Zázvorový čaj v kombinácií s citrónom predstavuje môj obľúbený životabudič v boji s chrípkou. Zatiaľ ma nikdy nesklamal. Navyše, odkedy som minulý rok objavila jeho schopnosť tlmiť bolesť, nedám na neho dopustiť. Keďže pestovanie byliniek je moja vášeň, pridala som si do svojej zbierky najnovšie aj pestovanie zázvoru.
Hoci rastlina zázvoru neplní dekoračný účel, jeho pestovanie je čoraz obľúbenejšie aj u nás najmä vďaka jeho spomínaným liečivým účinkom. Pestovanie zázvoru v záhrade je u nás síce nemožné, avšak v skleníku alebo v interiéri sa mu bude dariť dobre.
Charakteristika rastliny
Zázvor, inak nazývaný aj ďumbier, je trvácna, teplomilná rastlina dorastajúca do výšky jedného metra. Typický je svojou dlhou stonkou, z ktorej vyrastajú úzke listy, podobné tráve. Púčiky, ktoré vyrastajú v skupinách, sú bielej alebo ružovej farby, kvety žltej. Dekoračný charakter však od nich nečakajte.

Krajina jeho pôvodu nie je presne známa, no predpokladá sa, že pochádza z Číny, odkiaľ sa postupne rozšíril do Indie, blízkeho východu a Stredomoria. Dnes sa zázvor pestuje vo väčšine subtropických regiónov. Za jeho najväčšieho producenta je považovaná India, ďalej nasledujú Čína, Nepál, Nigéria, Thajsko a Indonézia.
Rastlina patrí do rovnakej čeľade ako kurkuma, kardamón a galangal. Podobne ako spomínané koreniny aj zázvor sa pestuje kvôli svojej špecifickej chuti. Ostrú chuť zázvoru má na svedomí gingerov, ktorý svojím chemickým zložením pripomína kapsaicín, ktorý nájdeme v čili papričkách.
Základná charakteristika rastliny | |
---|---|
Botanický názov | Zingiber officinale |
Bežné názvy | ďumbier, zázvor |
Výška | až 1 meter |
Farba kvetov | ružovobiela alebo žltá |
Odolnosť | citlivá na chlad |
Zemina | ľahký substrát |

Zázvor pestovanie a starostlivosť
Sadenie zázvoru uskutočňujeme prostredníctvom odrezkov. Pestovať zázvor možno aj z odrezku zakúpeného v obchode, avšak pred jeho výsadbou je potrebné dať pozor, aby nebol vysušený.
Postup sadenia zázvoru je jednoduchý. Odrezok položíme na plocho do nádoby tak, aby očká smerovali hore a zasypeme zeminou. Nová rastlinka vyrastie o niekoľko týždňov. Rastlinu zalievajte každý deň, do misky odstátou vodou izbovej teploty. Zbierať úrodu (koreň) možno približne 10 mesiacov od výsadby.

Zázvor pestovanie | |
---|---|
Náročnosť pestovania | rastlina nie je náročná na starostlivosť |
Svetlo | svetlé miesto, no nie priame slnko |
Voda | vyžaduje pravidelné zalievanie, substrát nesmie vyschnúť |
Teplota | má radšej teplejšie miesta, kde je teplota okolo 23 stupňov |
Vlhkosť | obľubuje rosenie |
Rozmnožovanie | odrezky z koreňa |
Problémy pri pestovaní zázvoru
Zázvor je nenáročná rastlina a pri jeho pestovaní by ste nemali mať žiadny veľký problém.
Jediné, na čo je potrebné klásť dôraz je dostatočné teplo, pri pestovaní vonku pozor na nočné teploty pod 10 stupňov. Taktiež sa vyhnite priamemu slnečnému žiareniu, ktoré by rastlinu spálilo.
Liečivé účinky zázvoru
Odborníci považujú zázvor za skutočný poklad, ktorý by nemal chýbať v žiadnej domácnosti. Medzi jeho najznámejšie účinky patria:
- posilnenie imunity,
- zlepšenie prekrvenia periférnych častí tela,
- podpora chuti do jedla, trávenia a tvorby slín,
- zmiernenie svalovej horúčky,
- tlmenie tehotenských nevoľností,
- zmiernenie bolestí hlavy a závratov,
- ochrana srdcovo-cievneho systému,
- zníženie cholesterolu,
- zlepšenie pamäti,
- zmiernenie bolestivosti menštruácie,
- protizápalové a analgetické účinky.

