Ako pestovať, polievať a starať sa o ibištek?

shutterstock

Ibištek má svoj pôvod v ďalekých krajoch východnej Ázie – v Sýrií, Číne či Indii, vďaka čomu sa nazýva aj ruža z východu (čínska ruža). V Európe sa začal pestovať v 16. a 17. storočí. Obľúbený je vďaka svojím pestrým kvetom, ktoré kvitnú v odtieňoch bielej, modrej, ružovej a červenej. Aktuálne poznáme viac ako 200 druhov ibišteku, z ktorých možno vybrať ibištek na pestovanie do interiéru aj exteriéru.

pexels.com
Ibištek kvitne v rôznych pestrých farbách.

Pestovanie ibišteku v interiéri

Izbovým druhom ibišteku je Ibištek čínsky. Ide o izbovú rastlinu, ktorej kvety sú dlhé 6 až 10 centimetrov. Má výrazné kvety, ktoré môžu byť široké až 15 centimetrov. Kvitne od jari do jesene v rôznych odtieňoch červenej, žltej alebo oranžovej.

Ibištek je svetlomilná rastlina.  Pestujeme ho pri teplote 18 až 22 stupňov na slnečnom mieste. Nižšej teplote sa poteší len v zime, kedy je pre neho ideálna teplota okolo 13 stupňov. Počas tohto obdobia sa môže stať, že ibištek opadne. Netreba sa toho báť. Rastlina zbiera sily na ďalšie obdobie. Na jar opäť zazelenie a zakvitne.

Mladým rastlinkám je na začiatku leta potrebné zrezať vrcholky výhonkov. Staršie rastlinky je vhodné orezávať na jar. Hlboký rez podporí tvorbu nových výhonkov a najmä kvetov. Jar je taktiež najvhodnejším obdobím aj na presádzanie.

pexels.com
Letnenie podporuje kvitnutie ibišteku.

Cez leto je možné umiestniť ho aj na terasu, avšak na teplo ho treba prispôsobovať postupne, aby sa predišlo spáleniu listov na ostrom slnku. Najskôr je vhodné rastlinu umiestniť len na polotienisté miesto a otužovať postupne.

Ako väčšinu izbových rastlín aj ibištek možno jednoducho rozmnožiť odrezkami. Vrcholové, drevnaté odrezky namočíme do prípravku podporujúceho zakoreňovanie, zapichneme do zeminy a prikryjeme igelitovým vrecúškom. Po zakorenení ich postupne presadíme do výživného substrátu.

Pestovanie ibišteku v exteriéri

Najvhodnejším ibištekom na pestovanie v exteriéri je v našich podmienkach Ibištek sýrsky. Ide o zimeodolný ker, ktorý je navyše nenáročný na ošetrovanie. Ker dorastá do výšky troch metrov, kvitne pravidelne každý rok od jari do leta.

Ibištek v záhrade vysádzame na slnečné miesto, na ktorom mu vytvoríme dostatočné závetrie, nakoľko príliš veterné stanovisko by mu uškodilo. Okrem vetra a tieňa sa nekamaráti aj s ťažkou a príliš premočenou zeminou. Ideálna zemina na výsadbu ibišteka by mala byť ľahká, priepustná a dostatočne vyživená.

Rastliny vysádzame ako bezlisté v období jari. Kru trvá pomerne dlho, kým sa príjme. Preto pokiaľ sa vám zdá, že rastlina je od výsadby aj mesiac stále bez pukov a budí dojem, že sa neprijala, nepanikárte. Doprajte jej dostatočný čas, predtým ako ibišteku uštedríte rozsudok smrti.

pexels.com
Za ľahkú vyživenú zeminu sa ibištek odmení bohatým kvitnutím.

Mladé ibišteky aspoň prvé 3 roky cez zimu chráňte prikrytím, následne už bude rastlina odolnejšia.  Prvé roky rastú ibišteky pomalšie, neskôr majú každý rok niekoľko desiatok centimetrov dlhé prírastky.

Rastlina nevyžaduje každoročné zastrihávanie. Radikálny rez sa odporúča len pri starších ibištekoch, ktoré majú dlhé vetvy a postupne prestali rásť či málo kvitnú. Vhodným obdobím pre rez je leto.

Ďalšie druhy

Ibištek ružový

Ide o okrasný ker, ktorý kvitne od polky leta do začiatku jesene. Obľubuje kyslejšiu pôdu, ktorá je bohatá na živiny. Má rád slnečné prostredie. Vďaka svojím blahodárnym účinkom sa používa pri liečbe močových ciest a na prečistenie organizmu.

Ibištek sudánky

Tento druh je jednoročná rastlina, ktorá je pomerne náročná na pestovanie, nakoľko si potrpí na svetlo aj teplo. Vďaka antistresovým a uvoľňujúcim účinkom sa používa pri liečbe vyčerpanosti.

