Ako pestovať bazalku u vás doma v kuchyni

shutterstock

V záhradách sa bazalka v našich končinách pestuje ako jednoročná rastlina. Omnoho obľúbenejšie je jej pestovanie v kvetináči v interiéri, vďaka čomu si viete dopriať voňavé lístky bazalky aj v zime.

Druhy bazalky

Bazalky poznáme viacero druhov. Na Slovensku sa dajú bežne kúpiť semená minimálne desiatich druhov. Každý druh má svoje špecifiká a je vhodný na inú úpravu. Jeden chutí najlepšie v surovom neupravenom stave, ďalší je vhodný na prípravu pesta či kombináciu s kozím syrom.

Medzi najznámejšie a v našich podmienkach najviac pestované patria: Bazalka pravá, Bazalka červenolistá a Bazalka trpasličia.

pexels.com
Vhodný druh bazalky je potrebné vybrať podľa toho, na čo chcete jej listy v kuchyni využívať

Výsadba bazalky

Priesady bazalky kúpite takmer celoročne, no vhodnejším spôsobom pestovania je jej výsadba priamo zo semienok. V bytových podmienkach môžete bazalku zo semien vysádzať celoročne, pri pestovaní v záhrade sa výsadba odporúča po pominutí posledných mrazov, to je na prelome marca až apríla.

Semienka sadíme do nádoby naplnenej zmesou organického kompostu, trochou perlitu a substrátom zo záhradkárstva. Semienka sadíme s dostatočným rozostupom a nezatláčame hlboko, postačí jeden až jeden a pol centimetra. Bazalka obľubuje vzdušnú a výživnú pôdu. Ide o rastlinu, ktorá rýchlo klíči. Do mesiaca sa môžete tešiť na malé rastlinky, ktoré bude možné presadiť.

Rastliny presádzame, keď majú 4 až 6 listov, pričom dávame pozor, aby sme im nepoškodili korienky. Kvetináč na pestovanie bazalky by mal byť dostatočne hlboký. Dno nádoby vyložíme kamienkami, aby sme vytvorili drenáž. Následne kvetináč naplníme substrátom a bazalku zasadíme.

pexels.com
Bazalku možno pestovať na záhrade aj v kvetináči v interiéri

Vhodné podmienky na pestovanie bazalky

Bazalka vyžaduje slnečné stanovisko, teplo, dostatok vlahy a živín. Nemá rada preliatie, ale zároveň ani prílišné sucho. Umiestniť v byte bazalku môžete prakticky kdekoľvek, kde dopadá aspoň 6 hodín slnečné svetlo.

Najlepšie sa jej bude dariť na okne na východnej strane. Nespáli ju tam ostré popoludňajšie slnko a zároveň bude mať dostatok slnečných lúčov, ktoré sa prejavia na jej mohutnosti a bohatosti listov. V zimnom období sa bazalka nekamaráti s radiátorom, ktorý spôsobuje prílišné teplo a vysušuje vzduch.

Pri pestovaní v záhrade umiestnite bazalku na slnečné záveterné miesto. Nemá rada chlad, vietor a je extrémne citlivá na mráz. Počas dlhej zimy a vlhkého počasia trpí plesňami. Taktiež je dobré ju chrániť pred dažďom. Dažďové kvapky by mohli poškodiť listy a vytvoriť na nich čierne fľaky.

Polievanie bazalky

Správne polievanie bazalky je pri jej pestovaní nevyhnutnosťou. Má rada vlhkú pôdu s neutrálnym pH, preto je ju vhodné polievať ráno aj večer. Dôležité je, aby pôda nebola premočená. V takom prípade postupne bazalke začnú hniť korienky a vyhynie.

Vždy polievajte iba pôdu, nie celú rastlinku. Predídete tak znehodnoteniu listov čiernymi fľakmi.

pexels.com
Pri polievaní bazalky, dajte pozor až nezamočíte jej listy

Bazalkini kamaráti

Bazalka je vhodná aj na pestovanie v bylinkovej záhradke. Ideálne spolunažíva s paradajkami, petržlenovou vňaťou, oregánom či harmančekom.

Zber bazalky

Z bazalky sa v kuchyni využívajú jej voňavé lístky. Najsilnejšiu arómu majú tesne predtým, ako bazalka začne kvitnúť. V kuchyni sa používajú najmä čerstvé. Ak máte nadbytok bazalky, ktorý nestíhate spotrebovať, môžete jej listy vysušiť prípadne zamraziť.

Pozor. Listy nemrazíme samotné, stratili by tak živiny aj vôňu. Namiesto toho ich umiestnime do nádoby na ľad, zalejeme vodou a vytvoríme tak bazalkové kocky, ktoré je možno v kuchyni kedykoľvek použiť obdobne ako čerstvú bazalku.

pexels.com
Bazalka je neodmysliteľnou súčasťou talianskej kuchyne

Bazalka nie je obľúbená len v kuchyni, ale aj v ľudovom liečiteľstve. Pomáha k odbúraniu stresu, zrýchľuje metabolizmus, zmierňuje bolesti hlavy či urýchľuje hojenie rán. Taktiež sa traduje že vie zbaviť človeka opitosti či pomôcť láske. Jej výrazná vôňa odháňa hmyz, takže poslúži taktiež ako výborný repelent proti komárom.

