Ako pestovať medovku u vás doma

Ako pestovať medovku u vás doma
5 2 hodnotení

Medovka pochádza z Malej Ázie a bohato sa vyskytuje aj v juhovýchodnej Európe. V našich záhradách sa pestuje ako liečivá, aromatická, priemyselná, medonosná i dekoratívna rastlina.

Výsadba medovky

Medovku možno pestovať zo semien, priesad alebo odrezkov.

Semená sa vysievajú v marci do riadkov vzdialených 30 centimetrov a zasypú sa 2 až 3 milimetrovou vrstvou kyprého piesku. Vyklíčia za 25 až 28 dní.

Najčastejšie sa medovka vysádza z predpestovaných priesad. Priesady vysádzame v máji a pred vysadením ich polejeme.

Priesady medovky možno získať aj delením trsov starších, aspoň dvojročných rastlín. Oddelia sa rozsekávaním sekerou na jar, predtým ako rastlina začne pučať, prípadne na jeseň. Takéto výhonky sadíme do hĺbky 10 až 12 centimetrov.

Najjednoduchšie sa medovka pestuje z odrezkov

Vhodné podmienky na pestovanie

Rastlina zvládne rôznorodé podmienky, avšak je náročná na teplo a ochranu od severných vetrov.  Vyhovuje jej slnečné stanovisko a bohatá piesočnato- hlinitá pôda.

Jej korene rastú do hĺbky niekoľko desiatok centimetrov, preto je ju vhodné pestovať v hlbokých pôdach.

Medovku je možné pestovať aj v nádobách v byte. Sadíme ju do hlbokých črepníkov s priepustnou pôdou.

Starostlivosť o medovku

Medovka nemá špeciálne nároky na starostlivosť. Podporiť rýchlosť jej rastu možno hnojením organickým tekutým hnojivom raz za 14 dní.

Medovka sa rýchlo rozširuje, preto ju treba pravidelne zastrihávať. Pravidelný strih taktiež podporí rasť mladých listov.

Počas vegetácie ju okopávame plytko, nakoľko hlboké okopávanie by mohlo poškodiť koreňový systém.

Staršie rastliny sú náchylné na mráz. Na zimu sa odporúča prekryť rastlinu slamou, slameným hnojom alebo čečinou.

Staršiu medovku treba chrániť pred mrazmi

Zber

V prvom roku býva úroda nízka. Prvý zber možno realizovať koncom júna alebo začiatkom júla. Nasledujúce roky možno zberať úrodu 2 až 3 krát za rok. Posledný zber je vhodné robiť v septembri.

Vňať sa zbiera za suchého chladnejšieho počasia na začiatku kvitnutia. Vňať a listy po odkvitnutí už nie sú vhodné na zber. Pri zbere žnite jednotlivé lístky medovky alebo vňať aj s lístkami. Olistenú vňať zrežte asi 5 až 10 centimetrov nad zemou, tesne nad drevnatou časťou.

Najčastejšie sa medovka spracováva sušením. Suší sa rozprestretá v jednej vrstve na dobre vetranom tienistom mieste bez obracania. S vňaťou treba nakladať opatrne a dať pozor, aby sa nestlačila, nakoľko by očernela. Správne usušená medovka je zelenej farby s nádychom sivej. Zhednuté až čierne lístky sú bezcenné a nepoužívajú sa.

Ak pestujete medovku v byte či v dome, žať ju môžete po celý rok.

Liečivé účinky

Medovka podporuje trávenie, pôsobí proti vracaniu, hnačke, kŕčom a nadúvaniu. Taktiež má antidepresívne účinky, zlepšuje koncentráciu aj myslenie. Využíva sa na zníženie horúčky, pri prechladnutí, menštruačných problémoch, migréne a závratoch.

Medovku využijete v kuchyni aj v ľudovom liečiteľstve

Využitie v kuchyni

Bylina je aromatická a má osviežujúcu vôňu aj chuť. Pridáva sa do šalátov, štiav či polievok. Taktiež sa zvykne využívať pri príprave hydiny a rýb. Jedlám dodáva zvláštnu, špecifickú chuť. Spravidla sa pridáva do už hotových pokrmov alebo tesne pred dokončením, aby nestratila arómu.

