Ibištek má svoj pôvod v ďalekých krajoch východnej Ázie – v Sýrií, Číne či Indii, vďaka čomu sa nazýva aj ruža z východu (čínska ruža). V Európe sa začal pestovať v 16. a 17. storočí. Obľúbený je vďaka svojím pestrým kvetom, ktoré kvitnú v odtieňoch bielej, modrej, ružovej a červenej. Aktuálne poznáme viac ako 200 druhov ibišteku, z ktorých možno vybrať ibištek na pestovanie do interiéru aj exteriéru.
Pestovanie ibišteku v interiéri
Izbovým druhom ibišteku je Ibištek čínsky. Ide o izbovú rastlinu, ktorej kvety sú dlhé 6 až 10 centimetrov. Má výrazné kvety, ktoré môžu byť široké až 15 centimetrov. Kvitne od jari do jesene v rôznych odtieňoch červenej, žltej alebo oranžovej.
Ibištek je svetlomilná rastlina. Pestujeme ho pri teplote 18 až 22 stupňov na slnečnom mieste. Nižšej teplote sa poteší len v zime, kedy je pre neho ideálna teplota okolo 13 stupňov. Počas tohto obdobia sa môže stať, že ibištek opadne. Netreba sa toho báť. Rastlina zbiera sily na ďalšie obdobie. Na jar opäť zazelenie a zakvitne.
Mladým rastlinkám je na začiatku leta potrebné zrezať vrcholky výhonkov. Staršie rastlinky je vhodné orezávať na jar. Hlboký rez podporí tvorbu nových výhonkov a najmä kvetov. Jar je taktiež najvhodnejším obdobím aj na presádzanie.
Cez leto je možné umiestniť ho aj na terasu, avšak na teplo ho treba prispôsobovať postupne, aby sa predišlo spáleniu listov na ostrom slnku. Najskôr je vhodné rastlinu umiestniť len na polotienisté miesto a otužovať postupne.
Ako väčšinu izbových rastlín aj ibištek možno jednoducho rozmnožiť odrezkami. Vrcholové, drevnaté odrezky namočíme do prípravku podporujúceho zakoreňovanie, zapichneme do zeminy a prikryjeme igelitovým vrecúškom. Po zakorenení ich postupne presadíme do výživného substrátu.
Pestovanie ibišteku v exteriéri
Najvhodnejším ibištekom na pestovanie v exteriéri je v našich podmienkach Ibištek sýrsky. Ide o zimeodolný ker, ktorý je navyše nenáročný na ošetrovanie. Ker dorastá do výšky troch metrov, kvitne pravidelne každý rok od jari do leta.
Ibištek v záhrade vysádzame na slnečné miesto, na ktorom mu vytvoríme dostatočné závetrie, nakoľko príliš veterné stanovisko by mu uškodilo. Okrem vetra a tieňa sa nekamaráti aj s ťažkou a príliš premočenou zeminou. Ideálna zemina na výsadbu ibišteka by mala byť ľahká, priepustná a dostatočne vyživená.
Rastliny vysádzame ako bezlisté v období jari. Kru trvá pomerne dlho, kým sa príjme. Preto pokiaľ sa vám zdá, že rastlina je od výsadby aj mesiac stále bez pukov a budí dojem, že sa neprijala, nepanikárte. Doprajte jej dostatočný čas, predtým ako ibišteku uštedríte rozsudok smrti.
Mladé ibišteky aspoň prvé 3 roky cez zimu chráňte prikrytím, následne už bude rastlina odolnejšia. Prvé roky rastú ibišteky pomalšie, neskôr majú každý rok niekoľko desiatok centimetrov dlhé prírastky.
Rastlina nevyžaduje každoročné zastrihávanie. Radikálny rez sa odporúča len pri starších ibištekoch, ktoré majú dlhé vetvy a postupne prestali rásť či málo kvitnú. Vhodným obdobím pre rez je leto.
Ďalšie druhy
Ibištek ružový
Ide o okrasný ker, ktorý kvitne od polky leta do začiatku jesene. Obľubuje kyslejšiu pôdu, ktorá je bohatá na živiny. Má rád slnečné prostredie. Vďaka svojím blahodárnym účinkom sa používa pri liečbe močových ciest a na prečistenie organizmu.
Ibištek sudánky
Tento druh je jednoročná rastlina, ktorá je pomerne náročná na pestovanie, nakoľko si potrpí na svetlo aj teplo. Vďaka antistresovým a uvoľňujúcim účinkom sa používa pri liečbe vyčerpanosti.
Ibištek jedlý
Nasledujúci druh ibišteku je náročný na dostatočnú vlahu a taktiež teplo. Obsahuje množstvo bielkovín, draslíka, horčíka, vápnika a fosforu, preto sa považuje aj za prevenciu rakoviny.