Ibištek jedlý

Nasledujúci druh ibišteku je náročný na dostatočnú vlahu a taktiež teplo. Obsahuje množstvo bielkovín, draslíka, horčíka, vápnika a fosforu, preto sa považuje aj za prevenciu rakoviny.

Ako pestovať, polievať a starať sa o zemolez

shutterstock

Zemolezy predstavujú nízke stromy, kry alebo liany. Kvitnú nápadnými voňavými kvetmi v bielej, žltej, ružovej alebo červenej farbe.

Druhy zemolezu

Existuje viac než sto druhov zemolezu. V naších podmienkach je možné vypestovať niekoľko desiatok druhov. Najčastejšie pestovanými druhmi sú: Zemolez nemecký, Heckrottov, kozí či Henryov.

Ďalšie známe druhy sú: Zemolez japonský, Brownov, kapucňový, tatarský, ovíjavý, čierny a Zemolez modrý (kanadská čučoriedka).

Niektoré druhy majú využite ako bylinky či drobné ovocie, no väčšina druhov je jedovatá.

Vhodné podmienky na pestovanie

Všetkým druhom sa dobre darí na teplých a chránených stanovištiach. Prospieva im dostatok slnka, maximálne polotieň. Obľubujú mierne zásadité ľahké piesočno – hlinité pôdy s obsahom vápnika.

Nakoľko väčšina zemolezov sú ťahavé rastliny, vyžadujú podporu, po ktorej sa budú môcť ťahať. Je vhodné ich vysádzať tak, aby okolo nich mohol prúdiť vzduch a prostredie nebolo príliš suché.

pexels.com
Rastlina predstavuje výbornú skrýšu pre rôzne druhy hmyzu

Starostlivosť o zemolez

Aby ste dopestovali bohato olistené rastliny, je dobré vždy na jeseň zastrihnúť spodné časti rastliny aj s odkvitnutými kvetmi.

Staršie, mohutnejšie, ťahavé rastliny môžu byť ťažké a zaťažovať podpornú konštrukciu, preto je potrebné zemolez raz za 3 roky premladiť. Staršie výhonky skracujte približne o tretinu, podporí to rast rastliny. Po výraznejšom premladení, je potrebné počítať s tým, že najbližšiu sezónu nebude kvitnúť.

Rozmnožovať ho možno semenami aj odrezkami.

Zber

Liečivými účinkami sú známe odrody Zemolez ovíjavý a Zemolez japonský. Zo Zemolezu ovíjavého sa zbierajú listy a zo Zemolezu japonského púčiky a stonky.

Chutné plody má Zemolez modrý, tzv. kanadská čučoriedka. Pozor, plody ostatných  sú nevhodné na konzumáciu a dokonca jedovaté.

 

pexels.com
Väčšina druhov zemolezu je jedovatá

Liečivé účinky

Kvet Zemolezu ovíjavého obsahuje silicu s monoterpénmi, kyselinu chlorogénovú, loniceraflavon, taním a množstvo ďalších látok, ktoré sú zodpovedné za jeho liečivé účinky.

Používa sa:

  • pri chorobách slizníc a kože (zápaly slizníc dýchacích a tráviacich ciest),
  • na liečbu infekcií kože (abscesy),
  • pri liečbe astmy,
  • ochoreniach močového systému (podporuje vylučovanie moču),
  • podporu vykašliavania.

V súčasnej dobe je však pre lekárske účely viac využívaná odroda japonský, ktorá sa bohato využíva v tradičnej čínskej medicíne, kde zbavuje telo jedov. Zemolez japonský má bohaté antibakteriálne účinky. Európsky druh obsahuje navyše aj kyselinu salycilovú.

pexels.com
Zemolez japonský je súčasťou tradičnej čínskej medicíny

Používa sa na:

  • znižovanie krvného tlaku,
  • znižovanie zápalov v tele,
  • liečbu ochorení močového systému.

Púčiky sa využívajú na ochladenie tela pri horúčke alebo veľkých letných horúčavách.

Oba zemolezy je potrebné  užívať len v malých dávkach. Otrava bylinou spôsobuje žalúdočnú nevoľnosť a svalové kŕče.

pexels.com
Kanadská čučoriedka je bohatá na antioxidanty

Plody zemolezu modrého, teda kanadskej čučoriedky, pôsobia na zdravie taktiež blahodárne. Majú protizápalové a protirakovinotvorné účinky, pôsobia ako prevencia aterosklerózy a ďalších chorôb obehovej sústavy a zásobujú telo množstvom vitamínu C.

Podľa kanadských vedcov, táto rastlina obsahuje dvakrát toľko antioxidantov a vitamínov, ako ostatné druhy bobuľového ovocia a trikrát viac železa ako čučoriedky. Taktiež je tento druh bohatým zdrojom vitamínu A, vitamínu P, vápnika, horčíka, draslíka a fosforu.