Rakytník sa pôvodne používal k prirodzenému spevneniu brehov riek a k dekoráciám záhrad, v ktorých v dôsledku nekvalitnej zeminy iné rastliny nerástli. Dnes túto pôsobivú ozdobu často nájdeme v mestských parkoch, no vďaka zdraviu prospešným plodom sa pestovanie rakytníka rešetliakového postupne udomácňuje aj v bežných záhradách.
Šťavnaté oranžové plody rakytníka obsahujú vysoké množstvo vitamínu C, posilňujú imunitu, zvyšujú odolnosť voči stresu a pôsobia proti baktériám a vírusom. Možno ich konzumovať priamo zo stromu alebo sa z nich pripravujú rôzne šťavy, džemy a vína.
Charakteristika rastliny
Rakytník je malý strom, ktorého domovskými krajinami sú Čína, India, Nepál či Mongolsko. Rastlina je typická striebornozelenými úzkymi listami, ktoré na zimu opadávajú a oranžovými plodmi, ktoré majú veľkú zásobu vitamínu C. Okrem zdravých plodov je rakytník obľúbený aj vďaka svojmu drevu, ktoré má široké využitie v rezbárstve.
| Charakteristika rastliny | |
|---|---|
| Botanický názov | Hippophae rhamnoides |
| Bežné názvy | rakytník |
| Druh | ovocná drevina |
| Výška | 300 – 400 cm |
| Kvitnutie | leto |
| Farba kvetov | gaštanová |
| Odolnosť | mrazuodolný |
| Substrát | klasická záhradná zemina |
Druhy rastliny
Najznámejším, u nás pestovaným druhom rakytníka, je Rakytník rešetliakový, no okrem tohto druhu poznáme viacero ďalších druhov rakytníka, ktoré možno pestovať aj na Slovensku.
- Altayskaya – ker stredného vzrastu, bez tŕňov, oválne žiarivo oranžové plody, vhodné na priamu konzumáciu, jedna z najsladších odrôd rakytníka.
- Elizaveta – stredne veľký ker s oválnou hustou korunou a malými tŕňmi, oválne oranžové plody, univerzálne použitie plodov.
- Rosinka – stromový vzrast, redšia oválna koruna, bez tŕňov, široké oválne oranžové plody, univerzálne použitie plodov.
- Inja – stromový vzrast, malé množstvo tŕňov, široké oválne plody červenenej farby so svetlými škvrnami okolo stopky, začína plodiť až druhý rok po výsadbe, plody vhodné najmä na ďalšie spracovanie.
- Zemchuznitsa – ker mierneho vzrastu s oválnou korunou, svetlo oranžové široké oválne plody, skoro rodiaci, univerzálne využitie plodov.
- Sudarushka – stredne rastúci ker s malým množstvom tŕňov, oranžové plody, univerzálne využitie plodov.
- Klavdia – stredne rastúci ker, malé množstvo tŕňov, oranžové oválne plody, univerzálne využitie plodov.
- Gnom – samčia rastlina (opeľovač), stredne rastúci ker bez tŕňov.
Starostlivosť o Rakytník
Rakytník je nenáročná rastlina na pôdu aj stanovisko. Staršie rastliny vďaka svojim rozvetveným koreňom znesú aj veľké sucho. Rastlina znesie mrazy až do -50 stupňov, preto podmienky na pestovanie rakytníka na Slovensku sú bezproblémové.
Keďže ide o dvojdomú rastlinu, pre jeho pestovanie je potrebné zasadiť minimálne dve rastliny – samčiu a samičiu. Jedna samčia rastlina (opeľovač) postačuje na 10 samičích rastlín.
Ker je pomerne nenáročný na živiny, takže hnojenie nie je potrebné. Rakytník je dlhoveká rastlina. Vrchol svojej plodnosti dosiahne po 10 až 15 rokoch pestovania.
| Starostlivosť o rakytník | |
|---|---|
| Náročnosť pestovania | rastlina nie je náročná na starostlivosť |
| Svetlo | slnečné stanovisko |
| Voda | dobre znáša sucho |
| Rozmnožovanie | koreňovými výbežkami alebo drevitými odrezkami |
| Hnojenie | nie je potrebné |
| Tvarovanie | rez sa neodporúča |
| Zemina | ílovité aj piesočné pôdy |
Problémy pri pestovaní Rakytníka
Základným problémom pri vysádzaní rakytníka je rozpoznanie samčej a samičej rastliny, nakoľko ich rozoznanie je veľmi náročné. Sadenice rakytníka preto kupujte len v kvalitnom záhradkárstve, kde vám skúsený odborník pomôže s výberom správnej kombinácie rastlín.
Za určitých okolností je rakytník vo voľnej prírode veľmi invazívna rastlina a rýchlo sa rozrastá pomocou koreňových výbežkov. Moderné šľachtené odrody, produkujú len minimum koreňových výbežkov, ktoré možno jednoducho odstrihnúť a zabrániť tak prípadnému rozšíreniu sa rakytníka po pozemku.
