Ako pestovať figovník známy tiež ako fikus

fikus
shutterstock

Tieto prevažne stálozelené stromy a kry prirodzene rastú v trópoch a subtrópoch celého sveta, pričom do rodu Ficus patria stovky druhov. Najväčšie zastúpenie majú v juhovýchodnej Ázii. V Európe voľne rastie len jeden druh – figovník obyčajný.

V tomto článku sa pozrieme na dva najčastejšie pestované druhy v interiéri: figovník lesklý a figovník kaučukový. Rastlinky sú na prvý pohľad odlišné, ale spája ich veľa spoločných znakov. Obe sa napríklad zle adaptujú na zmenu prostredia, čo sa prejavuje zhadzovaním listov. Stačí však dodržať zopár pravidiel pestovania a figovník vám v domácnosti bude robiť radosť dlhé roky.

Figovník lesklý (F. benjamina)

Tento druh figovníka je známy hlavne pod skráteným a zľudoveným menom Benjamín. Vyznačuje sa drobnými listami, ktoré sú buď zelené alebo strakaté (panašované). Vo svojej domovine dorastá až do tridsiatich metrov. V interiéroch sa pestuje ako krík, vysoký od 20 cm do 1-2 metrov. Často sa pestuje aj v stromčekovom tvare ako izbová bonsai.

figovník
pexels.com

Umiestnenie, zálievka a správna teplota

Figovník lesklý vyžaduje dostatok jasného a rozptýleného svetla. Umiestniť ho treba tak, aby naň nesvietilo priame slnečné svetlo. Rastliny so strakatým sfarbením vyžadujú viac osvetlené miesto, kým tmavozelené fikusy možno pestovať aj na tmavšom stanovišti.

Rastliny je dobré zalievať odstátou vodou až po čiastočnom obschnutí substrátu. Silná zálievka a premokrenie substrátu totiž spôsobuje opadávanie listov. V zime fikus zalievame len v nevyhnutnej miere. Fikusom prospieva teplo a vzdušná vlhkosť, v lete milujú rosenie vodou. Na pestovanie v lete je ideálna teplota do 24 ° C, v zime naopak nesmie klesnúť pod 15 ° C. Myslite na to, že rastlina veľmi zle znáša veľké teplotné zmeny a rozdiely. Figovník je háklivý na prievan, preto ho umiestnite na miesto, kde naň nebude fúkať.

Pôda, presádzanie a rozmnožovanie

Rastlina nie je náročná na pôdu. Na pestovanie je vhodný ľahký a dobre priepustný rašelinový substrát. Figovník možno pestovať aj metódou hydropónie, kedy sa rastlinka pestuje len v živnom roztoku, bez pôdy.

Na presádzanie sú vhodné skôr mladé rastliny, najlepšie vždy na jar. Staršie figovníky presádzame len zriedkavo, pretože zle reagujú na zmeny. Vhodné je v takomto prípade meniť a dopĺňať iba vrchnú časť zeminy.

Rastlinu možno, od jari do jesene, prihnojovať raz za dva týždne tekutým hnojivom na izbové zelené rastliny. V zime ju stačí honojiť raz za mesiac.

Figovník možno rozmnožovať na jar a v lete stonkovými, mäkkými odrezkami, ktoré vďačne pustia korene aj v pohári vody. Ideálna teplota pre odrezkovanie je v rozpätí od 24° C do max. 29° C. Z jedného výhonku, na ktorom sú listy, môžete získať až niekoľko odrezkov.

figovník
pexels.com

Figovník kaučukový (F. elastica)

Figovník kaučukový je charakteristický veľkými, oválnymi, kožovitými a sýto zelenými listami. Rastlina pochádza z teplých oblastí Indi, kde žije voľne v prírode a dorastá do výšky 30 a viac metrov.

Umiestnenie, zálievka a správna teplota

Aj figovník kaučukový vyžaduje dostatok rozptýleného svetla. Vydrží aj v menej osvetlených miestnostiach, čo však môže spôsobiť jeho nedostatočný rast. Naopak v dobrých podmienkach môže tento fikus narásť 60 až 100 cm. Nové listy, ktoré majú atraktívne bronzové zafarbenie, vyrastajú z červeného obalu.

