Viem o tebe, že si študoval interiérový dizajn. Čo bolo prvým impulzom, aby si vymenil návrhy interiérov za maľbu a štetec?
Prvý impulz bol od jedného môjho klienta. Často sa nám stávalo, že sme pracovali na návrhu interiéru, hľadali sme rôzne obrazy a dekorácie, no nedarilo sa nám nájsť nič podľa našich predstáv. Jedného dňa ma klient ukecal, že „počuj a neskúsil by si aj ty pre mňa niečo namaľovať?“
Vyskúšal som to aj napriek tomu, že som s maľbou skúsenosti nemal, keďže dovtedy som kreslil len ceruzou. Vypálilo to dobre a v podstate od toho momentu zákazky už len pribúdali až som musel profesiu dizajnéra zanechať.
Máš veľmi svojský a osobitý štýl, vďaka ktorému vie aj laik rozoznať tvoje diela od ostatných. Odzrkadľujú farby tvoju osobnosť, alebo skôr tvorbu prispôsobuješ dopytu?
Myslím, že tá farebnosť odzrkadľuje hlavne môj momentálny vnútorný stav a mám šťastie, že to korešponduje s vkusom mojich zákazníkov. Ja som predtým farebné obrazy neznášal, považoval som ich za ukričané, gýčové.
Čiernobiele obrazy aj fotografie mali v tej dobe pre mňa dušu – boli sentimentálnejšie, ale toto moje sentimentálne obdobie ma už prešlo a vidno to aj na mojej tvorbe.
Mnohí umelci majú svoju múzu, ktorá je zdrojom ich inšpirácie. Odkiaľ čerpáš inšpiráciu ty?
Inšpiráciu čerpám dennodenne zo všetkého, čo sa okolo mňa deje. Je toho veľa. Inšpirácie je až prebytok a už je čím ďalej ťažšie byť originálny, ale myslím, že knihy, fotografie, časopisy, príroda, hudba, príbehy, to všetko ma inšpiruje. Snažím sa nechať na seba vplývať len dobré a pekné veci.
Myslím si, že dôležité je vybrať si čo čítame, počúvame, s kým sa stretávame, ako myslíme. Ak toto máme zmáknuté, múza nás môže kopať na povel.
Kto je tvojim umeleckým vzorom?
Vzorov mám veľké množstvo, napríklad z umelcov je to Michelangelo, Damien Hirst, Andy Warhol. Mám aj kopec iných vzorov, napríklad Tomáš Baťa, Elon Musk, Arnold Schwarzenneger, Abraham Lincoln, Churchil alebo Ghandi.
Maľuješ obrazy aj na zákazku. Aké zadania dostávaš najčastejšie? Čo bola najabsurdnejšia požiadavka akú si dostal?
Áno, maľujem na zákazku vo väčšine prípadov, ale ľudia mi už tak dôverujú, že mi väčšinou dajú voľnú ruku a neusmerňujú ma tak pri tvorbe. Absurdné zákazky? Hmmm, raz som maľoval kolekciu asi 18 mačiatok, každé malo svoj vlastný obraz (smiech). Najčastejšie maľujem pop – artové portréty známych osobností a abstraktné maľby.
Maľoval si obrazy pre rôzne osobnosti. Spomeniem napríklad Rytmusa, Simonu Krainovú, Nasťu kuzminovú, Juraja Kemku, Attilu Végha, Evu Mázikovú, Andreja Kisku či Mareka Hamšíka. Prezraď, ako sa z mladého umelca stal celebritný maliar?
Ja ani neviem, ako sa to stalo. Myslím, že sa môj štýl ľuďom páči, že zo mňa cítia dobrú energiu. Ja totiž nikdy netvorím v zlej nálade, vždy sa musím pred tým, ako idem pracovať dobre naladiť a až potom začnem. Možno na nevedomej úrovni tú energiu cítia a preto to chcú. A možno to je aj tým, že za tie roky už tie obrazy vyzerajú celkom k svetu, sem – tam :) :) .
Koľko stráveného času a materiálu sa ukrýva za jedným obrazom?
Niekedy to je záležitosť pár hodín, niekedy to trvá dni a týždne. Je to veľmi individuálne.
Ako vyzerá tvoje bývanie? Visia na stenách obrazy z tvojej tvorby?
Všade farby, všade knihy, všade činky :) a nemám doma snáď žiadny môj obraz. Som ten prípad toho obuvníka, čo jeho deti chodia bosé.
Máš vo svojom portfóliu obraz, ktorý by si s odstupom času najradšej premaľoval?
Každý obraz by som možno po čase ešte trošku vylepšil. Nikdy nie som na sto percent spokojný, ale naučil som sa s tým žiť.
Aké sú tvoje plány a sny do budúcna?
Moje plány do budúcna sú pokračovať v tom, čo robím plus dokončiť začaté spolupráce ktorým som sa až tak nevenoval. Dokončiť všetko, čo som sľúbil, lebo už sa toho celkom slušne nakopilo, ale sľubujem, už sa na tom aktívne pracuje. No a nájsť si trošku viac času pre seba. To je priorita číslo 1 tento rok.
