Rakytník rešetliakový: Pestovanie a starostlivosť

Rakytník sa pôvodne používal k prirodzenému spevneniu brehov riek a k dekoráciám záhrad, v ktorých v dôsledku nekvalitnej zeminy iné rastliny nerástli. Dnes túto pôsobivú ozdobu často nájdeme v mestských parkoch, no vďaka zdraviu prospešným plodom sa pestovanie rakytníka rešetliakového postupne udomácňuje aj v bežných záhradách.

Šťavnaté oranžové plody rakytníka obsahujú vysoké množstvo vitamínu C, posilňujú imunitu, zvyšujú odolnosť voči stresu a pôsobia proti baktériám a vírusom. Možno ich konzumovať priamo zo stromu alebo sa z nich pripravujú rôzne šťavy, džemy a vína.

Plody rakytníka majú široké využitie

Charakteristika rastliny

Rakytník je malý strom, ktorého domovskými krajinami sú Čína, India, Nepál či Mongolsko. Rastlina je typická striebornozelenými úzkymi listami, ktoré na zimu opadávajú a oranžovými plodmi, ktoré majú veľkú zásobu vitamínu C. Okrem zdravých plodov je rakytník obľúbený aj vďaka svojmu drevu, ktoré má široké využitie v rezbárstve.

Charakteristika rastliny
Botanický názovHippophae rhamnoides
Bežné názvyrakytník
Druhovocná drevina
Výška300 – 400 cm
Kvitnutieleto
Farba kvetovgaštanová
Odolnosťmrazuodolný
Substrát klasická záhradná zemina

Druhy rastliny

Najznámejším, u nás pestovaným druhom rakytníka, je Rakytník rešetliakový, no okrem tohto druhu poznáme viacero ďalších druhov rakytníka, ktoré možno pestovať aj na Slovensku.

  • Altayskaya – ker stredného vzrastu, bez tŕňov, oválne žiarivo oranžové plody, vhodné na priamu konzumáciu, jedna z najsladších odrôd rakytníka.
  • Elizaveta – stredne veľký ker s oválnou hustou korunou a malými tŕňmi, oválne oranžové plody, univerzálne použitie plodov.
  • Rosinka – stromový vzrast, redšia oválna koruna, bez tŕňov, široké oválne oranžové plody, univerzálne použitie plodov.
  • Inja – stromový vzrast, malé množstvo tŕňov, široké oválne plody červenenej farby so svetlými škvrnami okolo stopky, začína plodiť až druhý rok po výsadbe, plody vhodné najmä na ďalšie spracovanie.
Plody rakytníka môžu byť aj červenej farby
  • Zemchuznitsa – ker mierneho vzrastu s oválnou korunou, svetlo oranžové široké oválne plody, skoro rodiaci, univerzálne využitie plodov.
  • Sudarushka – stredne rastúci ker s malým množstvom tŕňov, oranžové plody, univerzálne využitie plodov.
  • Klavdia – stredne rastúci ker, malé množstvo tŕňov, oranžové oválne plody, univerzálne využitie plodov.
  • Gnom – samčia rastlina (opeľovač), stredne rastúci ker bez tŕňov.

Starostlivosť o Rakytník

Rakytník je nenáročná rastlina na pôdu aj stanovisko. Staršie rastliny vďaka svojim rozvetveným koreňom znesú aj veľké sucho. Rastlina znesie mrazy až do -50 stupňov, preto podmienky na pestovanie rakytníka na Slovensku sú bezproblémové.

Keďže ide o dvojdomú rastlinu, pre jeho pestovanie je potrebné zasadiť minimálne dve rastliny – samčiu a samičiu. Jedna samčia rastlina (opeľovač) postačuje na 10 samičích rastlín.

Ker je pomerne nenáročný na živiny, takže hnojenie nie je potrebné. Rakytník je dlhoveká rastlina. Vrchol svojej plodnosti dosiahne po 10 až 15 rokoch pestovania.

