Pleseň na kvetoch a v kvetináči: Ako sa jej zbaviť

Napadnutie rastliny plesňou alebo pleseň v kvetináči  je pomerne častý jav. Ako väčšina záhradkárov, ani ja som sa tomuto problému počas svojej „záhradkárskej kariéry“ úplne nevyhla. Naučila som sa však, že niekedy stačí naozaj málo a katastrofickému napadnutiu rastliny plesňou možno ľahko zabrániť.

Ako vyzerá pleseň na kvetoch

Pleseň na kvetoch môže mať rôznu podobu, ktorá závisí od konkrétnej rastliny, ktorú pleseň napadla. Pleseň na muškátoch, preto môže vyzerať úplne inak, ako pleseň na izbových rastlinách.

To, že ide o pleseň spoznáte podľa toho, že napadnutá rastlina má na kvetoch čierne škvrny, na pôde sa nachádza sivo sfarbený povlak či biela pleseň v kvetináči, na listoch rastliny spozorujete neobvyklé tmavé škvrny.

Najčastejšou plesňou, ktorá postihuje nielen izbové rastliny, ale aj zeleninu a ovocie je pleseň sivá (botrytída). Tento druh plesne patrí medzi hubové plesne, ktoré sú pre rastliny nebezpečné a veľmi ťažko sa s nimi bojuje. Príčinou jej vzniku je zvyčajne príliš veľa vody, príliš málo svetla alebo nedostatočná starostlivosť o rastlinu.

Akonáhle zbadáte na rastline prvé známky plesne, je potrebné problém neodkladne riešiť. V opačnom prípade môže pleseň rastlinu úplne zahubiť a zároveň sa rozšíriť aj na ďalšie rastliny.

Pleseň môže napadnúť rôzne časti rastliny

Prečo vzniká pleseň v kvetináči

Pleseň v kvetináčoch sa najčastejšie objavuje počas jesenných mesiacov, no nie je to podmienka. Na rozdiel od predchádzajúceho druhu plesne sa s ňou stretávame prevažne u izbových rastlín.

Biely chlpatý povlak na pôde v kvetináči je neškodná saprofytická pleseň, ktorej sa dá pomerne jednoducho a bezpečne zbaviť. Hoci pre rastliny je tento druh plesne neškodný (aj keď treba myslieť na to, že pleseň zo substrátu uberá živiny), z estetického hľadiska nepôsobí zrovna najlepšie.

Pleseň v kvetináči vo veľkom podporujú najmä nasledujúce faktory: vysoká vlhkosť vzduchu, nedostatočné vetranie miestnosti, nízka teplota vzduchu, nepravidelné zavlažovanie rastliny, vysoká kyslosť pôdy. V niektorých prípadoch jej pôvodcom môže byť aj zakúpený nekvalitný substrát.

Ako sa zbaviť plesne

Pri záchrane plesňou napadnutej rastliny postupujeme podľa toho, či ide len o „neškodnú“ bielu pleseň na zemine, alebo pleseň na kvetoch, listoch či koreňoch rastliny. Vždy je potrebné odstrániť všetky časti, ktoré pleseň napadla.

Odstránenie bielej plesne zo zeminy v kvetináči

Ak je plesňou napadnutá len malá časť zeminy odstráňte ju lopatkou a zvyšnú pôdu poprášte škoricou. Rastlinu niekoľko dní nepolievajte až kým zemina nepreschne do výšky približne 5 centimetrov.

Ak je však plesňou napadnutá väčšia časť zeminy, najistejším riešením je presadenie rastliny do nového kvetináča s novou zeminou.

Presadenie rstlinky do nového kvetináča predstavuje najistejšie riešenie ako sa zbaviť plesne v kvetináči

Odstránenie plesne z listov, kvetov alebo koreňov rastliny

Najskôr odstráňte napadnuté listy alebo kvety a potom aj napadnutú časť pôdy. Aj ak sa vám zdá, že pôda napadnutá nie je, vrchnú časť zeminy vyhoďte a nahraďte ju čerstvou zeminou. Najistejším riešením je však jednoznačne úplné presadenie rastliny do črepníka s novou hlinou.

Ak navonok nevidíte žiadne stopy po plesni, ale rastlina je povädnutá a má nepekný vzhľad, pleseň s veľkou pravdepodobnosťou napadla korene rastliny. Potvrdiť si svoje podozrenie môžete tak, že odhrniete časť pôdy a skontrolujete korienky rastlinky. Ak sa podozrenie potvrdí, odstráňte rastlinke všetky postihnuté korienky a presaďte ju do nového kvetináča s novou zeminou.

