Aj keď žijeme v pomerne malej krajine, môžeme sa pýšiť mnohými miestami, ktoré boli zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Je teda zrejmé, že aj my sa máme čím pred svetom pýšiť. Či už ide o prírodné pamiatky, akými sú napríklad jaskyne, priepasti a bukové pralesy, alebo o diela vytvorené ľudskou rukou. Medzi najvýraznejšie a najpočetnejšie pamiatky na Slovensku patrí drevená sakrálna architektúra.
Drevená sakrálna architektúra na Slovensku
Keď je reč o tomto špecifickom type výstavby, presúvame sa do 17. a 18. storočia na severovýchodné Slovensko. Dávajú nám možnosť spoznať históriu našich predkov. Spoločným znakom všetkých stavieb je unikátnosť a originálne technicko-umelecké riešenie. A síce každý jeden z kostolov mal svoj výnimočný znak, v rozdelení interiéru na tri základné časti sa zhodujú všetky do jedného.
Najväčšou zaujímavosťou týchto stavieb je najmä to, že sú postavené výlučne z dreva. To znamená, že pri ich výstavbe nemohol byť použitý čo i len jeden kovový klinec. Dôvodov môže byť hneď niekoľko. Môžu za to náboženské pohnútky alebo fakt, že drevo bolo v tom čase nenáročným a ľahko dostupným materiálom. Síce sa v súčasnosti rozšírili možnosti výberu toho správneho dreva pre jednotlivé typy domácností a taktiež aj spôsoby ich ošetrenia pred rôznymi neočakávateľnými situáciami, s použitím dreva ako vhodného materiálu sa stotožňujú aj terajší architekti.
Spolu 59 drevených sakrálnych stavieb sa z pôvodných približne 300 zachovalo na Slovensku. Mnohé z nich prežili ako prvú, tak aj druhú svetovú vojnu len s minimálnymi nevyhnutnými rekonštrukciami, čo nás len utvrdzuje v tom, že drevo dokáže byť naozaj výnimočný materiál.
Akým spôsobom by sa podobné stavby budovali v súčasnosti?
Prešlo pár storočí a doba sa výrazne zmenila. Všemožné technológie, inovácie a novinky vo všetkých oblastiach. Drevo nás však za tú dobu stihlo presvedčiť o jeho unikátnosti, preto naň nedajú doplatiť vývojári ani v súčasnosti. Okrem toho, že je drevo časom overené, dokáže priniesť do každej domácnosti aspoň kúsok prírody. A ako sa kedysi považovala sakrálna architektúra za profil slovenskej kultúry, aj teraz máme svoj výnimočný profil. Ten tatranský.
Bez klincov aj v súčasnosti?
Nemožno pochybovať o tom, že súdobí stavbári boli pánmi vo svojom odbore. Bez ťažkých technológii dokázali vytvoriť umelecké diela, ktoré obdivujú ľudia z celého Slovenska, ale i zo sveta dodnes. Ani v časoch plných rozmanitých technológií však nie je technika “bez klinca” úplne nereálna. A to veru nemusíte byť žiadny učení majstri. Stačí nemať obe ruky ľavé a siahnuť po obklade tatranský profil, ktorý stačí jednoducho do seba založiť, čím sa vytvorí spoj v tvare písmena V. Musíte uznať, že je to nápadité, jednoduché a praktické riešenie, no nie?
Ako by boli postavené starodávne drevené sakrálne kostolíky v súčasnosti?
Na mnohých miestach na Slovensku stále cítiť atmosféru minulosti. Môže za to najmä veľký počet zachovaných pamiatok, ktoré boli svojho času centrami spoločenského, politického či duchovného života
Aj keď žijeme v pomerne malej krajine, môžeme sa pýšiť mnohými miestami, ktoré boli zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Je teda zrejmé, že aj my sa máme čím pred svetom pýšiť. Či už ide o prírodné pamiatky, akými sú napríklad jaskyne, priepasti a bukové pralesy, alebo o diela vytvorené ľudskou rukou. Medzi najvýraznejšie a najpočetnejšie pamiatky na Slovensku patrí drevená sakrálna architektúra.
Drevená sakrálna architektúra na Slovensku
Keď je reč o tomto špecifickom type výstavby, presúvame sa do 17. a 18. storočia na severovýchodné Slovensko. Dávajú nám možnosť spoznať históriu našich predkov. Spoločným znakom všetkých stavieb je unikátnosť a originálne technicko-umelecké riešenie. A síce každý jeden z kostolov mal svoj výnimočný znak, v rozdelení interiéru na tri základné časti sa zhodujú všetky do jedného.
Najväčšou zaujímavosťou týchto stavieb je najmä to, že sú postavené výlučne z dreva. To znamená, že pri ich výstavbe nemohol byť použitý čo i len jeden kovový klinec. Dôvodov môže byť hneď niekoľko. Môžu za to náboženské pohnútky alebo fakt, že drevo bolo v tom čase nenáročným a ľahko dostupným materiálom. Síce sa v súčasnosti rozšírili možnosti výberu toho správneho dreva pre jednotlivé typy domácností a taktiež aj spôsoby ich ošetrenia pred rôznymi neočakávateľnými situáciami, s použitím dreva ako vhodného materiálu sa stotožňujú aj terajší architekti.
Spolu 59 drevených sakrálnych stavieb sa z pôvodných približne 300 zachovalo na Slovensku. Mnohé z nich prežili ako prvú, tak aj druhú svetovú vojnu len s minimálnymi nevyhnutnými rekonštrukciami, čo nás len utvrdzuje v tom, že drevo dokáže byť naozaj výnimočný materiál.
Akým spôsobom by sa podobné stavby budovali v súčasnosti?
Prešlo pár storočí a doba sa výrazne zmenila. Všemožné technológie, inovácie a novinky vo všetkých oblastiach. Drevo nás však za tú dobu stihlo presvedčiť o jeho unikátnosti, preto naň nedajú doplatiť vývojári ani v súčasnosti. Okrem toho, že je drevo časom overené, dokáže priniesť do každej domácnosti aspoň kúsok prírody. A ako sa kedysi považovala sakrálna architektúra za profil slovenskej kultúry, aj teraz máme svoj výnimočný profil. Ten tatranský.
Bez klincov aj v súčasnosti?
Nemožno pochybovať o tom, že súdobí stavbári boli pánmi vo svojom odbore. Bez ťažkých technológii dokázali vytvoriť umelecké diela, ktoré obdivujú ľudia z celého Slovenska, ale i zo sveta dodnes. Ani v časoch plných rozmanitých technológií však nie je technika “bez klinca” úplne nereálna. A to veru nemusíte byť žiadny učení majstri. Stačí nemať obe ruky ľavé a siahnuť po obklade tatranský profil, ktorý stačí jednoducho do seba založiť, čím sa vytvorí spoj v tvare písmena V. Musíte uznať, že je to nápadité, jednoduché a praktické riešenie, no nie?
Najnovšie články
