Ako vzniká a zaniká podielové spoluvlastníctvo nehnuteľností?

shutterstock

Podielové spoluvlastníctvo je vlastnícky vzťah minimálne dvoch osôb k istej nehnuteľnosti (veci). Dôležité je pochopiť to, že všetci majitelia vlastnia danú vec ako celok a žiaden z nich nemá konkrétnu časť.

Výška spoluvlastníckeho podielu sa určuje percentuálne alebo zlomkom a nepredstavuje reálnu časť na veci.
Podstava spoluvlastníctva tkvie v tom, že každý sa podieľa na právach a povinnostiach v takom rozsahu, ktorý zodpovedá veľkosti jeho podielov.

Vznik podielového vlastníctva

Ak podiel nie je vyjadrený konkrétnym číslom, musí platiť zákonná domnienka o rovnosti všetkých podielov. Ako spoluvlastnícky podiel vzniká?

  • právnym predpisom,
    • dedením,
    • vysporiadaním manželstva,
    • vydržaním,
  • právnym úkonom,
    • dohodou o kúpe,
    • zmluvou o prevode spoluvlastníckeho podielu,
    • dohodou o založení spoluvlastníckych vzťahov,
  • rozhodnutím súdu.

Zaobchádzanie so spoločnou nehnuteľnosťou

Ide najmä o údržbu, opravu, úpravu a používanie spoločnej nehnuteľnosti. Pri rozhodovaní o hospodárení sa najčastejšie uplatňuje väčšinový princíp, ktorý je založený na veľkosti podielov vlastníkov.

Ako môžete nakladať so svojim podielom?

  • prevedenie na iného majiteľa,
  • darovanie,
  • prenechanie inej osobe závetom.

Ako vyzerá podielového spoluvlastníctvo reálne?

Bohužiaľ, nezhody pri spoločnom vlastníctve nie sú ničím výnimočným. Spolu so svojím súrodencom zdedíte po starej mame byt, ktorý zrekonštruujete.

Váš brat/sestra žijú v byte, ktorý máte v spoločnom vlastníctve. Pri rekonštrukcii od vás vyžadujú peniaze. Ako spoluvlastník bytu ste povinný podieľať sa na obnove a udržiavaní spoločných častí a spoločných zariadení domu, v ktorom sa byt nachádza.

Treba si uvedomiť to, že podriadiť sa musí ten, kto má menšiu časť majetku. Výnimkou sú len situácie, pri ktorých ide o podstatné zmeny pri hospodárení. Menšinové práva sú chránené predkupným právom.

Spoluvlastníci musia nehnuteľnosť predávať za rovnakú sumu ako tretej osobe, s výnimkou prevádzania nehnuteľnosti na blízku osobu.

Platenie daní

Pri daní z nehnuteľností je povolená úprava spoluvlastníkmi, najlepšie písomnou dohodou. Tiež si môžete určiť svojho zástupcu. Ak nehnuteľnosť prenajímate, každý z vlastníkov sa musí zaregistrovať na daňový úrad (samozrejme, len ak zaregistrovaný ešte nie ste).

Daňové priznanie podáva každý vlastník samostatne podľa spoluvlastníckych podielov. Príjem z prenájmu si rozdelíte a uvádzate len svoj podiel.

Zánik podielového vlastníctva

Dohodou

Táto forma je oveľa preferovanejšia. Ak neuspejete, jedinou cestou je súd. Je dôležité, aby dohoda upravovala všetky vzájomná práva, povinnosti a nároky, akými sa podielové vlastníctvo ruší. Nesmiete zabudnúť ani na zákonné ustanovenia:

  • písomnú formu,
  • uvedenie na kataster.

Rozhodnutím súdu

  • rozdelenie veci,
  • prikázanie 1. alebo viacerým spoluvlastníkom za náhradu,
  • predaj 3. osobe a rozdelenie sumy medzi spoluvlastníkov podľa veľkosti podielu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Ako vzniká a zaniká vecné bremeno pri nehnuteľnosti?

shutterstock

Vlastníte nehnuteľnosť, no získali ste k nej aj niečo navyše?