Ako pestovať šalviu u vás doma v kuchyni

Ako pestovať šalviu u vás doma v kuchyni
5 3 hodnotení

Názov rastlinky pochádza z latinského slova salvere, ktoré znamená – liečiť. Šalvia sa používala už v starovekom Egypte. V Ebers papyrus (1500 pnl) bola uvedená ako liek na svrbenie. Taktiež sa využíva na liečbu žalúdočných ťažkostí, bolesti zubov a astmy. Vďaka bohatým liečivým účinkom je táto voňavá trvalka obľúbená aj dnes.

Druhy šalvie

Šalvií existuje po celom svete až okolo 800 druhov a sfarbenie kvetov je rôzne: biele, fialové, modré či dokonca červené a pestrofarebné. Niektoré druhy sú jednoročné a niektoré trvalky. U nás najznámejšou je fialovo kvitnúca Šalvia lekárska.

Existuje až okolo 800 druhov šalvie

Výsadba šalvie

Najvhodnejšie je vypestovať šalviu priamo zo semien. Semená vysievame v polovici jari – v priebehu apríla, do hĺbky 1 až 2 centimetre, do riadkov vzdialených 40 až 60 centimetrov. Keď rastlinky dosiahnu 10 až 12 centimetrov, porast je potrebné poriadne preplevať.

Za účelom predpestovania priesad, semená vysievame v marci do teplého pareniska, do hĺbky 2 cm. Priesady  vysoké 10 centimetrov so štyrmi až šiestimi listami vysádzame od mája do júna do vlhkej pôdy.

Vhodné podmienky na pestovanie

Šalvia je teplomilná rastlina. V záhrade ju sadíme na miesto, ktoré má počas dňa dostatok slnečného svetla a zároveň poskytuje dostatočné závetrie. Pri výsadbe sa je potrebné vyhnúť stanovisku, kde by ju mohol poškodiť silný vietor alebo nízka teplota.

Obľubuje suchšiu hlinito – piesočnatú pôdu, ktorá má dobré zásoby vápnika a dusíka. Nevadí jej však ani suchšia čiastočne kamenistá pôda, no táto musí byť dostatočne zavlažovaná a zásobovaná živinami.

Prehnanú vlhkosť rastlina znáša ťažšie

Existujú však aj druhy,  napríklad japonská žltá šalvia, ktoré  uprednostňujú tieň a bohatú vlhkú pôdu. Pred pestovaním šalvie sa je preto vhodné oboznámiť s konkrétnymi podmienkami, ktoré vyžaduje daná odroda.

Šalvii sa dobre darí aj v črepníku. Stačí jej zabezpečiť vhodnú pôdu, svetlé, teplé miesto a bude vám robiť radosť niekoľko rokov.

Starostlivosť o šalviu

Šalvia je poloker a preto je potrebné jej ťažšie, drevnaté stonky každý rok na jar prerezávať, vďaka čomu sa na rastline vytvorí viac listov.  Po 4 až 5 rokoch je najlepšie rastlinky šalvie úplne vymeniť.

V záhrade chránime šalviu pred mrazmi prikrytím lístím, prípadne slamovým hnojom.

Pri pestovaní v kvetináči dbáme o pravidelnú zálievku, nie však prelievanie a rastlinku pravidelne hnojíme.

Zber šalvie

Z byliny sa zbierajú listy a nedrevnatá vňať, v období tesne pred kvitnutím – od mája do septembra. Listy sa zbierajú za suchého počasia okolo poludnia. Vňať zrezávame nad tretím až štvrtým listom, pričom hrúbka stonky nesmie presiahnuť pol centimetra. Rastlinu sa suší vo vzdušných, suchých priestoroch. Po vysušení skladujeme v dobre uzatvorených nádobách.

Zbierame listy a nedrevnatú vňať

Liečivé účinky šalvie

Šalvia sa využíva pri zápaloch dýchacích ciest, ochoreniach tráviaceho traktu, žlčových ciest, obličkových alebo močových kameňoch. Pomáha bojovať proti nadmernému poteniu, znižuje sekréciu mliečnych žliaz či reguluje hladinu cukru v krvi. Okrem toho sa používa na liečbu zle sa hojacich rán, ekzémov či infekciách ústnej dutiny.

Okrem liečiteľstva sa šalvia využíva aj v kuchyni

Šalvia v kuchyni

Okrem obľúbenosti v ľudovom liečiteľstve si našla šalvia svoje miesto aj v gastronómii. Pridáva sa pri pečení bravčového, husacieho či teľacieho mäsa. Čerstvé lístky sa využívajú aj ako prísada do polievok, omáčok a masiel.