Ako pestovať, polievať a starať sa o zamiokulkas?
Zamiokulkas je moderná izbová rastlina, ktorá nie je náročná na starostlivosť. Možno ste to nevedeli, ale v domácich podmienkach sa kvetu tejto rastliny nedočkáte a ak, tak len veľmi zriedkavo. Exotická Zamioculcas zamiifolia sa nazýva aj rastlinou šťastia a peňazí. Ako každá rastlina, aj táto má však svoju chybičku krásy. O všetkom sa dočítate ďalej v článku.
Pôvod Zamiokulkasu
Zamiokulkas je teplomilná rastlina pochádzajúca z Tanzánie a Zanzibaru (často sa uvádza aj Madagaskar). Patrí do čeľade áronovitých. Zamiokulkas je zaujímavá rastlina, z ktorej zatiaľ neexistujú žiadne vyšľachtené odrody.
Vhodné umiestnenie
Zamiokulkas sa v posledných rokoch uchytil ako ideálna izbová rastlina, ktorá krásne dotvára moderný interiér. Je nenáročná, takže jej nevadí ani tmavé zastrčené miesto, ak vám neprekáža, že neporastie tak rýchlo. V tmavom prostredí jej stačí aj menej časté zalievanie. Ak pre rastlinu nájdete otvorené svetlé miesto, ideálne pri okne orientovanom na západ, odvďačí sa vám rýchlym rastom. Táto rastlina je ideálna aj pre zaneprázdnených ľudí alebo zábudlivcov, keďže nie je nutné často ju zalievať.
Ak nájdete rastline vhodné umiestnenie s rozptýleným svetlom, máte vyhraté. Neumiestnite ju teda do tmavého priestoru, kde sa počas dňa svetlo vôbec neobjaví, ale ani rovno k oknu, kde bude vystavená priamemu slnku. V lete môžete dať rastlinku aj von na balkón či terasu, ak mu nájdete miesto v tieni, kde si postupne zvykne neohrozená popálením od slnka.
Nároky na pôdu a vodu
Tu sa dostávame k úvodu spomínanej chybičke krásy a tou je nadmerné zalievanie. Rastlina má tmavozelené extra lesklé listy, v stonkách ktorých zamiokulkas zadržiava vodu, a preto nie je nutné časté zalievanie. Pri nadmernom polievaní dochádza ku hnitiu dužinatých koreňov rastliny a neskôr aj celej rastliny. Hnitie spoznáte ľahko podľa zožltnutých a mäkkých listov. Ale ani vtedy nie je všetko stratené a rastlinu stačí vybrať z nádoby, odstrániť z koreňov substrát a zbaviť sa zhnitých častí. Následne sa má rastlina presadiť do novej pôdy. Rastlinu je teda vhodné zalievať približne raz za týždeň.
Pri zamiokulkase je potrebné dohliadať aj na to, ako dlho rastlinu máme. Staršie rastliny majú totiž veľmi vyvinutý koreňový systém, ktorý zvykne deformovať plastové aj keramické nádoby. Preto je treba rastlinu presádzať do väčších črepníkov.
Čo sa týka pôdy, rastlina potrebuje hnojiť počas marca až augusta každé dva týždne hnojivom pre zelené rastliny. Na pestovanie je vhodný substrát bežný pre izbové rastliny zmiešaný s trochou piesku. Na dno kvetináča/ nádoby môžete pridať drenáž vo forme kamienkov alebo keramzitu, aby v prípade preliatia rastliny nestáli korene vo vode. Presádzať rastlinu je najvhodnejšie na jar.
Rozmnožovanie – ako na to?
Zamiokulkas sa rozmnožuje delením veľkých a bohato rozrastených rastlín. Najčastejší spôsob rozmnožovania je delenie trsov počas presádzania. Takto sa dá získať niekoľko exemplárov naraz, keďže v kvetináči rastú spolu najčastejšie štyri či viac rastlín. Menej známou metódou je rozmnožovanie pomocou lístkov. Tie sa dajú do vopred zahriateho substrátu.
Choroby a škodcovia
Výhodou zamiokulkasu je odolnosť voči najrôznejším chorobám. Vyhýbajú sa jej plesne, hubovité ochorenia, vírusy a dokonca aj škodcovia. Toto ocenia nie len skúsení pestovatelia, ale aj začiatočníci. Existuje však niečo, čo rastline škodí, hubí ju a to je časté polievanie a vystavenie na priamom slnečnom svetle. Vtedy rastlina nedokáže spracovať nadbytočnú vodu, spomalí sa jej rast až sa úplne zastaví. Krčky listových vretien sčernejú, zhnijú korene a rastlina zahynie. Čo sa týka priameho slnečného svetla, to môže popáliť listy a oslabiť rastlinu.
Najnovšie články