Vlastníte nehnuteľnosť, no získali ste k nej aj niečo navyše?

Vecné bremeno je jednou z foriem užívania nehnuteľnosti v prospech niekoho iného. Stretnúť sa s ním môžete nielen vtedy, keď byt kupujete, ale prekvapiť vás môže skutočne kdekoľvek.

Ako porozumieť vecnému bremenu?

Pozrite sa na to spolu s nami.

Čo je vecné bremeno

Jeho presnú definíciu nájdete v Občianskom zákonníku.

V skratke však vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Ak vo vás táto poučka evokuje miernu náročnosť, vysvetliť vám to môžu aj tieto príklady.

Máte svojich rodičov, ktorí vlastnia rodinný dom. Zveria ho práve vám alebo súrodencom, no pod podmienkou vlastného dožitia. Rodič má teda v tomto prípade právo doživotného užívania svojej nehnuteľnosti.

Ďalším príkladom môžu byť aj pozemky, napríklad prejazd automobilom cez cudzí pozemok, či právo umiestnenia aj takej maličkosti, akou je napríklad reklamná tabuľa. Aj na základe týchto príkladov je samozrejmé, že práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Užívateľ aj nadobúdateľ, sú teda oprávnení vecným bremenom užívať cudziu vec, znášať náklady, a v prípade, že danú nehnuteľnosť užíva aj vlastník, sú obaja povinní znášať rôzne potrebné opravy, či náklady podľa miery spoluužívania.

Ako vzniká vecné bremeno?

Môžete ho získať týmito spôsobmi:

1. Písomná zmluva – vecné bremeno, ktoré sa vypracúva k pozemku týmto spôsobom, by malo obsahovať aj plán, prípadne nákres s konkrétnymi údajmi z geodetického oddelenia. 
2. Závet v spojení s rozhodnutím o dedičskom konaní- vecné bremeno tu vzniká priamo smrťou a určuje, kto bude povinný toto vecné bremeno konať/trpieť.
3. Schválená dohoda dedičov – konkrétni dediči sa dohodnú napríklad o užívaní nejakej časti zdedenej nehnuteľnosti (napr. pozemku, záhrady).
4. Rozhodnutie príslušného orgánu, najmä súdu.
5. Zo zákona.
6. Výkonom práva (vydržaním).

Zmluvu k vecnému bremenu zriaďuje väčšinou vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ to osobitný zákon neudáva inak, alebo neoprávňuje tým aj ďalšie osoby.

Ako zaniká vecné bremeno

Tak, ako ste k vecnému bremenu prišli, môže naozaj jednoducho zaniknúť. Väčšinou sa to deje týmito spôsobmi:

1. Zo zákona – smrťou oprávnenej osoby, ale aj vtedy, ak už vecné bremeno neslúži potrebám, pre ktoré bolo zriadené. Zo zákona však môže zaniknúť aj prevodom v rámci konkurzu.
2. Rozhodnutím konkrétneho orgánu – súd väčšinou rozhoduje o konkrétnych zmenách a nepomeroch.
3. Splynutím – oprávnený človek z vecného bremena sa stane vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je ním zaťažená.
4. Uplynutím času alebo doby, na ktorú bolo vecné bremeno zriadené.
5. Splnením rozväzovacej podmienky (jednou z nich môže byť konkrétny priestor, ktorý je potrebný len do určitej miery a do určitého času).
6. Premlčaním, ktoré sa nevzťahuje na vecné bremená zriadené zákonom.

V prípade využívania vecného bremena nielen konkrétnou osobu, ale aj každým ďalším vlastníkom nehnuteľnosti, je potrebné urobiť ešte jeden krok. Zapísanie do katastra nehnuteľnosti na list vlastníctva vecným bremenom zaťaženej nehnuteľnosti.

Čo na záver?

Ak máte nehnuteľnosť zaťaženú vecným bremenom, stráca svoju trhovú hodnotu. Poriadne si teda premyslite každý krok, ktorý je s ňou spojený.