Rakytník patrí vďaka svojmu ruskému pôvodu medzi vysokoodolné rastliny. Poradí si s extrémnymi mrazmi, ovzduším znečisteným smogom, so zeminou chudobnou na živiny aj s veterným stanoviskom.
Škodcovia a choroby rastlinu napádajú taktiež len veľmi zriedka. V našich podmienkach sa nestretávame s ochoreniami a škodcami, ktoré by mohli viesť k úhynu rastliny. Napriek jeho nenáročnosti sa môžu vyskytnúť fyziologické choroby spôsobené nevhodnými pôdnymi alebo klimatickými podmienkami, ktoré sa prejavia žltnutím rastliny.
Choroby rakytníka
Endomykóza plodov – plody napadnuté touto chorobou sú posiate svetlými škvrnkami, plody v dôsledku papadnutia hubami postupne hnijú.
Fuzariové vednutie – prejavom tejto choroby je predčasné dozrievanie plodov čo znižuje ich kvalitu, ďalej sa môže objaviť zožltnutie alebo dokonca vednutie listov.
Škodcovia rakytníka
Známymi škodcami rakytníka, ktorý sa ale zatiaľ v našej klimatickej oblasti nevyskytujú sú : rakytníkový mol a rakytníková mucha.
Rakytník predstavuje nielen okrasný, ale aj úrodný ker, ktorý sa veľmi jednoducho stane okrasou záhrady a zároveň poskytne množstvo zdravých plodov. Vďaka svojmu ruskému pôvodu predstavuje skromnú rastlinu, ktorá prežije aj v pomerne nehostinných podmienkach a je nenáročná na živiny.
Pestovanie rakytníka na Slovenku je pomerne bezproblémové a len zriedkakedy ho skomplikujú choroby alebo škodcovia. Keďže ide o dvojdomú rastlinu, k tomu, aby ste sa vo svojej záhrade mohli tešiť zo zdravých oranžových plodov, je potrebné zasadiť samčiu aj samičiu rastlinu.
Oleander: Pestovanie a starostlivosť
Oleander, ktorý v minulosti tvoril pýchu zámockých záhrad, sa postupne stáva okrasou mnohých záhrad. Keďže ide o subtropickú rastlinu, ktoré na podmienky nášho klimatického pásma nie je prispôsobená, najčastejšie je v našich končinách jeho pestovanie v črepníku na terase.
Bohato kvitnúce oleandre som dlhé roky obdivovala počas letnej dovolenky pri mori. Keď pred nedávnom prišiel známy s tým, že oleander úspešne pestuje vo svojej záhrade, neváhala som a vyžobronila som si od neho odrezok a zopár tipov k pestovaniu. Dnes je z neho krásny, bohato kvitnúci ker a ja s radosťou konštatujem, že pri doprianí oleandru pár základných podmienok, možno túto krásu pestovať aj u nás.
Charakteristika rastliny
Oleander obyčajný je vždyzelený vzpriamený ker, ktorý k nám pricestoval zo Stredomoria. Vo svojej domovine rastie v okolí potokov a dorastá až do výšky 2 metrov. Rastlina má na drevnatých stonkách úzke, kožovité sýtozelené listy s veľkosťou 10-15 cm a šírkou približne 2,5 cm. Na konci stoniek sa nachádzajú farebné bohaté súkvetia, ktoré sú jedovaté.
Druhy rastliny
Oleander zaraďujeme do čeľade zimozeleňovité. Do rodu Nerium patria 3 druhy:
- Nerium oleander – najznámejší, ružové alebo biele kvety,
- Nerium odorum – silno aromatické červené kvety,
- Nerium indicum – žlté alebo oranžové kvety.
Z uvedených druhov poznáme veľké množstvo hybridov, ktoré sa líšia rôznym charakterom kvetov. Kvety oleandra môžu byť jednoduché, polokveté aj plnokveté, s vôňou alebo bez vône a taktiež rôznej farby (ružové, biele, žlté, červené, oranžové, ružové, purpurové). Okrem kvetov sa jednotlivé variety líšia aj farbou listou, ktoré môže byť tmavozelená, žltozelená alebo svetlozelená.
Ďalšími často pestovanými odrodami sú:
- Sister Agnes a Mont Blanc – biele kvety,
- Lutescens a Isle of Capris – žlté kvety,
- Rosa Bartolini – jednoduché ružové kvety,
- Pink Beauty a Mrs. Roeding – plné ružovými kvety.
Pomerne novými sú odrody:
Petite Salmon-New a Petite Pink, ktoré majú zakrpatený tvar a dorastajú len do výšky 1,2 m.