Vecné bremeno je jednou z foriem užívania nehnuteľnosti v prospech niekoho iného. Stretnúť sa s ním môžete nielen vtedy, keď byt kupujete, ale prekvapiť vás môže skutočne kdekoľvek.

Ako porozumieť vecnému bremenu?

Pozrite sa na to spolu s nami.

Čo je vecné bremeno

Jeho presnú definíciu nájdete v Občianskom zákonníku.

V skratke však vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Ak vo vás táto poučka evokuje miernu náročnosť, vysvetliť vám to môžu aj tieto príklady.

Máte svojich rodičov, ktorí vlastnia rodinný dom. Zveria ho práve vám alebo súrodencom, no pod podmienkou vlastného dožitia. Rodič má teda v tomto prípade právo doživotného užívania svojej nehnuteľnosti.

Ďalším príkladom môžu byť aj pozemky, napríklad prejazd automobilom cez cudzí pozemok, či právo umiestnenia aj takej maličkosti, akou je napríklad reklamná tabuľa. Aj na základe týchto príkladov je samozrejmé, že práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Užívateľ aj nadobúdateľ, sú teda oprávnení vecným bremenom užívať cudziu vec, znášať náklady, a v prípade, že danú nehnuteľnosť užíva aj vlastník, sú obaja povinní znášať rôzne potrebné opravy, či náklady podľa miery spoluužívania.

Ako vzniká vecné bremeno?

Môžete ho získať týmito spôsobmi:

  1. Písomná zmluva – vecné bremeno, ktoré sa vypracúva k pozemku týmto spôsobom, by malo obsahovať aj plán, prípadne nákres s konkrétnymi údajmi z geodetického oddelenia. 
  2. Závet v spojení s rozhodnutím o dedičskom konaní- vecné bremeno tu vzniká priamo smrťou a určuje, kto bude povinný toto vecné bremeno konať/trpieť.
  3. Schválená dohoda dedičov – konkrétni dediči sa dohodnú napríklad o užívaní nejakej časti zdedenej nehnuteľnosti (napr. pozemku, záhrady).
  4. Rozhodnutie príslušného orgánu, najmä súdu.
  5. Zo zákona.
  6. Výkonom práva (vydržaním).

Zmluvu k vecnému bremenu zriaďuje väčšinou vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ to osobitný zákon neudáva inak, alebo neoprávňuje tým aj ďalšie osoby.

Ako zaniká vecné bremeno

Tak, ako ste k vecnému bremenu prišli, môže naozaj jednoducho zaniknúť. Väčšinou sa to deje týmito spôsobmi:

  1. Zo zákona – smrťou oprávnenej osoby, ale aj vtedy, ak už vecné bremeno neslúži potrebám, pre ktoré bolo zriadené. Zo zákona však môže zaniknúť aj prevodom v rámci konkurzu.
  2. Rozhodnutím konkrétneho orgánu – súd väčšinou rozhoduje o konkrétnych zmenách a nepomeroch.
  3. Splynutím – oprávnený človek z vecného bremena sa stane vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je ním zaťažená.
  4. Uplynutím času alebo doby, na ktorú bolo vecné bremeno zriadené.
  5. Splnením rozväzovacej podmienky (jednou z nich môže byť konkrétny priestor, ktorý je potrebný len do určitej miery a do určitého času).
  6. Premlčaním, ktoré sa nevzťahuje na vecné bremená zriadené zákonom.

V prípade využívania vecného bremena nielen konkrétnou osobu, ale aj každým ďalším vlastníkom nehnuteľnosti, je potrebné urobiť ešte jeden krok. Zapísanie do katastra nehnuteľnosti na list vlastníctva vecným bremenom zaťaženej nehnuteľnosti.

Čo na záver?

Ak máte nehnuteľnosť zaťaženú vecným bremenom, stráca svoju trhovú hodnotu. Poriadne si teda premyslite každý krok, ktorý je s ňou spojený.