Zázvor možno využiť čerstvý, sušený, varený ale i nakladaný. Každý z uvedených spôsobov spracovania pôsobí priaznivo na ľudský organizmus. Čerstvý ďumbier skladujete zabalený v chladničke, aby sa nevysušil a nestuhol. Takto vydrží aj niekoľko týždňov. Sušený ďumbier skladujete na suchom, tmavom a chladnom mieste.
Zázvor predstavuje zázračnú rastlinu, ktorá má schopnosť pomôcť zmierniť rôzne zdravotné problémy. Jeho konzumácia je však odporúčaná len v obmedzenom množstve, max 4 g denne, a nie dlhodobo. Vypestovať si tento poklad doma, a mať ho po ruke vždy, keď ho budete aktuálne potrebovať, je preto najlepší spôsob, aký môžete vymyslieť.
Ako pestovať saturejku vo vašej kuchyni?
Saturejka má široké využitie a jej pestovanie nie je náročné. Možno ju dopestovať na záhrade aj v črepníku.

Saturejka je jednoročná rastlina, ktorá dorastá do výšky 30 centimetrov. Pochádza z východného Stredomoria, kde rastie aj vo voľnej prírode. Poznali ju už v staroveku. Obľúbená je vďaka ostrej, korenistej chuti a bohatstvu zdraviu prospešných látok.
Výsadba saturejky
V teplejších oblastiach vysádzame semená saturejky priamo na záhon od apríla až do júla. Sadíme plytko, do hĺbky 2 až 3 centimetre vo vzdialenosti 25 až 35 centimetrov. Semená vyklíčia približne o 2 týždne. V chladnejších oblastiach vysádzame najskôr do pareniska a neskôr priesady presádzame na záhon.
Vysádzať do črepníka môžeme kedykoľvek počas roka. Vysádzame do hlbšieho črepníka s drenážou. Semienka porozsýpame a len zľahka zasypeme vrstvou pôdy.
Vhodné podmienky na pestovanie
Bylina potrebuje teplé, slnečné stanovisko, ktoré je dostatočne chránené pred vetrom. Spokojná bude v dobre priepustnej, hlinitej pôde s dostatkom humusu.
Starostlivosť o saturejku
Saturejka je pomerne nenáročná bylina. Pre svoj rast potrebuje hlavne dostatok tepla a svetla. Nevadí jej nedostatok vlahy, a tak pri pestovaní v črepníku jej postačí zálievka raz do týždňa.
V záhrade je potrebné počas jej vegetačného obdobia udržiavať záhon bez buriny a rastlinu pravidelne zastrihávať, aby nezdrevnatela.

Zber
Vňať saturejky sa zbiera počas kvitnutia, niekoľkokrát za rok. Prvý zber možno uskutočniť v júli, ďalší v priebehu augusta. Zberá sa pomocou kosáka, približne 5 centimetrov nad zemou, ideálne hneď za rána.
Semená saturejky možno zberať, keď plody začínajú hnednúť alebo vypadávať.
Liečivé účinky
Bylina pôsobí močopudne, ako anthelmintikum (proti črevným parazitom), antibakteriálne a spazmolyticky. Podporuje chuť do jedla, odstraňuje plynatosť, ničí črevné parazity a vyvoláva vzrušenie.
Používa sa pri:
- žalúdočných a tráviacich problémoch,
- oneskorenej menštruácií,
- na liečenie melanchólie,
- utíšenie hystérie.
Listy sa využívajú pri liečbe rán, kožných ochoreniach a na upokojenie miesta po uštipnutí hmyzom.
Jej užívanie sa neodporúča tehotným a dojčiacim ženám.
Využitie v kuchyni
Saturejka dodá pokrmom nezameniteľnú chuť. Je neodmysliteľná súčasť francúzskej kuchyne ako prísada provensálskeho korenia a taktiež bulharskej koreninovej zmesi s názvom čubrica.

Má ostro korenistú až pikantnú chuť a vôňu. Do jedla sa pridávajú celé lístky na konci varenia, inak chutí horko. Pri jej používaní je potrebné dávať pozor na použité množstvo, nakoľko, keby sme jej použili veľa, jedlo by zhorklo. Často sa zvykne používať ako náhrada čierneho korenia pre ľudí, ktorí toto korenie zo zdravotných dôvodov používať nemôžu.
Ochucuje pokrmy zo strukovín, zemiakov, kapusty, mäsa aj húb. Využíva sa ako korenina pri zverine, smotanových polievkach, majonéze, paradajkovom šaláte či do bylinkového masla. Možno ju kombinovať s červenou paprikou, koriandrom a horčicovým semenom.