Ako vzniká a zaniká vecné bremeno pri nehnuteľnosti?

Katarína Malá

Aktualizované
23. mája 2018

Kategórie
Ako dobre bývať

Ako vzniká a zaniká vecné bremeno pri nehnuteľnosti?
5 5 hodnotení

Vlastníte nehnuteľnosť, no získali ste k nej aj niečo navyše?

Vecné bremeno je jednou z foriem užívania nehnuteľnosti v prospech niekoho iného. Stretnúť sa s ním môžete nielen vtedy, keď byt kupujete, ale prekvapiť vás môže skutočne kdekoľvek.

Ako porozumieť vecnému bremenu?

Pozrite sa na to spolu s nami.

Čo je vecné bremeno

Jeho presnú definíciu nájdete v Občianskom zákonníku.

V skratke však vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Ak vo vás táto poučka evokuje miernu náročnosť, vysvetliť vám to môžu aj tieto príklady.

Máte svojich rodičov, ktorí vlastnia rodinný dom. Zveria ho práve vám alebo súrodencom, no pod podmienkou vlastného dožitia. Rodič má teda v tomto prípade právo doživotného užívania svojej nehnuteľnosti.

Ďalším príkladom môžu byť aj pozemky, napríklad prejazd automobilom cez cudzí pozemok, či právo umiestnenia aj takej maličkosti, akou je napríklad reklamná tabuľa. Aj na základe týchto príkladov je samozrejmé, že práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Užívateľ aj nadobúdateľ, sú teda oprávnení vecným bremenom užívať cudziu vec, znášať náklady, a v prípade, že danú nehnuteľnosť užíva aj vlastník, sú obaja povinní znášať rôzne potrebné opravy, či náklady podľa miery spoluužívania.

Ako vzniká vecné bremeno?

Môžete ho získať týmito spôsobmi:

  1. Písomná zmluva – vecné bremeno, ktoré sa vypracúva k pozemku týmto spôsobom, by malo obsahovať aj plán, prípadne nákres s konkrétnymi údajmi z geodetického oddelenia. 
  2. Závet v spojení s rozhodnutím o dedičskom konaní- vecné bremeno tu vzniká priamo smrťou a určuje, kto bude povinný toto vecné bremeno konať/trpieť.
  3. Schválená dohoda dedičov – konkrétni dediči sa dohodnú napríklad o užívaní nejakej časti zdedenej nehnuteľnosti (napr. pozemku, záhrady).
  4. Rozhodnutie príslušného orgánu, najmä súdu.
  5. Zo zákona.
  6. Výkonom práva (vydržaním).

Zmluvu k vecnému bremenu zriaďuje väčšinou vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ to osobitný zákon neudáva inak, alebo neoprávňuje tým aj ďalšie osoby.

Ako zaniká vecné bremeno

Tak, ako ste k vecnému bremenu prišli, môže naozaj jednoducho zaniknúť. Väčšinou sa to deje týmito spôsobmi:

  1. Zo zákona – smrťou oprávnenej osoby, ale aj vtedy, ak už vecné bremeno neslúži potrebám, pre ktoré bolo zriadené. Zo zákona však môže zaniknúť aj prevodom v rámci konkurzu.
  2. Rozhodnutím konkrétneho orgánu – súd väčšinou rozhoduje o konkrétnych zmenách a nepomeroch.
  3. Splynutím – oprávnený človek z vecného bremena sa stane vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je ním zaťažená.
  4. Uplynutím času alebo doby, na ktorú bolo vecné bremeno zriadené.
  5. Splnením rozväzovacej podmienky (jednou z nich môže byť konkrétny priestor, ktorý je potrebný len do určitej miery a do určitého času).
  6. Premlčaním, ktoré sa nevzťahuje na vecné bremená zriadené zákonom.

V prípade využívania vecného bremena nielen konkrétnou osobu, ale aj každým ďalším vlastníkom nehnuteľnosti, je potrebné urobiť ešte jeden krok. Zapísanie do katastra nehnuteľnosti na list vlastníctva vecným bremenom zaťaženej nehnuteľnosti.

Čo na záver?

Ak máte nehnuteľnosť zaťaženú vecným bremenom, stráca svoju trhovú hodnotu. Poriadne si teda premyslite každý krok, ktorý je s ňou spojený.

