Voňavá Mäta prieporná patrí medzi najrozšírenejšie bylinky v záhradách Slovákov. Nielen, že krásne vonia, ale má aj liečivé účinky, vďaka čomu je obľúbená v kulinárstve, potravinárstve, ale aj liečiteľstve.
Druhy mäty
Okrem najznámejšej Mäty priepornej poznáme viacero druhov. Napríklad samotné mochito, nie je len názov obľúbeného osviežujúceho nápoja, ale aj druhu mäty. Ďalšími druhmi sú : Mäta marocká, Mäta pomarančová či Mäta čokoládová.
Výsadba mäty
Vysádzanie mäty sa odporúča zo sadeníc. Pri výsadbe semien sa častokrát stáva, že nevyklíčia kvalitné rastliny, či dokonca mäta nevyklíči vôbec.
Sadenice zakúpite v obchode alebo si ich viete vypestovať doma z obrezkov. Vysádzame ich do vlhkej pôdy, nakoľko rastlina neznáša sucho. Jednotlivé sadenice sadíme vo vzdialenosti aspoň 30 centimetrov.
Najvhodnejšie obdobie na vysádzanie mäty do záhrady je na jar, v priebehu marca až apríla. V byte ju môžete vysádzať kedykoľvek.
Vhodné podmienky na pestovanie
Rastlina obľubuje priepustnú, hlinito-piesočnú pôdu a stanovisko, ktoré je dostatočne chránené pred vetrom. Páčiť sa jej bude na mieste, kde dopadá ranné slniečko a poobede je tieň.
V záhrade ju nikdy nevysádzajte vedľa harmančeka. Tieto dve rastliny neznesú svoju spoločnosť a vyhynuli by.
V byte sa mäte bude páčiť v polotieni na severnom, západnom prípadne východnom okne. Pri vysádzaní do kvetináča je vhodné vytvoriť na jeho spodku drenáž. Kvetináč s mätou je potrebné držať v dostatočnej vzdialenosti od vykurovacích telies. Najviac jej vyhovuje teplota okolo 20 stupňov.
Starostlivosť o mätu
Mäta obľubuje vlhko, preto si potrpí na pravidelnú zálievku. Pôda musí byť vlhká, no nie preliata. V opačnom prípade jej začnú hniť korene a postupne uhynie. Okrem vlhkosti rastlina obľubuje dostatočne výživnú pôdu, ideálne s pH 6 až 7, preto ocení pravidelné prihnojovanie v intervale dvoch týždňov. Dodať mäte dostatok živín je dôležité najmä ak pravidelne zberáme jej listy.
Rastlinu pravidelne zastriháme. Bude mať tak dostatok energie na tvorbu nových lístkov a bude sa pekne košatieť. Zastrihávanie je obzvlášť dôležité pri pestovaní v záhrade. Ľahko by sa mohlo stať, že mäta začne divočiť a nekontrolovateľne sa rozrastať.
Kvety, ktoré sa začnú objavovať začiatkom leta, taktiež zastrihávame. Rastlina tak bude mať silu vyháňať nové výhonky a predĺži sa sezóna jej zberu.
Zber mäty
Lístky mäty možno využiť v čerstvom stave alebo sušené. Najvhodnejší čas zberu je zarána počas rosy. Ideálne je sušiť mätu prirodzene. Pri sušení v sušičke dajte pozor, aby ste neprekročili teplotu 35 stupňov. Stratili by sa tak všetky jej liečivé účinky.
V kuchyni nikdy mätu nekombinujeme s inými bylinkami. Stratila by sa tak jej intenzívna vôňa a chuť.
Liečivé účinky mäty
Mäta má viacero priaznivých účinkov na ľudské telo. Medzi najdôležitejšie patria:
- zmiernenie kŕčov v črevách,
- tlmenie žalúdočnej nevoľnosti,
- utíšenie koliky,
- zlepšenie trávenia a nadúvania,
- pomoc pri nachladnutí.
Ako pestovať šalviu u vás doma v kuchyni
Šalvia je nenáročná, slnko milujúca rastlina. Vďaka svojej aromatickej vôni a esenciálnym olejom sa využíva nielen ako korenie, ale aj ako liečivá bylinka. Výrazne kvitnúca rastlina sa aktuálne stáva hitom nielen kuchyne, ale aj okrasných záhrad.
