Hnojenie záhrady na jeseň dodáva vyčerpanej pôde živiny a zvyšuje jej obranyschopnosť voči vyčíňaniu zimného počasia. Hoci sa môže zdať, že hnojenie nie je žiadna veda – stačí predsa len vysypať na pôdu obsah obalu s nápisom hnojivo, nie je tomu úplne tak. Predtým, ako sa pustíte do hnojenia, je potrebné pôdu na tento proces pripraviť a taktiež vybrať správne hnojivo.
Ako pripraviť pôdu na hnojenie?
Príprava pôdy pred hnojením zahŕňa 2 náročné, no o to dôležitejšie činnosti: rýľovanie a rigolovanie.
Rýľovanie
Kým na jar sa snažíme mať pôdu čo najsypšiu (rozbíjame ju napríklad hrabľami) na jeseň stačí, aby pôda ostala v hrubej brázde. Mráz následne jednotlivé hrudy pôdy postupne roztrhá, vďaka čomu prenikne do pôdy dostatok vlhkosti, čo podporí prevetranie pôdy. Jesenné rýľovanie by malo byť preto súčasťou starostlivosti o každú záhradu, pričom pri záhradách s ťažkou pôdou sa dokonca stáva nevyhnutnosťou.
Pôdu rýľom obraciame do hĺbky približne 20 cm. Čím menší kus ornice je odkrajovaný, tým možno rýľovanie považovať za kvalitnejšie. Počas rýľovania pozbierajte všetky korienky rastlín, kamienky a rôzny ďalší nežiadúci „odpad“, ktorý v pôde nájdete.
Rigolovanie
Rigolovanie predstavuje spôsob kyprenia pôdy, ktorý sa používa pri veľmi ťažkých pôdach. Ide v podstate o obdobu rýľovania, pri ktorej je pôda kyprená na hĺbku 2 rýľov.
Proces rigolovania je o niečo náročnejší ako je tomu pri klasickou rýľovaní. Obrábanú pôdu je najskôr potrebné rozdeliť na 2 polovice. Následne sa na jednom konci záhona vyrýľuje približne 50 cm široká priekopa a všetka získaná pôda sa odhodí na bok. Vzniknutá priehlbina sa prevzdušní rýľovacími vidlami do maximálnej hĺbky, ako dosiahnu. Na takto upravenú pôdu sa následne premiestni zemina z ďalšieho pása.
Vylepšenie kvality pôdy
Na hnojenie záhrady na jeseň, alebo teda vylepšenie kvality pôdy, sa najčastejšie používajú organické hnojivá, ale zapracovať do pôdy v tomto období možno aj niektoré druhy priemyselných minerálnych hnojív. Všetky hnojivá zapracovávame do najvrchnejšej vrstvy ornice.
Minerálne hnojivá
Minerálne hnojivá sú priemyselne vyrábané z dusikatých hnojív. Vysoké dávky priemyselných hnojív často môžu byť nebezpečnejšie, ako nedostatočná výživa pôdy, preto je vždy potrebné vypočítať presnú dávku hnojiva. Túto dávku je potrebné prispôsobiť nielen nárokom pestovaných rastlín, ale aj zásobám živín v pôde.
Poznáme viacero druhov minerálnych hnojív. Pri jesennom obrábaní ťažkej ílovitej pôdy je najlepšie doplniť jej mechanické opracovanie nasledujúcimi typmi minerálnych hnojív:
Karbónový štrk
Tento štrk s rozmermi 0,5 až 1 cm, používame na doplnenie vápnika do kyslej ílovitej pôdy. Štrk primiešame do vrchnej vrstvy pôdy v pomere 10 kg na 1 m2. Prevápnenia pôdy sa báť nemusíte. Karbónový štrk sa v pôde rozkladá pomaly počas 5 až 8 rokov.
Drevný popol
Prachové častice dreveného popola obsahujú vápnik, fosfor a draslík, ktoré rýchlo a razantne odbúrajú kyslosť pôdy.
Penoplasty
Najznámejším penoplastom je penový polysterén, ktorý sa z obľubou využíva ako drenáž v črepníkoch. Okrem toho je však vhodný aj na prekyslenie ílovej pôdy pri vysádzaní stromov a krov.
Základným problémom pri piesočných pôdach je ich nízka vododržnosť. Zvýšiť ju možno s pomocou slieňa, benzitu, zeolitu alebo rybničného bahna. Tieto látky výrazne znížia kyslosť pôdy a zlepšujú jej štruktúru. S ich aplikáciou však teba zaobchádzať opatrne. Zvýšené dávky môžu viesť k chloróze listov rastlín.
Organické hnojivá
S jesenným rýľovaním sa z organických hnojív najčastejšie spájajú
Maštaľný hnoj
Maštaľný hnoj môže pochádzať z kravského hnoja, alebo častejšie využívaného konského hnoja. Kým kravský hnoj je ťažký a dlho sa rozkladá, ten konský je záhrevnejší, vďaka čomu sa viac hodí aj do ťažších druhov pôd. Prirodzené dodanie živín prostredníctvom mašťalného hnoja patrí medzi najobľúbenejšie spôsoby jesenného hnojenia pôdy.