Starostlivosť o rakytník
Náročnosť pestovaniarastlina nie je náročná na starostlivosť
Svetloslnečné stanovisko
Vodadobre znáša sucho
Rozmnožovaniekoreňovými výbežkami alebo drevitými odrezkami
Hnojenie nie je potrebné
Tvarovanierez sa neodporúča
Zeminaílovité aj piesočné pôdy

Problémy pri pestovaní Rakytníka

Základným problémom pri vysádzaní rakytníka je rozpoznanie samčej a samičej rastliny, nakoľko ich rozoznanie je veľmi náročné. Sadenice rakytníka preto kupujte len v kvalitnom záhradkárstve, kde vám skúsený odborník pomôže s výberom správnej kombinácie rastlín.

Za určitých okolností je rakytník vo voľnej prírode veľmi invazívna rastlina a rýchlo sa rozrastá pomocou koreňových výbežkov. Moderné šľachtené odrody, produkujú len minimum koreňových výbežkov, ktoré možno jednoducho odstrihnúť a zabrániť tak prípadnému rozšíreniu sa rakytníka po pozemku.

Rakytník patrí vďaka svojmu ruskému pôvodu medzi vysokoodolné rastliny. Poradí si s extrémnymi mrazmi, ovzduším znečisteným smogom, so zeminou chudobnou na živiny aj s veterným stanoviskom.

Rakytník si poradí aj s extrémnymi mrazmi a chudobnou zeminou

Škodcovia a choroby rastlinu napádajú taktiež len veľmi zriedka. V našich podmienkach sa nestretávame s ochoreniami a škodcami, ktoré by mohli viesť k úhynu rastliny. Napriek jeho nenáročnosti sa môžu vyskytnúť fyziologické choroby spôsobené nevhodnými pôdnymi alebo klimatickými podmienkami, ktoré sa prejavia žltnutím rastliny.

Choroby rakytníka

Endomykóza plodov – plody napadnuté touto chorobou sú posiate svetlými škvrnkami, plody v dôsledku papadnutia hubami postupne hnijú.

Fuzariové vednutie – prejavom tejto choroby je predčasné dozrievanie plodov čo znižuje ich kvalitu, ďalej sa môže objaviť zožltnutie alebo dokonca vednutie listov.

Škodcovia rakytníka

Známymi škodcami rakytníka, ktorý sa ale zatiaľ v našej klimatickej oblasti nevyskytujú sú : rakytníkový mol a rakytníková mucha.

Rakytník predstavuje nielen okrasný, ale aj úrodný ker, ktorý sa veľmi jednoducho stane okrasou záhrady a zároveň poskytne množstvo zdravých plodov. Vďaka svojmu ruskému pôvodu predstavuje skromnú rastlinu, ktorá prežije aj v pomerne nehostinných podmienkach a je nenáročná na živiny.

Pestovanie rakytníka na Slovenku je pomerne bezproblémové a len zriedkakedy ho skomplikujú choroby alebo škodcovia. Keďže ide o dvojdomú rastlinu, k tomu, aby ste sa vo svojej záhrade mohli tešiť zo zdravých oranžových plodov, je potrebné zasadiť samčiu aj samičiu rastlinu.

 

 

Zázvor: Pestovanie a starostlivosť

Zázvorový čaj v kombinácií s citrónom predstavuje môj obľúbený životabudič v boji s chrípkou. Zatiaľ ma nikdy nesklamal. Navyše, odkedy som minulý rok objavila jeho schopnosť tlmiť bolesť, nedám na neho dopustiť. Keďže pestovanie byliniek je moja vášeň, pridala som si do svojej zbierky najnovšie aj pestovanie zázvoru.

Hoci rastlina zázvoru neplní dekoračný účel, jeho pestovanie je čoraz obľúbenejšie aj u nás najmä vďaka jeho spomínaným liečivým účinkom. Pestovanie zázvoru v záhrade je u nás síce nemožné, avšak v skleníku alebo v interiéri sa mu bude dariť dobre.

Charakteristika rastliny

Zázvor, inak nazývaný aj ďumbier, je trvácna, teplomilná rastlina dorastajúca do výšky jedného metra. Typický je svojou dlhou stonkou, z ktorej vyrastajú úzke listy, podobné tráve. Púčiky, ktoré vyrastajú v skupinách, sú bielej alebo ružovej farby, kvety žltej. Dekoračný charakter však od nich nečakajte.