Názov rastlinky pochádza z latinského slova salvere, ktoré znamená – liečiť. Šalvia sa používala už v starovekom Egypte. V Ebers papyrus (1500 pnl) bola uvedená ako liek na svrbenie. Taktiež sa využíva na liečbu žalúdočných ťažkostí, bolesti zubov a astmy. Vďaka bohatým liečivým účinkom je táto voňavá trvalka obľúbená aj dnes.
Druhy šalvie
Šalvií existuje po celom svete až okolo 800 druhov a sfarbenie kvetov je rôzne: biele, fialové, modré či dokonca červené a pestrofarebné. Niektoré druhy sú jednoročné a niektoré trvalky. U nás najznámejšou je fialovo kvitnúca Šalvia lekárska.
Výsadba šalvie
Najvhodnejšie je vypestovať šalviu priamo zo semien. Semená vysievame v polovici jari – v priebehu apríla, do hĺbky 1 až 2 centimetre, do riadkov vzdialených 40 až 60 centimetrov. Keď rastlinky dosiahnu 10 až 12 centimetrov, porast je potrebné poriadne preplevať.
Za účelom predpestovania priesad, semená vysievame v marci do teplého pareniska, do hĺbky 2 cm. Priesady vysoké 10 centimetrov so štyrmi až šiestimi listami vysádzame od mája do júna do vlhkej pôdy.
Vhodné podmienky na pestovanie
Šalvia je teplomilná rastlina. V záhrade ju sadíme na miesto, ktoré má počas dňa dostatok slnečného svetla a zároveň poskytuje dostatočné závetrie. Pri výsadbe sa je potrebné vyhnúť stanovisku, kde by ju mohol poškodiť silný vietor alebo nízka teplota.
Obľubuje suchšiu hlinito – piesočnatú pôdu, ktorá má dobré zásoby vápnika a dusíka. Nevadí jej však ani suchšia čiastočne kamenistá pôda, no táto musí byť dostatočne zavlažovaná a zásobovaná živinami.
Existujú však aj druhy, napríklad japonská žltá šalvia, ktoré uprednostňujú tieň a bohatú vlhkú pôdu. Pred pestovaním šalvie sa je preto vhodné oboznámiť s konkrétnymi podmienkami, ktoré vyžaduje daná odroda.
Šalvii sa dobre darí aj v črepníku. Stačí jej zabezpečiť vhodnú pôdu, svetlé, teplé miesto a bude vám robiť radosť niekoľko rokov.
Starostlivosť o šalviu
Šalvia je poloker a preto je potrebné jej ťažšie, drevnaté stonky každý rok na jar prerezávať, vďaka čomu sa na rastline vytvorí viac listov. Po 4 až 5 rokoch je najlepšie rastlinky šalvie úplne vymeniť.
V záhrade chránime šalviu pred mrazmi prikrytím lístím, prípadne slamovým hnojom.
Pri pestovaní v kvetináči dbáme o pravidelnú zálievku, nie však prelievanie a rastlinku pravidelne hnojíme.
Zber šalvie
Z byliny sa zbierajú listy a nedrevnatá vňať, v období tesne pred kvitnutím – od mája do septembra. Listy sa zbierajú za suchého počasia okolo poludnia. Vňať zrezávame nad tretím až štvrtým listom, pričom hrúbka stonky nesmie presiahnuť pol centimetra. Rastlinu sa suší vo vzdušných, suchých priestoroch. Po vysušení skladujeme v dobre uzatvorených nádobách.
Liečivé účinky šalvie
Šalvia sa využíva pri zápaloch dýchacích ciest, ochoreniach tráviaceho traktu, žlčových ciest, obličkových alebo močových kameňoch. Pomáha bojovať proti nadmernému poteniu, znižuje sekréciu mliečnych žliaz či reguluje hladinu cukru v krvi. Okrem toho sa používa na liečbu zle sa hojacich rán, ekzémov či infekciách ústnej dutiny.
Šalvia v kuchyni
Okrem obľúbenosti v ľudovom liečiteľstve si našla šalvia svoje miesto aj v gastronómii. Pridáva sa pri pečení bravčového, husacieho či teľacieho mäsa. Čerstvé lístky sa využívajú aj ako prísada do polievok, omáčok a masiel.
Najnovšie články