Ako pestovať kôpor u vás doma v kuchyni

shutterstock

Kôpor voňavý je aromatická bylinka, ktorá sa využíva od pradávna nielen v európskej, ale aj indickej kuchyni. Pochádza z južného Ruska a zo stredomorskej oblasti. Hlavní dnešní producenti kôpru sú Poľsko, Rusko, Škandinávia, Turecko a Veľká Británia. Dokonca bol obľúbený už v Starovekom Egypte. Pestuje sa ako jednoročná bylina, z ktorej je možné využívať vňať, semená či koreň.

Druhy kôpru

Najbežnejšou u nás pestovanou odrodou je odroda Hanák. Ďalšou obľúbenou odrodou je odroda Moravan, ktorá má veľkú prednosť v tom, že skoro neprechádza do kvetu, a preto sa môžeme dlhšie tešiť z vňate.

Na pestovanie v interiéri je najvhodnejšia odroda Compact MINI, ktorá dorastá len do výšky 40cm.

pexels.com
Rastlina kvitne žltými súkvetiami

Výsadba kôpru

Kôpor vysievame v apríli až v máji. Semená vysievame vo vzdialenosti 30 až 35 cm, pričom do jedného hniezda vysadíme 3 až 5 semien. Vysievame do hĺbky 1 až 2 centimetre.

Pred výsadbou dodáme pôde potrebné živiny prostredníctvom hnojiva. Kôpor nikdy nehnojíme hnojivami s obsahom chlóru.

Pri výsadbe v záhrade semená vysádzame priamo na záhon. Pri pestovaní v domácnosti sadíme do rozmnožovacieho  kvetináča, odkiaľ neskôr rastlinky presadíme.

pexels.com
Semená kôpru vyklíčia rýchlo

Vhodné podmienky na pestovanie

Kôpor je nenáročná rastlina. Nevyžaduje špeciálny druh pôdy, no najlepšie sa mu bude dariť vo vlhšej priepustnej hlinitej pôde s dostatočnou zásobou živín. No dopestovať sa ho podarí aj v piesočnatých pôdach. Základom je dostatočná vlhkosť pôdy, no zároveň nie prílišné preliatie. Kôpor je veľkým kamarátom so slniečkom, preto dostatočne slnečné, záveterné stanovisko, je to pravé, čo môžete pre jeho blaho urobiť.

Pri pestovaní v kvetináči ho sadíme do hlbšieho kvetináča. Dno kvetináča vyložíme malými kamienkami, aby sme vytvorili drenáž. Kvetináč naplníme ľahkým priepustným kvetináčom a vysadíme rastlinku. Kvetináč v byte umiestnime na slnečné miesto.

Starostlivosť o kôpor

Kôpor nevyžaduje špeciálnu starostlivosť. V záhrade sa starostlivosť zameriava na odburiňovanie a kyprenie pôdy. Taktiež ho pravidelne zastriháme, nakoľko sa rýchlo rozrastá a ľahko by bujnel.

Pri pestovaní v kvetináči je dôležité dbať o pravidelné zalievanie, avšak treba dbať na to, aby sme pôdu neprelievali. Pri pravidelnom zalievaní a pestovaní na slnečnom okne sa bude kôpru výborne dariť a nebude vyžadovať žiadnu ďalšiu starostlivosť.

pexels.com
Kôpor si nepotrpí na špeciálnu starostlivosť

Zber kôpru

Vňať kôpru zbierame v júni až v júli do začiatku jeho plného kvitnutia. Kvitnúca vňať sa zvykne pridávať do nakladaných uhoriek.

Semená zbierame po ich dozretí. Dozretie prezradí žltohnedá farba. Z dôvodu ich ľahkého uvoľňovania ich zbierame predpoludním ešte za rosy. Následne ich vymlátime a sušíme rozprestreté v tenkej vrstve.

Liečebné účinky kôpru

Kôpor obsahuje množstvo telu prospešných látok. Medzi jeho hlavné účinky patrí :

  • Podpora imunity
  • Prevencia pred chrípkou a prechladnutím
  • Protizápalové účinky
  • Zlepšenie trávenia
  • Prečistenie močových ciest a obličiek
  • Odstránenie migrény
  • Prevencia proti osteoporóze
  • Upokojenie nervového systému
pexels.com
Kôpor sa pýši bohatými liečebnými účinkami

Vďaka svojim liečebným účinkom, výbornej chuti a jednoduchému pestovaniu, by kôpor nemal chýbať v žiadnej domácnosti.