Ako pestovať, polievať a starať sa o zamiokulkas?

zamiokulkas
shutterstock

Zamiokulkas je moderná izbová rastlina, ktorá nie je náročná na starostlivosť. Možno ste to nevedeli, ale v domácich podmienkach sa kvetu tejto rastliny nedočkáte a ak, tak len veľmi zriedkavo. Exotická Zamioculcas zamiifolia sa nazýva aj rastlinou šťastia a peňazí. Ako každá rastlina, aj táto má však svoju chybičku krásy. O všetkom sa dočítate ďalej v článku.

Pôvod Zamiokulkasu

Zamiokulkas je teplomilná rastlina pochádzajúca z Tanzánie a Zanzibaru (často sa uvádza aj Madagaskar). Patrí do čeľade áronovitých. Zamiokulkas je zaujímavá rastlina, z ktorej zatiaľ neexistujú žiadne vyšľachtené odrody.

zamiokulkas
pexels.com

Vhodné umiestnenie

Zamiokulkas sa v posledných rokoch uchytil ako ideálna izbová rastlina, ktorá krásne dotvára moderný interiér. Je nenáročná, takže jej nevadí ani tmavé zastrčené miesto, ak vám neprekáža, že neporastie tak rýchlo. V tmavom prostredí jej stačí aj menej časté zalievanie. Ak pre rastlinu nájdete otvorené svetlé miesto, ideálne pri okne orientovanom na západ, odvďačí sa vám rýchlym rastom. Táto rastlina je ideálna aj pre zaneprázdnených ľudí alebo zábudlivcov, keďže nie je nutné často ju zalievať.

Ak nájdete rastline vhodné umiestnenie s rozptýleným svetlom, máte vyhraté. Neumiestnite ju teda do tmavého priestoru, kde sa počas dňa svetlo vôbec neobjaví, ale ani rovno k oknu, kde bude vystavená priamemu slnku. V lete môžete dať rastlinku aj von na balkón či terasu, ak mu nájdete miesto v tieni, kde si postupne zvykne neohrozená popálením od slnka.

zamiokulkas
pexels.com

Nároky na pôdu a vodu

Tu sa dostávame k úvodu spomínanej chybičke krásy a tou je nadmerné zalievanie. Rastlina má tmavozelené extra lesklé listy, v stonkách ktorých zamiokulkas zadržiava vodu, a preto nie je nutné časté zalievanie. Pri nadmernom polievaní dochádza ku hnitiu dužinatých koreňov rastliny a neskôr aj celej rastliny. Hnitie spoznáte ľahko podľa zožltnutých a mäkkých listov. Ale ani vtedy nie je všetko stratené a rastlinu stačí vybrať z nádoby, odstrániť z koreňov substrát a zbaviť sa zhnitých častí. Následne sa má rastlina presadiť do novej pôdy. Rastlinu je teda vhodné zalievať približne raz za týždeň.

Pri zamiokulkase je potrebné dohliadať aj na to, ako dlho rastlinu máme. Staršie rastliny majú totiž veľmi vyvinutý koreňový systém, ktorý zvykne deformovať plastové aj keramické nádoby. Preto je treba rastlinu presádzať do väčších črepníkov.

zamiokulkas
pexels.com

Čo sa týka pôdy, rastlina potrebuje hnojiť počas marca až augusta každé dva týždne hnojivom pre zelené rastliny. Na pestovanie je vhodný substrát bežný pre izbové rastliny zmiešaný s trochou piesku. Na dno kvetináča/ nádoby môžete pridať drenáž vo forme kamienkov alebo keramzitu, aby v prípade preliatia rastliny nestáli korene vo vode. Presádzať rastlinu je najvhodnejšie na jar.

Rozmnožovanie – ako na to?

Zamiokulkas sa rozmnožuje delením veľkých a bohato rozrastených rastlín. Najčastejší spôsob rozmnožovania je delenie trsov počas presádzania. Takto sa dá získať niekoľko exemplárov naraz, keďže v kvetináči rastú spolu najčastejšie štyri či viac rastlín. Menej známou metódou je rozmnožovanie pomocou lístkov. Tie sa dajú do vopred zahriateho substrátu.

Choroby a škodcovia

Výhodou zamiokulkasu je odolnosť voči najrôznejším chorobám. Vyhýbajú sa jej plesne, hubovité ochorenia, vírusy a dokonca aj škodcovia. Toto ocenia nie len skúsení pestovatelia, ale aj začiatočníci. Existuje však niečo, čo rastline škodí, hubí ju a to je časté polievanie a vystavenie na priamom slnečnom svetle. Vtedy rastlina nedokáže spracovať nadbytočnú vodu, spomalí sa jej rast až sa úplne zastaví. Krčky listových vretien sčernejú, zhnijú korene a rastlina zahynie. Čo sa týka priameho slnečného svetla, to môže popáliť listy a oslabiť rastlinu.