Menej známym druhom je tzv. „žltý oleander“ (Thevetia peruviana). Ide o nádherný ker s výškou do 3 m, ktorý má veľké množstvo tmavozelených lesklých listov. Počas kvitnutia tento ker poteší až 7 cm dlhými, zvončekom podobnými, voňavými, žltými kvety. Ozdobné, 3 cm dlhé čierne plody, ktoré sa po odkvitnutí vytvoria z kvetov, vyzerajú síce lákavo, no sú taktiež jedovaté, ako celá rastlina.
| Charakteristika rastliny | |
|---|---|
| Botanický názov | Nerium oleander |
| Bežné názvy | oleander |
| Druh | rastlina vhodná na pestovanie v kvetináči |
| Výška | 100 – 255 cm |
| Kvitnutie | leto |
| Farba kvetov | biele, krémové, oranžové, ružové, červené |
| Odolnosť | nie je odolná voči mrazom |
| Substrát | pôda bohatá na humus |
Starostlivosť o oleander a pestovanie
Pestovanie oleandra nevyžaduje extra záhradkárske schopnosti a tak vďaka troške starostlivosti môže byť táto jedovatá kráska pýchou každej záhrady. Základom je nájsť pre rastlinu slnečné stanovisko, na ktorom bude dostatočne chránená proti prievanu a pravidelne jej dopriať dostatočnú zálievku.
Nakoľko oleander nie je mrazuvzdorný, ideálne je pestovať oleander v kvetináči, aby ho bolo možné na zimu jednoducho presťahovať na prezimovanie.
| Oleander pestovanie | |
|---|---|
| Náročnosť pestovania | rastlina nie je náročná na starostlivosť |
| Svetlo | slnečné stanovisko |
| Voda | v lete by miska mala byť vždy plná vody, v zime zalievame len tak, aby nevyschla |
| Teplota | počas leta teplo, v zime prezimovať na chránenom svetlom mieste pri teplote 5 až 10 stupňov |
| Vlhkosť | vysoké nároky na vodu, v horúcom lete rosíme listy, počas zimovania polievame len raz za 10 dní |
| Presádzanie | mladé rastliny každoročne, staršie každé 2 až 3 roky |
| Rozmnožovanie | stonkovými odrezkami |
| Hnojenie | počas jari a leta každých 14 dní tekutým hnojivom |
| Substrát | kombinácia rašeliny, humusu a mačinovky v rovnakom pomere |
Ako strihať oleander
Strihanie oleandra patrí k jeho základnej starostlivosti, no zároveň predstavuje jednu z jej najzložitejších častí. Ako a najmä kedy strihať oleander, sú otázky, ktoré zamestnávajú nejedného pestovateľa oleandrov.
To že oleander potrebuje rez spoznáte podľa toho, že rastlina tvorí menšie množstvo kvetov a jej nové výhonky namiesto smerom von rastú dovnútra koruny.
Rozlišujeme 3 druhy rezov oleandra a to podľa aktuálnej sezóny:
- Rez pred prezimovaním – robí sa pred presunom rastliny na zimovanie, neodstraňujú sa všetky výhonky, ale len najviac jedna tretina výhonkov. Výhonky, ktoré majú kvetné púčiky možno skrátiť len po úroveň prvých pukov.
- Radikálny spätný rez v neskorej zime – vykonáva sa ak je oleander veľkých neforemných rozmerov alebo napadnutý škodcami. Ideálnym obdobím pre tento rez je marec. Všetky výhonky sa skracujú na dĺžku 10 až 30 cm. Po tomto reze sa oleander krásne zregeneruje, avšak kvitnúť bude až nasledujúcu sezónu.
- Pravidelný rez – mierne korekčné rezy počas celého vegetačného obdobia, odstraňujú sa križujúce sa konáre či výhonky nízko nad úrovňou.
Pred rezom oleandra si nezabudnite nasadiť rukavice, nakoľko je jedovatý.
Problémy pri pestovaní oleandra
Príliš častá zálievka počas zimovania môže viesť k zahnívaniu koreňov, preto v tomto období polievame len raz za 10 dní. Taktiež sa je potrebné vyhnúť zimovaniu v spoločnosti ústredného kúrenia.
Staršie rastliny je potrebné presádzať aspoň raz za 3 roky, nakoľko pokiaľ má rastlina príliš vysoké ťažisko nevytvára nové prírastky a jej korene prerastajú cez spod črepníka.
Medzi časté parazity, ktoré môžu oleander napadnúť patria: puklice, štítničky a červce. Ich prítomnosť spôsobuje zmenu sfarbenia listov (najčastejšie žltnutie listov), zastavenie rastu až postupné opadávanie listov. K ich odstráneniu postačuje umyť listy denaturovaným liehom alebo slaným mydlovým roztokom.
Známymi chorobami, ktoré vedia oleander potrápiť sú plieseň sivá, ascochyta a rakovina. Pri všetkých zvyčajne pomôže odstránenie napadnutých častí.
Oleandre predstavujú pýchu záhrady pochádzajúcu zo subtropických krajín, ktorú pri správnej starostlivosti – výber vhodného stanoviska, dostatok vlahy, pravidelný rez a prezimovanie možno hravo pestovať aj v našich podmienkach.
Najnovšie články