Vyhnúť by ste sa mali využitiu tohto druha hnojiva na záhonoch, na ktorých plánujete pestovať koreňovú zeleninu. Počítať taktiež treba s jemným diskomfortom pri hnojení, nakoľko maštaľné hnojivo má svoju špecifickú arómu.
Kompost
Toto univerzálne organominerálne hnojivo dodá pôde živiny a organickú hmotu zaisťujúcu dodržanie optimálneho pomeru humusu v pôde. Počas jesenného hnojenia hnojíme kompostom najme hriadky určené na pestovanie jednoročných druhov zeleniny.
Hnojenie trávnika na zimu
Na jeseň trávnik hnojíme draselným hnojivom, vďaka čomu posilníme jeho korene a trávnik bude odolnejší voči mrazom, ale aj hubovým ochoreniam. Jesenné prihnojenie trávnika sa prejaví aj na jar, nakoľko vďaka správnej starostlivosti sa trávnik omnoho rýchlejšie dostane do fázy rastu.
Jesenné hnojenie ovocných stromov
Aj ovocné stromy si po úrode zaslúžia doplnenie živín, aby nabrali dostatok sily na ďalšiu sezónu. Každý druh stromov hnojíme hnojivom určeným pre daný druh stromov. V jesennom období využívame na hnojenie ovocných stromov pomaly pôsobiace hnojivá, ako sú superfosfát, draselná soľ a mletý vápenec.
Úprava pôdy určenej na pestovanie úžitkových plodín a jesenné hnojenie záhrady, ale aj hnojenie ovocných stromov, trávnika a ďalších súčastí záhrady patrí k základnej starostlivosti o záhradu na jeseň. Dodanie dostatku živín vyčerpanej záhrade pred jej uložením na zimný spánok je pomôže bezpečne prečkať vyčíňanie zimného počasia a zároveň nabrať dostatok síl na nasledujúci rok.
Ako na sadenie cesnaku na jeseň
Kto by nemal rád cesnak – nenápadný biely mesiačik, ktorý každému jedlu dodá tú správnu bodku? Asi len ˇťažko nájdeme kuchára, ktorý cesnak v kuchyni nepoužíva. No vedeli ste, že doma vypestovaný cesnak je o poznanie silnejší, ako ten kupovaný? Sadenie cesnaku a jeho pestovanie vôbec nie je zložité. Chcete si aj vy dopriať cesnak z vlastnej záhradky? Čítajte ďalej.
Cesnak kuchynský patrí medzi jednu z najstarších úžitkových plodín pestovaných v našich záhradách. Kým starý Egypťania a Rimania s obľubou využívali toto prírodné antibiotikum ako liek, v našich končinách ho využívame prevažne ako korenie do šalátov, polievok, omáčok a na dochutenie mäsa a zeleniny.
Charakteristika cesnaku
Poznáme viacero odrôd cesnaku, pričom základný rozdiel medzi jednotlivými druhmi spočíva v období ich sadenia – na jar alebo na jeseň.
Paličiak
Táto odroda má cibuľu jemne fialovej farby. Sadí sa na jeseň. Druhy: dukát, ropal, jovan.
Nepaličiak širokolistý
Tvorí veľké cibuľky bielej farby, len výnimočne jemne do fialova. Na rozdiel od paličiaku rodí o niečo skôr a jeho plody pri správnom skladovaní vydržia dlhšie. Sadí sa na jeseň. Druhy: lukan, záhorský, mojmír.
Nepaličiak úzkolistý
Sadí sa na jar, má veľmi dobrú skladovateľnosť, avšak nižšiu úrodu.
| Cesnak - základná charakteristika | |
|---|---|
| Botanický názov | Allium sativum |
| Bežné názvy | cesnak, paličiak, nepaličiak |
| Druh | cibuľová zelenina |
| Farba kvetov | biela, ružová |
| Odolnosť | odolný voči mrazu |
| Náročnosť pestovania | rastlina nie je náročná na starostlivosť |
| Svetlo | slnečné a teplé stanovisko |
| Voda | normálne nároky na vlhkosť, priamo po výsadbe potrebuje pravidelnú zálievku |
| Hnojenie | pred výsadbou kompostom |
Starostlivosť a pestovanie cesnaku
Cesnak obľubuje slnko a ílovitú, jemne kyslú pôdu. Ide o pomerne odolnú rastlinu, ktorá si poradí aj s našimi zimami a nevyžaduje extra starostlivosť. Akurát si potrpí na živiny a nerád sa o ne delí. Burinu v jeho okolí je preto potrebné pravidelne vytrhávať. V čase, keď cesnak začína tvoriť plody sa poteší aj dodávke extra živín v podobe hnojiva.
