Voňavá Mäta prieporná patrí medzi najrozšírenejšie bylinky v záhradách Slovákov. Nielen, že krásne vonia, ale má aj liečivé účinky, vďaka čomu je obľúbená v kulinárstve, potravinárstve, ale aj liečiteľstve.
Druhy mäty
Okrem najznámejšej Mäty priepornej poznáme viacero druhov. Napríklad samotné mochito, nie je len názov obľúbeného osviežujúceho nápoja, ale aj druhu mäty. Ďalšími druhmi sú : Mäta marocká, Mäta pomarančová či Mäta čokoládová.
Výsadba mäty
Vysádzanie mäty sa odporúča zo sadeníc. Pri výsadbe semien sa častokrát stáva, že nevyklíčia kvalitné rastliny, či dokonca mäta nevyklíči vôbec.
Sadenice zakúpite v obchode alebo si ich viete vypestovať doma z obrezkov. Vysádzame ich do vlhkej pôdy, nakoľko rastlina neznáša sucho. Jednotlivé sadenice sadíme vo vzdialenosti aspoň 30 centimetrov.
Najvhodnejšie obdobie na vysádzanie mäty do záhrady je na jar, v priebehu marca až apríla. V byte ju môžete vysádzať kedykoľvek.
Vhodné podmienky na pestovanie
Rastlina obľubuje priepustnú, hlinito-piesočnú pôdu a stanovisko, ktoré je dostatočne chránené pred vetrom. Páčiť sa jej bude na mieste, kde dopadá ranné slniečko a poobede je tieň.
V záhrade ju nikdy nevysádzajte vedľa harmančeka. Tieto dve rastliny neznesú svoju spoločnosť a vyhynuli by.
V byte sa mäte bude páčiť v polotieni na severnom, západnom prípadne východnom okne. Pri vysádzaní do kvetináča je vhodné vytvoriť na jeho spodku drenáž. Kvetináč s mätou je potrebné držať v dostatočnej vzdialenosti od vykurovacích telies. Najviac jej vyhovuje teplota okolo 20 stupňov.
Starostlivosť o mätu
Mäta obľubuje vlhko, preto si potrpí na pravidelnú zálievku. Pôda musí byť vlhká, no nie preliata. V opačnom prípade jej začnú hniť korene a postupne uhynie. Okrem vlhkosti rastlina obľubuje dostatočne výživnú pôdu, ideálne s pH 6 až 7, preto ocení pravidelné prihnojovanie v intervale dvoch týždňov. Dodať mäte dostatok živín je dôležité najmä ak pravidelne zberáme jej listy.
Rastlinu pravidelne zastriháme. Bude mať tak dostatok energie na tvorbu nových lístkov a bude sa pekne košatieť. Zastrihávanie je obzvlášť dôležité pri pestovaní v záhrade. Ľahko by sa mohlo stať, že mäta začne divočiť a nekontrolovateľne sa rozrastať.
Kvety, ktoré sa začnú objavovať začiatkom leta, taktiež zastrihávame. Rastlina tak bude mať silu vyháňať nové výhonky a predĺži sa sezóna jej zberu.
Zber mäty
Lístky mäty možno využiť v čerstvom stave alebo sušené. Najvhodnejší čas zberu je zarána počas rosy. Ideálne je sušiť mätu prirodzene. Pri sušení v sušičke dajte pozor, aby ste neprekročili teplotu 35 stupňov. Stratili by sa tak všetky jej liečivé účinky.
V kuchyni nikdy mätu nekombinujeme s inými bylinkami. Stratila by sa tak jej intenzívna vôňa a chuť.
Liečivé účinky mäty
Mäta má viacero priaznivých účinkov na ľudské telo. Medzi najdôležitejšie patria:
- zmiernenie kŕčov v črevách,
- tlmenie žalúdočnej nevoľnosti,
- utíšenie koliky,
- zlepšenie trávenia a nadúvania,
- pomoc pri nachladnutí.
