Medovka pochádza z Malej Ázie a bohato sa vyskytuje aj v juhovýchodnej Európe. V našich záhradách sa pestuje ako liečivá, aromatická, priemyselná, medonosná i dekoratívna rastlina.
Výsadba medovky
Medovku možno pestovať zo semien, priesad alebo odrezkov.
Semená sa vysievajú v marci do riadkov vzdialených 30 centimetrov a zasypú sa 2 až 3 milimetrovou vrstvou kyprého piesku. Vyklíčia za 25 až 28 dní.
Najčastejšie sa medovka vysádza z predpestovaných priesad. Priesady vysádzame v máji a pred vysadením ich polejeme.
Priesady medovky možno získať aj delením trsov starších, aspoň dvojročných rastlín. Oddelia sa rozsekávaním sekerou na jar, predtým ako rastlina začne pučať, prípadne na jeseň. Takéto výhonky sadíme do hĺbky 10 až 12 centimetrov.
Vhodné podmienky na pestovanie
Rastlina zvládne rôznorodé podmienky, avšak je náročná na teplo a ochranu od severných vetrov. Vyhovuje jej slnečné stanovisko a bohatá piesočnato- hlinitá pôda.
Jej korene rastú do hĺbky niekoľko desiatok centimetrov, preto je ju vhodné pestovať v hlbokých pôdach.
Medovku je možné pestovať aj v nádobách v byte. Sadíme ju do hlbokých črepníkov s priepustnou pôdou.
Starostlivosť o medovku
Medovka nemá špeciálne nároky na starostlivosť. Podporiť rýchlosť jej rastu možno hnojením organickým tekutým hnojivom raz za 14 dní.
Medovka sa rýchlo rozširuje, preto ju treba pravidelne zastrihávať. Pravidelný strih taktiež podporí rasť mladých listov.
Počas vegetácie ju okopávame plytko, nakoľko hlboké okopávanie by mohlo poškodiť koreňový systém.
Staršie rastliny sú náchylné na mráz. Na zimu sa odporúča prekryť rastlinu slamou, slameným hnojom alebo čečinou.
Zber
V prvom roku býva úroda nízka. Prvý zber možno realizovať koncom júna alebo začiatkom júla. Nasledujúce roky možno zberať úrodu 2 až 3 krát za rok. Posledný zber je vhodné robiť v septembri.
Vňať sa zbiera za suchého chladnejšieho počasia na začiatku kvitnutia. Vňať a listy po odkvitnutí už nie sú vhodné na zber. Pri zbere žnite jednotlivé lístky medovky alebo vňať aj s lístkami. Olistenú vňať zrežte asi 5 až 10 centimetrov nad zemou, tesne nad drevnatou časťou.
Najčastejšie sa medovka spracováva sušením. Suší sa rozprestretá v jednej vrstve na dobre vetranom tienistom mieste bez obracania. S vňaťou treba nakladať opatrne a dať pozor, aby sa nestlačila, nakoľko by očernela. Správne usušená medovka je zelenej farby s nádychom sivej. Zhednuté až čierne lístky sú bezcenné a nepoužívajú sa.
Ak pestujete medovku v byte či v dome, žať ju môžete po celý rok.
Liečivé účinky
Medovka podporuje trávenie, pôsobí proti vracaniu, hnačke, kŕčom a nadúvaniu. Taktiež má antidepresívne účinky, zlepšuje koncentráciu aj myslenie. Využíva sa na zníženie horúčky, pri prechladnutí, menštruačných problémoch, migréne a závratoch.
Využitie v kuchyni
Bylina je aromatická a má osviežujúcu vôňu aj chuť. Pridáva sa do šalátov, štiav či polievok. Taktiež sa zvykne využívať pri príprave hydiny a rýb. Jedlám dodáva zvláštnu, špecifickú chuť. Spravidla sa pridáva do už hotových pokrmov alebo tesne pred dokončením, aby nestratila arómu.
Ako pestovať bazalku u vás doma v kuchyni
Bazalka je voňavá, liečivá bylinka, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou talianskej kuchyne. Je nenáročná a pestovať ju zvládnete ako na na záhrade, tak aj v byte.
V záhradách sa bazalka v našich končinách pestuje ako jednoročná rastlina. Omnoho obľúbenejšie je jej pestovanie v kvetináči v interiéri, vďaka čomu si viete dopriať voňavé lístky bazalky aj v zime.