Ako vzniká a zaniká vecné bremeno pri nehnuteľnosti?
5 5 hodnotení

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Na čo všetko slúži záložná zmluva na nehnuteľnosť

Oprávňuje veriteľa domáhať sa uspokojenia jeho pohľadávky.

Simona Porubská

Aktualizované
7. augusta 2018

Kategórie
Ako dobre bývať

Na čo všetko slúži záložná zmluva na nehnuteľnosť
5 3 hodnotení

Záložnú zmluvu uzatvára veriteľ a dlžník alebo tretia osoba. Zmluva oprávňuje veriteľa domáhať sa uspokojenia pohľadávky, ak nie je splnená načas.

Jej podmienkou je uzavretie v písomnej podobe a pôvod pohľadávky nie je rozhodujúci.

Založiť môžete aj iné veci či práva. Pokiaľ ide o vec hnuteľnú, tá písomnú formu nepotrebuje.

Na čo slúži záložná zmluva?

Hlavnou funkciou záložnej zmluvy je zabezpečiť pohľadávku veriteľa a posilniť jeho právne postavenie, ak má pochybnosti voči dlžníkovi, či tento svoj dlh splní. Na druhej strane záložná zmluva núti dlžníka, aby svoj dlh splnil. Ak dlžník nepsplatí svoj dlh, veriteľ môže uspokojiť svoju pohľadávku priamo zo zálohu.

Vznik, zánik a trvanie záložného práva

Záložné právo k nehnuteľnostiam vzniká zápisom vkladu do katastra nehnuteľností. Vznik, trvanie a zánik závisí na trvaní hlavnej pohľadávky. Záložné právo môže byť zriadené tiež v pohľadávke, ktorá vznikne v budúcnosti.

Zriadenie práva prechádza jeho vzniku, zapisuje sa vkladom a zriaďuje sa zvyčajne na základe záložnej zmluvy či rozhodnutím súdneho, správneho alebo exekučného orgánu.

Čo obsahuje záložná zmluva

Záložna zmluva obsahuje tieto náležitosti:

  • zmluvné strany – osobné údaje,
  • zabezpečená pohľadávka – zriaďuje záložné právo,
  • predmet zálohu,
  • hodnota istiny – ak nie je uvedená hodnota pohľadávky.

Zmluvné strany

  • veriteľ pohľadávky,
  • dlžník – povinný dlžník pohľadávky,
  • tretia osoba na strane dlžníka – vlastník nehnuteľnosti.

Zmluvu o pôžičke môže teda založiť dcéra, ktorá bude v tomto prípade záložným dlžníkom, no pohľadávka na vrátenie pôžičky bude zabezpečená záložným právom na byt matky. Matka je záložca a uzatvorí zmluvu o zriadení záložného práva.

Ako to vyzerá v praxi?

Záložné právo využívajú najmä hypotekárne banky, ktoré poskytujú klientom úvery na kupovanie nehnuteľností. Pred zriadením banky vyžadujú ocenenie súdnym znalcom, ale i určenie reálnej predajnej ceny.

K poskytnutiu úveru je uzatvorenie záložnej zmluvy nevyhnutné. Podpisuje ju ešte vlastník nehnuteľnosti, teda predávajúci. Takúto zmluvu musí podpísať osobne, nemôže splnomocniť inú osobu.

Na jednu nehnuteľnosť môže byť viazaných viacero záložných práv. No úver nesmie byť zabezpečovaný záložným právom na nehnuteľnosť, na ktorú viazne právo tretej osoby.

Nehnuteľnosť musí byť zabezpečený prístup k verejnej komunikácii. Na liste vlastníctva nesmie byť:

  • predkupné právo,
  • zabezpečovací prevod práva,
  • vecné bremeno osobnej povahy (doživotné bývanie a užívanie),
  • iné vecné bremená (prípojky).

Postup uzatvárania záložnej zmluvy

  1. list vlastníctva – dôkaz o tom, že sa k nehnuteľnosti neviaže iné záložné právo,
  2. uvedenie zabezpečovacej pohľadávky alebo istiny,
  3. postup k podávaniu návrhu na vklad záložného práva,
  4. poistenie nehnuteľnosti veriteľom.

Následne treba uviesť,

  1. kto podá návrh na zrušenie,
  2. spôsob preukázania splneného záväzku,
  3. bezodkladné vystavenie dokladu o uhradení pohľadávky.