Výtvarník Jozef Stančík: Farebné obrazy som považoval za gýčové
Jeho diela rozpoznáte už z diaľky. Sú odvážne a plné farieb. Pôvodne interiérový dizajnér, Jozef Stančík, presedlal od interiérov k umeniu. Namaľoval prvý obraz a ako sám priznáva, už to išlo samé. Dnes jeho tvorba zdobí steny u celebrít ako Rytmus, Marek Hamšík, či Simona Krainová.
Viem o tebe, že si študoval interiérový dizajn. Čo bolo prvým impulzom, aby si vymenil návrhy interiérov za maľbu a štetec?
Prvý impulz bol od jedného môjho klienta. Často sa nám stávalo, že sme pracovali na návrhu interiéru, hľadali sme rôzne obrazy a dekorácie, no nedarilo sa nám nájsť nič podľa našich predstáv. Jedného dňa ma klient ukecal, že „počuj a neskúsil by si aj ty pre mňa niečo namaľovať?“
Vyskúšal som to aj napriek tomu, že som s maľbou skúsenosti nemal, keďže dovtedy som kreslil len ceruzou. Vypálilo to dobre a v podstate od toho momentu zákazky už len pribúdali až som musel profesiu dizajnéra zanechať.
Máš veľmi svojský a osobitý štýl, vďaka ktorému vie aj laik rozoznať tvoje diela od ostatných. Odzrkadľujú farby tvoju osobnosť, alebo skôr tvorbu prispôsobuješ dopytu?
Myslím, že tá farebnosť odzrkadľuje hlavne môj momentálny vnútorný stav a mám šťastie, že to korešponduje s vkusom mojich zákazníkov. Ja som predtým farebné obrazy neznášal, považoval som ich za ukričané, gýčové.
Čiernobiele obrazy aj fotografie mali v tej dobe pre mňa dušu – boli sentimentálnejšie, ale toto moje sentimentálne obdobie ma už prešlo a vidno to aj na mojej tvorbe.
Mnohí umelci majú svoju múzu, ktorá je zdrojom ich inšpirácie. Odkiaľ čerpáš inšpiráciu ty?
Inšpiráciu čerpám dennodenne zo všetkého, čo sa okolo mňa deje. Je toho veľa. Inšpirácie je až prebytok a už je čím ďalej ťažšie byť originálny, ale myslím, že knihy, fotografie, časopisy, príroda, hudba, príbehy, to všetko ma inšpiruje. Snažím sa nechať na seba vplývať len dobré a pekné veci.
Myslím si, že dôležité je vybrať si čo čítame, počúvame, s kým sa stretávame, ako myslíme. Ak toto máme zmáknuté, múza nás môže kopať na povel.
Kto je tvojim umeleckým vzorom?
Vzorov mám veľké množstvo, napríklad z umelcov je to Michelangelo, Damien Hirst, Andy Warhol. Mám aj kopec iných vzorov, napríklad Tomáš Baťa, Elon Musk, Arnold Schwarzenneger, Abraham Lincoln, Churchil alebo Ghandi.
Maľuješ obrazy aj na zákazku. Aké zadania dostávaš najčastejšie? Čo bola najabsurdnejšia požiadavka akú si dostal?
Áno, maľujem na zákazku vo väčšine prípadov, ale ľudia mi už tak dôverujú, že mi väčšinou dajú voľnú ruku a neusmerňujú ma tak pri tvorbe. Absurdné zákazky? Hmmm, raz som maľoval kolekciu asi 18 mačiatok, každé malo svoj vlastný obraz (smiech). Najčastejšie maľujem pop – artové portréty známych osobností a abstraktné maľby.
Maľoval si obrazy pre rôzne osobnosti. Spomeniem napríklad Rytmusa, Simonu Krainovú, Nasťu kuzminovú, Juraja Kemku, Attilu Végha, Evu Mázikovú, Andreja Kisku či Mareka Hamšíka. Prezraď, ako sa z mladého umelca stal celebritný maliar?
Ja ani neviem, ako sa to stalo. Myslím, že sa môj štýl ľuďom páči, že zo mňa cítia dobrú energiu. Ja totiž nikdy netvorím v zlej nálade, vždy sa musím pred tým, ako idem pracovať dobre naladiť a až potom začnem. Možno na nevedomej úrovni tú energiu cítia a preto to chcú. A možno to je aj tým, že za tie roky už tie obrazy vyzerajú celkom k svetu, sem – tam :) :) .
Koľko stráveného času a materiálu sa ukrýva za jedným obrazom?
Niekedy to je záležitosť pár hodín, niekedy to trvá dni a týždne. Je to veľmi individuálne.
Ako vyzerá tvoje bývanie? Visia na stenách obrazy z tvojej tvorby?
Všade farby, všade knihy, všade činky :) a nemám doma snáď žiadny môj obraz. Som ten prípad toho obuvníka, čo jeho deti chodia bosé.
Máš vo svojom portfóliu obraz, ktorý by si s odstupom času najradšej premaľoval?
Každý obraz by som možno po čase ešte trošku vylepšil. Nikdy nie som na sto percent spokojný, ale naučil som sa s tým žiť.
Aké sú tvoje plány a sny do budúcna?
Moje plány do budúcna sú pokračovať v tom, čo robím plus dokončiť začaté spolupráce ktorým som sa až tak nevenoval. Dokončiť všetko, čo som sľúbil, lebo už sa toho celkom slušne nakopilo, ale sľubujem, už sa na tom aktívne pracuje. No a nájsť si trošku viac času pre seba. To je priorita číslo 1 tento rok.