Výsadba cesnaku
Jednotlivé odrody cesnaku majú, čo sa obdobia výsadby týka, svoje špecifiká. Kým niektoré sa sadia na jar, iné potrebujú k svojej spokojnosti vysadiť na jeseň. To, kedy je ideálny čas na výsadbu cesnaku, určite podľa druhu cesnaku, ktorý sa chystáte sadiť. Jarné odrody sa sadia na jar, hneď ako pominú posledné mrazy. Jesenné odrody je ideálny vysadiť v priebehu septembra až októbra.
Sadenie cesnaku nie je náročné. Či už budete vysádzať cesnak na jar alebo na jeseň, postup jeho výsadby bude rovnaký.
Pred výsadbou cesnaku obohaťte pôdu humusom. Pripravte si približne 1m dlhé riadky. Hlavičky cesnaku saďte približne 8 cm hlboko s dostatočným rozostupom medzi jednotlivými sadenicami – ideálne 10 cm.
Pozor, nevysádzajte cesnak z hlavičiek cesnaku, ktorý ste si kúpili v potravinách na konzumáciu. Pred výsadbou si zakúpte v záhradkárstve cesnak určený na výsadbu.
Zberanie, sušenie a skladovanie cesnaku
Termín zberu závisí od konkrétnej odrody cesnaku. Pri odrodách vysádzaných na jeseň je to niekedy v priebehu leta. To, že je cesnak už ideálny na zber poznáte podľa žltnutia jeho vrcholcov. Šupka hlavičky cesnaku by mala byť papierovo jemná a strúčiky pekne plné.
Najjednoduchší spôsob sušenia cesnaku je v celku spolu s vňaťou. Cesnak sušte v tieni, na dobre vetranom mieste. Miesto skladovania cesnaku by malo byť dostatočne vzdušné, dokonca ho poteší až prievan.
Problémy
Cesnak je prírodný odpudzovač škodcov a hravo si poradí s väčšinou bežných problémov a škodcov, s ktorými sa u rastlín stretávame. Potrápiť ho môžu nasledujúce problémy:
Škodcovia
Fúzavka cesnaková
Mucha, ktorá výzorom pripomína muchu mäsiarku, len je o niečo menšia, na jar nakladie svoje vajíčka na listy mladého cesnaku. Jej biele larvy, ktoré dosahujú veľkosť približne 1 cm si následne pochutnávajú na lahodných listoch cesnaku. Rastlina postupne prichádza o listy a stáva sa čoraz slabšou. Prevenciou proti fúzavke je aplikácia chemického postreku na jar, prípadne zakrytie mladého cesnaku pomocou sieťky tak, aby sa na ne mušky nedostali. Ochrana rastliny v čase, kedy už na nej objavíte larvy je nemožná, preto je potrebné myslieť na prevenciu v predstihu.
Háďatko zhubné
Má váš cesnak skrútené žlté listy? Sú jeho plody hnedastej farby a pôsobia ako zhnité? S najväčšou pravdepodobnosťou ho navštívilo háďatko. Už malý počet háďatiek dokáže zničiť celú rastlinu cesnaku. Najlepšou prevenciou je kúpa kvalitných sadeníc. Ak sa u vás už háďatko objavilo, o rok nesaďte cesnak na to isté miesto, ale nasaďte ho inde. Na jeho pôvodné stanovisko vysaďte kukuricu.
Choroby
Sklerocilová hniloba
Tento druh hniloby sa na rastline cesnaku prejaví čiernymi hlavičkami, žltými lista a mäkkou stonkou. Ide o zákernú hnilobu, ktorej sa je zložité zbaviť aj do budúcnosti. V pôde môže prežiť až 10 rokov. Jediným riešením je vytrhanie všetkých rastlín (aj tých zdravých) ich zneškodnenie, najlepšie spálenie a úprava pôdy dusikatým vápnom. Aj napriek dôkladnej úprave pôdy nie je vhodné na nej najbližších niekoľko rokov vôbec pestovať cibuľovité rastliny.
Fuzáriová hniloba
Táto pleseň napáda korene cesnaku. Tie dostanú fialové sfarbenie a postupne odumierajú, čo sa prejaví scvrknutím rastliny. Živnou pôdou pre tento druh plesne sú teplé a vlhké roky. Najlepšou prevenciou je nákup kvalitných sadeníc a výsadba cesnaku až neskoro na jeseň.
Odporúčania starých materí hovoria, že každý človek by mal za týždeň skonzumovať 2 strúčiky cesnaku, aby tak podporil svoje zdravie. O množstve vitamínov, ktoré táto rastlina obsahuje vedeli toho naši predkovia mnoho. Nie nadarmo bol cesnak hlavnou plodinou ich záhrad a cesnakové „chvostíky“ počas sušenia zaujímavou jesennou dekoráciou ich chalúpok.
Najnovšie články