V lete treba figovník zalievať minimálne 2x do týždňa a udržiavať pôdu dostatočne vlhkú. Z zime stačí zalievať obmedziť na raz týždenne, dbajte aby ste ich v tomto období príliš nepreliali. Voda v miske pod kvetináčom by nemala byť viac ako 1 hodinu, je potrebné ju zliať.
Figovníky milujú vzdušnú vlhkosť, ktorú im možno zabezpečiť jemným striekaním nadzemných častí. Kožovité listy tiež môžete ručne utrieť aj navhlčenou hubkou. Suchý a teplý vzduch v byte však tieto figovníky znášajú pri správnej zálievke a vďaka kožovitým listom dobre, korene však musia byť pekne v teplúčku.

Pri pestovaní v lete by teplota nemala presahovať 29° C. V zime by ste mali udržiavať teplotu minimálne 15 stupňov celzia. Figovníku prospieva jemné prúdenie vzduchu v miestnosti, nemal by však byť vystavený priamemu studenému prievanu.

fikus
pexels.com

Pôda, presádzanie a rozmnožovanie

Tomuto figovníku sa výborne darí v rašelinovej alebo v hlinitej zemine. Je dobré po zakúpení rastlinky namiešať nový substrát, ktorý bude mať vyšší podiel organickej výživnej hmoty. Na zloženie zeminy však nie sú fikusy náročné, postačí ak si zakúpite hotovú namiešanú zmes pre izbové rastliny. V lete môžete do vody pridať každé 2 týždne tekuté hnojivo. Pri dobrej starostlivosti rastlina vyrastie až do výšky 2-3 metrov.

Fikus možno presádzať v prípade ak voda presakuje zhora dole, čo je znakom vyčerpanosti pôdy, alebo vtedy aj je rastlina veľká a má vysoko ťažisko. Mladšie rastlinky sa presádzajú na jar približne po dvoch rokoch, staršie exponáty po 3-5 rokoch.

Ak chcete figovník rozmnožiť odpočítajte 2 až 3 listy zhora a na kmeni spravte hladký rez. Z vrcholového odrezku vypestujete novú rastlinku. Najskôr ju ponorte do vlažnej vody a po približne 2 hodinách ponorte spodný koniec do stimulátora na množenie izbových kvetín, oklepte a vsaďte do kvetináča so substrátom alebo vlhkým pieskom.

Figovníky ronia z rany lepkavé mlieko (latex), preto pracujte pri množení v s rukavicami a ranu po reze ošetrite.

Choroby a škodcovia

Ak sa figovníku v byte nedarí, väčšinou za tým stojí nesprávna starostlivosť. Príčiny opadávania listov a chradnutia figovníka, môžu byť rôzne. Najčastejšími sú:

  • málo svetla
  • zmena prostredia
  • nízka teplota
  • nízka vlhkosť vzduchu
  • prievan
  • prehnojenie alebo naopak podvýživa (málo hnojiva)
  • preschnutie alebo naopak preliate substrátu
  • škodcovia

Figovníky ohrozujú najmä strapky, roztoče, puklice, vošky a škodlivé huby, na ktoré môžeme použiť bežné chemické prostriedky. Tmavé fľaky na listoch figovníka, môžu byť zapríčinené zmenou pestovateľských podmienok, pomôcť by mohla výmena substrátu.

Veľmi peknou izbovou rastlinou je aj odroda Ficus lyrata. Viac inšpirácií nájdete na našom INSTAGRAME.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by domadoma (@domadoma.sk) on

Komentáre (4)

  1. Ma ficus robusta v spodnej casti vzdusne korene ? Ja som kupil s takym niecim. Vyzeraju ako vzdusne korene ,ale nie som si isty, ze ficus ma take nieci. Alebo to msm odstraanit?
    Dakujem Tono

  2. Dobrý deň. Ďakujem pekne za rady. Chcem sa opýtať na fikus benjamín ak je na jednej stonke a hore opadaný ? Toto nie je vtip, chcem mu pomôcť :) Marcel

  3. Vďaka za článok, chcem sa opýtať či je potrebné benjamín strihať.
    A, pokiaľ sa ku mne dostal škaredý Benjamin, tj je veľmi riedky, ale vysoký možno meter, 3 stonky, avšak sú dlhé a majú málo bočných vetvičiek, v hornej časti rastie pekne ale tiež mu do hustoty niečo chýba, dá sa mu nejako napomôcť v rozrastaní?

    Vdaka

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Ako pestovať, polievať a starať sa o zemolez

shutterstock

Zemolezy predstavujú nízke stromy, kry alebo liany. Kvitnú nápadnými voňavými kvetmi v bielej, žltej, ružovej alebo červenej farbe.

