. Vtedy ich stačí sušiť aj bez dochutenia a vytvoriť si tak zdravé jablkové čipsy – ideálne vyhrýzanie na dlhé zimné večery.

Sušené jablká obsahujú množstvo vitamínov, vďaka čomu predstavujú ideálnu formu prísunu vitamínov v zime, kedy k nim už organizmus nemá taký jednoduchý prístup ako v lete. V sušených jablkách nájdeme rôzne vitamíny a minerály, hlavne železo, horčík, vápnik, vitamín C, vitamín B a vlákninu.

Okrem chuťového zážitku si tak znižujeme riziko rakoviny hrubého čreva, ale aj ďalších zdravotných ťažkostí tráviaceho systému a podporujeme činnosť mozgu. Jablkové čipsy možno kúpiť aj v obchode so zdravou výživou, ale domáce sú domáce. A navyše ich príprava vôbec nie je zložitá.

Sušené jablká možno využiť aj ako pohostenie pre hostí

Sušenie jabĺk

Jabĺčka možno sušiť v sušičke na ovocie, na voľnom vzduchu alebo v rúre na pečenie. Ak máte radi skôr prirodzenú chuť, stačí ich usušiť neochutené. Naopak, ak máte pahltnejší jazýček môžete ich ochutiť napríklad škoricou.

Jabĺčka zbavte stredu (ideálne vykrajovačom, tak aby jabĺčka ostali celé) a ošúpte ich. Ak je šupka len jemná, môžete ju na jabĺčkach aj nechať, všetko závisí od vašich preferencií. Šupka má po usušení trošku horkejšiu chuť ako zvyšok jabĺčok.

Jablká možno sušiť so šupkou aj bez

Očistené jablká nakrájajte na rovnako hrubé kolieska. Tenké kolieska cca 2 mm sa rýchlo usušia a po sušení budú tenučké a chrumkavé. Hrubšie kolieska 4 mm sa budú sušiť o niečo dlhšie a neostanú také tenké a chrumkavé.

Nakrájané jablká rýchlo hnednú. Predchádzať tomuto problému možno tak, že nakrájané jabĺčka namočíte vo vode s kyselinou citrónovou. Takto pripravené jablká už možno sušiť alebo ich ešte ochutiť a následne sušiť.

To, že je ovocie dobre vysušené, spoznáte podľa toho, že je celé rovnakej farby a štruktúry, to znamená rovnako je suché v strede aj na okrajoch.

Usušené jablká ešte teplé uskladnite do vzduchotesnej nádoby a nechajte bez otvorenia niekoľko dní. Následne si vždy naložte podľa chuti a nádobu opäť uzavrite. Vďaka tomuto spôsobu uskladnenia ostanú sušené jablká stále chutne chrumkavé. Sušené jablká možno skladovať až 2 roky.

Postupy

Jablká možno sušiť na voľnom vzduchu v izbe na radiátore, sušiaku na prádlo alebo na okne. Stačí nakrájané jablká uložiť na papier na pečenie alebo iný papier bez potlače (rozhodne nie noviny) a nechať sušiť. Tento spôsob sušenia je však veľmi zdĺhavý. Sušené jablká sú ideálne najskôr o 4 až 5 dní. Omnoho jednoduchšie a rýchlejšie je sušenie jabĺk v sušičke alebo rúre na pečenie.

Sušenie jabĺk v sušičke, krok za krokom

Sušenie jabĺk v sušičke predstavuje najrýchlejšiu možnosť ako ich sušiť. Hotové sušené jabĺčka máme už za pár minút sušenia.

Nakrájané jablká poukladajte do sušičky tak, aby sa neprekrývali. Teplotu nastavte na 55 stupňov a nechajte vysušiť.

Sušenie jabĺk v sušičke je najrýchlejšia možnosť ako pripraviť chrumkavé jablkové čipsy

Sušenie jabĺk v rúre

Sušenie jabĺk v rúre na pečenie aj s prestávkami trvá približne 1 až 2 dni.

Nakrájané jabĺčka poukladajte na plech vystlatý papierom na pečenie. Rúru na pečenie nastavte na 30 stupňov, vložte do nej plech s jabĺčkami, ale dvierka nechajte pootvorené. Keď sú jablká polosuché zvýšte teplotu na 75 stupňov a následne pred dokončením sušenia ju opäť znížte.

Ako využiť sušené jablká

Sušené jablká možno využiť ako zdravé vyhrýzanie ku televízoru, pohostenie pre hostí (náhrada čipsov), na pečenie či do rôznych kaší. Počas zimy a Vianoc ich môžete použiť aj ako voňavú dekoráciu.

Sušené jablká predstavujú ideálny spôsob, ako spracovať bohatú úrodu jabĺk. Ich príprava je nenáročná, najviac času zaberie čistenie a krájanie jabĺk. Spôsobov ako sušiť jablká je viacero, pričom každý z nich má svoje výhody. Či už sa rozhodnete pre lacnejšie prípravu sušených jabĺčok na voľnom vzduchu alebo investujete do sušičky ovocia, chrumkavá vitamínová bomba isto poteší celú rodinu.