Dekoračný charakter rastlina zázvoru neponúkne

Krajina jeho pôvodu nie je presne známa, no predpokladá sa, že pochádza z Číny, odkiaľ sa postupne rozšíril do Indie, blízkeho východu a Stredomoria. Dnes sa zázvor pestuje vo väčšine subtropických regiónov. Za jeho najväčšieho producenta je považovaná India, ďalej nasledujú Čína, Nepál, Nigéria, Thajsko a Indonézia.

Rastlina patrí do rovnakej čeľade ako kurkuma, kardamón a galangal. Podobne ako spomínané koreniny aj zázvor sa pestuje kvôli svojej špecifickej chuti. Ostrú chuť zázvoru má na svedomí gingerov, ktorý svojím chemickým zložením pripomína kapsaicín, ktorý nájdeme v čili papričkách.

Základná charakteristika rastliny
Botanický názovZingiber officinale
Bežné názvyďumbier, zázvor
Výškaaž 1 meter
Farba kvetovružovobiela alebo žltá
Odolnosťcitlivá na chlad
Zeminaľahký substrát
Zázvor a kurkuma sú príbuzní

Zázvor pestovanie a starostlivosť

Sadenie zázvoru uskutočňujeme prostredníctvom odrezkov. Pestovať zázvor možno aj z odrezku zakúpeného v obchode, avšak pred jeho výsadbou je potrebné dať pozor, aby nebol vysušený.

Postup sadenia zázvoru je jednoduchý. Odrezok položíme na plocho do nádoby tak, aby očká smerovali hore a zasypeme zeminou. Nová rastlinka vyrastie o niekoľko týždňov. Rastlinu zalievajte každý deň, do misky odstátou vodou izbovej teploty. Zbierať úrodu (koreň) možno približne 10 mesiacov od výsadby.

Pestovanie zázvoru je možné aj z kupovaného obrezku
Zázvor pestovanie
Náročnosť pestovaniarastlina nie je náročná na starostlivosť
Svetlosvetlé miesto, no nie priame slnko
Vodavyžaduje pravidelné zalievanie, substrát nesmie vyschnúť
Teplotamá radšej teplejšie miesta, kde je teplota okolo 23 stupňov
Vlhkosť obľubuje rosenie
Rozmnožovanieodrezky z koreňa

Problémy pri pestovaní zázvoru

Zázvor je nenáročná rastlina a pri jeho pestovaní by ste nemali mať žiadny veľký problém.

Jediné, na čo je potrebné klásť dôraz je dostatočné teplo, pri pestovaní vonku pozor na nočné teploty pod 10 stupňov. Taktiež sa vyhnite priamemu slnečnému žiareniu, ktoré by rastlinu spálilo.

Liečivé účinky zázvoru

Odborníci považujú zázvor za skutočný poklad, ktorý by nemal chýbať v žiadnej domácnosti. Medzi jeho najznámejšie účinky patria:

  • posilnenie imunity,
  • zlepšenie prekrvenia periférnych častí tela,
  • podpora chuti do jedla, trávenia a tvorby slín,
  • zmiernenie svalovej horúčky,
  • tlmenie tehotenských nevoľností,
  • zmiernenie bolestí hlavy a závratov,
  • ochrana srdcovo-cievneho systému,
  • zníženie cholesterolu,
  • zlepšenie pamäti,
  • zmiernenie bolestivosti menštruácie,
  • protizápalové a analgetické účinky.
Zázvorový čaj obsahuje množstvo živín

Zázvor možno využiť čerstvý, sušený, varený ale i nakladaný. Každý z uvedených spôsobov spracovania pôsobí priaznivo na ľudský organizmus. Čerstvý ďumbier skladujete zabalený v chladničke, aby sa nevysušil a nestuhol. Takto vydrží aj niekoľko týždňov. Sušený ďumbier skladujete na suchom, tmavom a chladnom mieste.

Zázvor predstavuje zázračnú rastlinu, ktorá má schopnosť pomôcť zmierniť rôzne zdravotné problémy. Jeho konzumácia je však odporúčaná len v obmedzenom množstve, max 4 g denne, a nie dlhodobo. Vypestovať si tento poklad doma, a mať ho po ruke vždy, keď ho budete aktuálne potrebovať, je preto najlepší spôsob, aký môžete vymyslieť.