Druhy zemolezu

Existuje viac než sto druhov zemolezu. V naších podmienkach je možné vypestovať niekoľko desiatok druhov. Najčastejšie pestovanými druhmi sú: Zemolez nemecký, Heckrottov, kozí či Henryov.

Ďalšie známe druhy sú: Zemolez japonský, Brownov, kapucňový, tatarský, ovíjavý, čierny a Zemolez modrý (kanadská čučoriedka).

Niektoré druhy majú využite ako bylinky či drobné ovocie, no väčšina druhov je jedovatá.

Vhodné podmienky na pestovanie

Všetkým druhom sa dobre darí na teplých a chránených stanovištiach. Prospieva im dostatok slnka, maximálne polotieň. Obľubujú mierne zásadité ľahké piesočno – hlinité pôdy s obsahom vápnika.

Nakoľko väčšina zemolezov sú ťahavé rastliny, vyžadujú podporu, po ktorej sa budú môcť ťahať. Je vhodné ich vysádzať tak, aby okolo nich mohol prúdiť vzduch a prostredie nebolo príliš suché.

pexels.com
Rastlina predstavuje výbornú skrýšu pre rôzne druhy hmyzu

Starostlivosť o zemolez

Aby ste dopestovali bohato olistené rastliny, je dobré vždy na jeseň zastrihnúť spodné časti rastliny aj s odkvitnutými kvetmi.

Staršie, mohutnejšie, ťahavé rastliny môžu byť ťažké a zaťažovať podpornú konštrukciu, preto je potrebné zemolez raz za 3 roky premladiť. Staršie výhonky skracujte približne o tretinu, podporí to rast rastliny. Po výraznejšom premladení, je potrebné počítať s tým, že najbližšiu sezónu nebude kvitnúť.

Rozmnožovať ho možno semenami aj odrezkami.

Zber

Liečivými účinkami sú známe odrody Zemolez ovíjavý a Zemolez japonský. Zo Zemolezu ovíjavého sa zbierajú listy a zo Zemolezu japonského púčiky a stonky.

Chutné plody má Zemolez modrý, tzv. kanadská čučoriedka. Pozor, plody ostatných  sú nevhodné na konzumáciu a dokonca jedovaté.

 

pexels.com
Väčšina druhov zemolezu je jedovatá

Liečivé účinky

Kvet Zemolezu ovíjavého obsahuje silicu s monoterpénmi, kyselinu chlorogénovú, loniceraflavon, taním a množstvo ďalších látok, ktoré sú zodpovedné za jeho liečivé účinky.

Používa sa:

  • pri chorobách slizníc a kože (zápaly slizníc dýchacích a tráviacich ciest),
  • na liečbu infekcií kože (abscesy),
  • pri liečbe astmy,
  • ochoreniach močového systému (podporuje vylučovanie moču),
  • podporu vykašliavania.

V súčasnej dobe je však pre lekárske účely viac využívaná odroda japonský, ktorá sa bohato využíva v tradičnej čínskej medicíne, kde zbavuje telo jedov. Zemolez japonský má bohaté antibakteriálne účinky. Európsky druh obsahuje navyše aj kyselinu salycilovú.

pexels.com
Zemolez japonský je súčasťou tradičnej čínskej medicíny

Používa sa na:

  • znižovanie krvného tlaku,
  • znižovanie zápalov v tele,
  • liečbu ochorení močového systému.

Púčiky sa využívajú na ochladenie tela pri horúčke alebo veľkých letných horúčavách.

Oba zemolezy je potrebné  užívať len v malých dávkach. Otrava bylinou spôsobuje žalúdočnú nevoľnosť a svalové kŕče.

pexels.com
Kanadská čučoriedka je bohatá na antioxidanty

Plody zemolezu modrého, teda kanadskej čučoriedky, pôsobia na zdravie taktiež blahodárne. Majú protizápalové a protirakovinotvorné účinky, pôsobia ako prevencia aterosklerózy a ďalších chorôb obehovej sústavy a zásobujú telo množstvom vitamínu C.

Podľa kanadských vedcov, táto rastlina obsahuje dvakrát toľko antioxidantov a vitamínov, ako ostatné druhy bobuľového ovocia a trikrát viac železa ako čučoriedky. Taktiež je tento druh bohatým zdrojom vitamínu A, vitamínu P, vápnika, horčíka, draslíka a fosforu.