Ako pestovať žeruchu u vás doma v kuchyni
Rýchlosť a jednoduchosť pestovania žeruchy vyráža dych. Dobite sa vďaka nej vitamínmi aj vy.
Žerucha je drobná pikantná bylinka, ktorá svojou chuťou pripomína reďkovku. Vďaka svojmu jednoduchému pestovaniu, predstavuje v zime ideálny prostriedok ako telo nabiť vitamínmi a chrániť sa pred chrípkou.
Druhy žeruchy
Poznáme až okolo 108 zástupcov rodu žeruchy. Sú to napríklad Žerucha chlumná, Žerucha hustokvetá, Vranožka podvojná, Žerucha rôznolistá, Žerucha širokolistá, Žerucha prerastená a Žerucha virginská.
Pestovať môžete vyskúšať žeruchu odrody Krause Kress. Ide o aromatickú odrodu, ktorú je možné zberať už po 2 – 3 týždňoch. Vyžaduje piesčitú pôdu bohatú na živiny a veľa vlhkosti.
Na celoročné pestovanie v kvetináčoch a miskách je vhodná Žerucha dánska, ktorá má pinkantnú chuť. Pestuje sa na vlhkom podloží či vate. Zberá sa už keď dosahuje výšku 5 centimetrov.
Ako pestovať žeruchu
Vypestovať žeruchu je jednoduché a zvládne to naozaj každý. Pestovanie tejto byliny na záhone nie je moc vhodné, preto sa najčastejšie pestuje na okenných parapetoch. Rastlina sa môže vysievať v priebehu celého roka. Najobľúbenejšie je však jej pestovanie v zime, kedy je dostupných málo druhov čerstvej zeleniny či byliniek.
Semená sa vysievajú nahusto do kvetináča, prípadne misky naplnenou ľahkou hlinou, pieskom či pilinami. Taktiež je ju možné vysievať na vatu alebo papierové obrúsky.
Postup vysievania je jednoduchý. Na dno misky položte dobre navlhčenú vatu a nasypte na ňu nahusto semienka (pozor v miske nesmú plávať). Misku umiestnite v byte na teplé svetlé miesto. Vatu (substrát) udržiavajte stále vlhkú. V čase klíčenia môže pomôcť udržať stabilnú vlhkosť prikrytie igelitovým vrecúškom. Rastlina začne klíčiť už 2 – 3 deň po výseve.
Zber žeruchy
Prvý zber žeruchy možno uskutočniť už týždeň, maximálne dva, po jej výsadbe. V čase zberu by rastlinka mala byť vysoká približne 10 centimetrov. Pri zbere odstrihávame len vršky rastliny, ktoré opäť znova dorastú.
Liečivé účinky žeruchy
Rastlina obsahuje množstvo zdraviu prospešných látok: živé enzýmy, chlorofyl, vitamíny A, B, C, E, B1, K, karotín, draslík, vápnik, meď, železo, horčík, jód, fosfor, horčík, chróm.
Nenáročná bylinka pôsobí pozitívne na ľudský organizmus vo viacerých smeroch:
- prečisťuje krv, zbavuje telo toxínov a podporuje imunitu,
- stimuluje činnosť pečene, pankreasu a žlčníka,
- reguluje pocit nasýtenia
- priaznivo pôsobí na látkovú premenu, podporuje trávenie
- odstraňuje pocit únavy, zvyšuje vitalitu.
Žerucha v kuchyni
Bylinka má špecifickú vôňu i chuť, ktorá je trochu štipľavá. Konzumuje sa výlučne v surovom stave, nakoľko len tak si uchová všetky zdraviu prospešné látky. Pridáva sa do šalátov, na obložené chlebíčky, do tvarohových a vajíčkových nátierok či do bylinkových omáčok a polievok.
Obľúbenou zdravou pochúťkou je pečivo natreté maslom, syrom alebo nátierkou a zasypané čerstvou žeruchou.
Najnovšie články
