Medovka pochádza z Malej Ázie a bohato sa vyskytuje aj v juhovýchodnej Európe. V našich záhradách sa pestuje ako liečivá, aromatická, priemyselná, medonosná i dekoratívna rastlina.

Výsadba medovky

Medovku možno pestovať zo semien, priesad alebo odrezkov.

Semená sa vysievajú v marci do riadkov vzdialených 30 centimetrov a zasypú sa 2 až 3 milimetrovou vrstvou kyprého piesku. Vyklíčia za 25 až 28 dní.

Najčastejšie sa medovka vysádza z predpestovaných priesad. Priesady vysádzame v máji a pred vysadením ich polejeme.

Priesady medovky možno získať aj delením trsov starších, aspoň dvojročných rastlín. Oddelia sa rozsekávaním sekerou na jar, predtým ako rastlina začne pučať, prípadne na jeseň. Takéto výhonky sadíme do hĺbky 10 až 12 centimetrov.

Vhodné podmienky na pestovanie

Rastlina zvládne rôznorodé podmienky, avšak je náročná na teplo a ochranu od severných vetrov.  Vyhovuje jej slnečné stanovisko a bohatá piesočnato- hlinitá pôda.

Jej korene rastú do hĺbky niekoľko desiatok centimetrov, preto je ju vhodné pestovať v hlbokých pôdach.

Medovku je možné pestovať aj v nádobách v byte. Sadíme ju do hlbokých črepníkov s priepustnou pôdou.

Starostlivosť o medovku

Medovka nemá špeciálne nároky na starostlivosť. Podporiť rýchlosť jej rastu možno hnojením organickým tekutým hnojivom raz za 14 dní.

Medovka sa rýchlo rozširuje, preto ju treba pravidelne zastrihávať. Pravidelný strih taktiež podporí rasť mladých listov.

Počas vegetácie ju okopávame plytko, nakoľko hlboké okopávanie by mohlo poškodiť koreňový systém.

Staršie rastliny sú náchylné na mráz. Na zimu sa odporúča prekryť rastlinu slamou, slameným hnojom alebo čečinou.

Zber

V prvom roku býva úroda nízka. Prvý zber možno realizovať koncom júna alebo začiatkom júla. Nasledujúce roky možno zberať úrodu 2 až 3 krát za rok. Posledný zber je vhodné robiť v septembri.

Vňať sa zbiera za suchého chladnejšieho počasia na začiatku kvitnutia. Vňať a listy po odkvitnutí už nie sú vhodné na zber. Pri zbere žnite jednotlivé lístky medovky alebo vňať aj s lístkami. Olistenú vňať zrežte asi 5 až 10 centimetrov nad zemou, tesne nad drevnatou časťou.

Najčastejšie sa medovka spracováva sušením. Suší sa rozprestretá v jednej vrstve na dobre vetranom tienistom mieste bez obracania. S vňaťou treba nakladať opatrne a dať pozor, aby sa nestlačila, nakoľko by očernela. Správne usušená medovka je zelenej farby s nádychom sivej. Zhednuté až čierne lístky sú bezcenné a nepoužívajú sa.

Ak pestujete medovku v byte či v dome, žať ju môžete po celý rok.

Liečivé účinky

Medovka podporuje trávenie, pôsobí proti vracaniu, hnačke, kŕčom a nadúvaniu. Taktiež má antidepresívne účinky, zlepšuje koncentráciu aj myslenie. Využíva sa na zníženie horúčky, pri prechladnutí, menštruačných problémoch, migréne a závratoch.

Využitie v kuchyni

Bylina je aromatická a má osviežujúcu vôňu aj chuť. Pridáva sa do šalátov, štiav či polievok. Taktiež sa zvykne využívať pri príprave hydiny a rýb. Jedlám dodáva zvláštnu, špecifickú chuť. Spravidla sa pridáva do už hotových pokrmov alebo tesne pred dokončením, aby nestratila arómu.