Komentáre (3)

  1. Ahoj
    Vďaka za informácie, ale myslím si, že niektoré informácie nie sú dostatočné.😥
    Ale snaha sa cení!
    😀😀
    Ešte raz ďakujem

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Ako pestovať, polievať a starať sa o zemolez

shutterstock

Zemolezy predstavujú nízke stromy, kry alebo liany. Kvitnú nápadnými voňavými kvetmi v bielej, žltej, ružovej alebo červenej farbe.

Druhy zemolezu

Existuje viac než sto druhov zemolezu. V naších podmienkach je možné vypestovať niekoľko desiatok druhov. Najčastejšie pestovanými druhmi sú: Zemolez nemecký, Heckrottov, kozí či Henryov.

Ďalšie známe druhy sú: Zemolez japonský, Brownov, kapucňový, tatarský, ovíjavý, čierny a Zemolez modrý (kanadská čučoriedka).

Niektoré druhy majú využite ako bylinky či drobné ovocie, no väčšina druhov je jedovatá.

Vhodné podmienky na pestovanie

Všetkým druhom sa dobre darí na teplých a chránených stanovištiach. Prospieva im dostatok slnka, maximálne polotieň. Obľubujú mierne zásadité ľahké piesočno – hlinité pôdy s obsahom vápnika.

Nakoľko väčšina zemolezov sú ťahavé rastliny, vyžadujú podporu, po ktorej sa budú môcť ťahať. Je vhodné ich vysádzať tak, aby okolo nich mohol prúdiť vzduch a prostredie nebolo príliš suché.

pexels.com
Rastlina predstavuje výbornú skrýšu pre rôzne druhy hmyzu

Starostlivosť o zemolez

Aby ste dopestovali bohato olistené rastliny, je dobré vždy na jeseň zastrihnúť spodné časti rastliny aj s odkvitnutými kvetmi.

Staršie, mohutnejšie, ťahavé rastliny môžu byť ťažké a zaťažovať podpornú konštrukciu, preto je potrebné zemolez raz za 3 roky premladiť. Staršie výhonky skracujte približne o tretinu, podporí to rast rastliny. Po výraznejšom premladení, je potrebné počítať s tým, že najbližšiu sezónu nebude kvitnúť.

Rozmnožovať ho možno semenami aj odrezkami.

Zber

Liečivými účinkami sú známe odrody Zemolez ovíjavý a Zemolez japonský. Zo Zemolezu ovíjavého sa zbierajú listy a zo Zemolezu japonského púčiky a stonky.

Chutné plody má Zemolez modrý, tzv. kanadská čučoriedka. Pozor, plody ostatných  sú nevhodné na konzumáciu a dokonca jedovaté.

 

pexels.com
Väčšina druhov zemolezu je jedovatá

Liečivé účinky

Kvet Zemolezu ovíjavého obsahuje silicu s monoterpénmi, kyselinu chlorogénovú, loniceraflavon, taním a množstvo ďalších látok, ktoré sú zodpovedné za jeho liečivé účinky.

Používa sa:

  • pri chorobách slizníc a kože (zápaly slizníc dýchacích a tráviacich ciest),
  • na liečbu infekcií kože (abscesy),
  • pri liečbe astmy,
  • ochoreniach močového systému (podporuje vylučovanie moču),
  • podporu vykašliavania.

V súčasnej dobe je však pre lekárske účely viac využívaná odroda japonský, ktorá sa bohato využíva v tradičnej čínskej medicíne, kde zbavuje telo jedov. Zemolez japonský má bohaté antibakteriálne účinky. Európsky druh obsahuje navyše aj kyselinu salycilovú.

pexels.com
Zemolez japonský je súčasťou tradičnej čínskej medicíny

Používa sa na:

  • znižovanie krvného tlaku,
  • znižovanie zápalov v tele,
  • liečbu ochorení močového systému.

Púčiky sa využívajú na ochladenie tela pri horúčke alebo veľkých letných horúčavách.

Oba zemolezy je potrebné  užívať len v malých dávkach. Otrava bylinou spôsobuje žalúdočnú nevoľnosť a svalové kŕče.

pexels.com
Kanadská čučoriedka je bohatá na antioxidanty

Plody zemolezu modrého, teda kanadskej čučoriedky, pôsobia na zdravie taktiež blahodárne. Majú protizápalové a protirakovinotvorné účinky, pôsobia ako prevencia aterosklerózy a ďalších chorôb obehovej sústavy a zásobujú telo množstvom vitamínu C.

Podľa kanadských vedcov, táto rastlina obsahuje dvakrát toľko antioxidantov a vitamínov, ako ostatné druhy bobuľového ovocia a trikrát viac železa ako čučoriedky. Taktiež je tento druh bohatým zdrojom vitamínu A, vitamínu P, vápnika, horčíka, draslíka a fosforu.