Druhy bazalky
Bazalky poznáme viacero druhov. Na Slovensku sa dajú bežne kúpiť semená minimálne desiatich druhov. Každý druh má svoje špecifiká a je vhodný na inú úpravu. Jeden chutí najlepšie v surovom neupravenom stave, ďalší je vhodný na prípravu pesta či kombináciu s kozím syrom.
Medzi najznámejšie a v našich podmienkach najviac pestované patria: Bazalka pravá, Bazalka červenolistá a Bazalka trpasličia.
Výsadba bazalky
Priesady bazalky kúpite takmer celoročne, no vhodnejším spôsobom pestovania je jej výsadba priamo zo semienok. V bytových podmienkach môžete bazalku zo semien vysádzať celoročne, pri pestovaní v záhrade sa výsadba odporúča po pominutí posledných mrazov, to je na prelome marca až apríla.
Semienka sadíme do nádoby naplnenej zmesou organického kompostu, trochou perlitu a substrátom zo záhradkárstva. Semienka sadíme s dostatočným rozostupom a nezatláčame hlboko, postačí jeden až jeden a pol centimetra. Bazalka obľubuje vzdušnú a výživnú pôdu. Ide o rastlinu, ktorá rýchlo klíči. Do mesiaca sa môžete tešiť na malé rastlinky, ktoré bude možné presadiť.
Rastliny presádzame, keď majú 4 až 6 listov, pričom dávame pozor, aby sme im nepoškodili korienky. Kvetináč na pestovanie bazalky by mal byť dostatočne hlboký. Dno nádoby vyložíme kamienkami, aby sme vytvorili drenáž. Následne kvetináč naplníme substrátom a bazalku zasadíme.
Vhodné podmienky na pestovanie bazalky
Bazalka vyžaduje slnečné stanovisko, teplo, dostatok vlahy a živín. Nemá rada preliatie, ale zároveň ani prílišné sucho. Umiestniť v byte bazalku môžete prakticky kdekoľvek, kde dopadá aspoň 6 hodín slnečné svetlo.
Najlepšie sa jej bude dariť na okne na východnej strane. Nespáli ju tam ostré popoludňajšie slnko a zároveň bude mať dostatok slnečných lúčov, ktoré sa prejavia na jej mohutnosti a bohatosti listov. V zimnom období sa bazalka nekamaráti s radiátorom, ktorý spôsobuje prílišné teplo a vysušuje vzduch.
Pri pestovaní v záhrade umiestnite bazalku na slnečné záveterné miesto. Nemá rada chlad, vietor a je extrémne citlivá na mráz. Počas dlhej zimy a vlhkého počasia trpí plesňami. Taktiež je dobré ju chrániť pred dažďom. Dažďové kvapky by mohli poškodiť listy a vytvoriť na nich čierne fľaky.
Polievanie bazalky
Správne polievanie bazalky je pri jej pestovaní nevyhnutnosťou. Má rada vlhkú pôdu s neutrálnym pH, preto je ju vhodné polievať ráno aj večer. Dôležité je, aby pôda nebola premočená. V takom prípade postupne bazalke začnú hniť korienky a vyhynie.
Vždy polievajte iba pôdu, nie celú rastlinku. Predídete tak znehodnoteniu listov čiernymi fľakmi.
Bazalkini kamaráti
Bazalka je vhodná aj na pestovanie v bylinkovej záhradke. Ideálne spolunažíva s paradajkami, petržlenovou vňaťou, oregánom či harmančekom.
Zber bazalky
Z bazalky sa v kuchyni využívajú jej voňavé lístky. Najsilnejšiu arómu majú tesne predtým, ako bazalka začne kvitnúť. V kuchyni sa používajú najmä čerstvé. Ak máte nadbytok bazalky, ktorý nestíhate spotrebovať, môžete jej listy vysušiť prípadne zamraziť.
Pozor. Listy nemrazíme samotné, stratili by tak živiny aj vôňu. Namiesto toho ich umiestnime do nádoby na ľad, zalejeme vodou a vytvoríme tak bazalkové kocky, ktoré je možno v kuchyni kedykoľvek použiť obdobne ako čerstvú bazalku.
Bazalka nie je obľúbená len v kuchyni, ale aj v ľudovom liečiteľstve. Pomáha k odbúraniu stresu, zrýchľuje metabolizmus, zmierňuje bolesti hlavy či urýchľuje hojenie rán. Taktiež sa traduje že vie zbaviť človeka opitosti či pomôcť láske. Jej výrazná vôňa odháňa hmyz, takže poslúži taktiež ako výborný repelent proti komárom.
Najnovšie články