Pri výrazne napadnutých rastlinkách si môžete pomôcť aj prípravkami proti plesniam zo záhradkárstva. Známe sú napríklad fungicidy. Treba však počítať s tým, že aj tieto prípravky si vedia poradiť len s niektorými druhmi plesní. Prípravky zo záhradkárstva sú najlepšou pomôckou aj pri boji s plesňou na muškátoch, ktorá vie tieto letné krásky mnohých balkónov veľmi potrápiť.

Ako si poradiť s kontaminovaným substrátom

Pleseň a škodcov je možné za istých okolností doniesť do domácnosti aj v zakúpenom substráte. Stačí, aby bol substrát v obchode nesprávne skladovaný, alebo napríklad zmokol. Pokiaľ máte podozrenie, že substrát, ktorý ste zakúpili môže byť problémový, riešením je jednoduchá domáca sterilizácia substrátu.

Vysypte problémovú zeminu na starý plech a pečte 15 až 30 minút v rúre pri 80 stupňoch. Sterilizovaný substrát, ktorý hneď nepoužijete skladujte na suchom mieste.

Pleseň si možno domov doniesť aj so substrátom

Prevencia proti plesniam

Pleseň je prirodzenou súčasťou pôdy a vzduchu, preto sa jej nikdy nedá úplne zbaviť. Za normálnych okolností sú však tieto plesne neškodné. Majú však radi vlhko a zníženú cirkuláciu vzduchu a za takýchto podmienok sa preto stávajú hrozbou. Zjednodušene možno povedať, že čím čistejšie a suchšie v byte máte, tým to bude pre ne väčší problém.

Prelievanie rastlín je hlavným pôvodcom rozvoja plesní. Snažte sa preto rastliny neprelievať, ale dopriať im len toľko vody, koľko potrebujú k svojmu spokojnému životu.

Výborným trikom pre prevenciu plesní je pravidelné pridanie jednej kávovej lyžičky citrónovej šťavy do hnojiva.

Spôsob odstránenia plesne závisí najmä od časti rastliny, ktorá bola plesňou postihnutá a od druhu plesne. Kým pleseň biela, ktorá sa vyskytuje na zemine v kvetináči je pomerne neškodná a ľahko odstrániteľná, pleseň sivá dokáže zničiť aj celú rastlinu a jej odstránenie je zložitejšie.

Ako pestovať, polievať a starať sa o ibištek?

shutterstock

Ibištek má svoj pôvod v ďalekých krajoch východnej Ázie – v Sýrií, Číne či Indii, vďaka čomu sa nazýva aj ruža z východu (čínska ruža). V Európe sa začal pestovať v 16. a 17. storočí. Obľúbený je vďaka svojím pestrým kvetom, ktoré kvitnú v odtieňoch bielej, modrej, ružovej a červenej. Aktuálne poznáme viac ako 200 druhov ibišteku, z ktorých možno vybrať ibištek na pestovanie do interiéru aj exteriéru.

pexels.com
Ibištek kvitne v rôznych pestrých farbách.

Pestovanie ibišteku v interiéri

Izbovým druhom ibišteku je Ibištek čínsky. Ide o izbovú rastlinu, ktorej kvety sú dlhé 6 až 10 centimetrov. Má výrazné kvety, ktoré môžu byť široké až 15 centimetrov. Kvitne od jari do jesene v rôznych odtieňoch červenej, žltej alebo oranžovej.

Ibištek je svetlomilná rastlina.  Pestujeme ho pri teplote 18 až 22 stupňov na slnečnom mieste. Nižšej teplote sa poteší len v zime, kedy je pre neho ideálna teplota okolo 13 stupňov. Počas tohto obdobia sa môže stať, že ibištek opadne. Netreba sa toho báť. Rastlina zbiera sily na ďalšie obdobie. Na jar opäť zazelenie a zakvitne.

Mladým rastlinkám je na začiatku leta potrebné zrezať vrcholky výhonkov. Staršie rastlinky je vhodné orezávať na jar. Hlboký rez podporí tvorbu nových výhonkov a najmä kvetov. Jar je taktiež najvhodnejším obdobím aj na presádzanie.

pexels.com
Letnenie podporuje kvitnutie ibišteku.

Cez leto je možné umiestniť ho aj na terasu, avšak na teplo ho treba prispôsobovať postupne, aby sa predišlo spáleniu listov na ostrom slnku. Najskôr je vhodné rastlinu umiestniť len na polotienisté miesto a otužovať postupne.

Ako väčšinu izbových rastlín aj ibištek možno jednoducho rozmnožiť odrezkami. Vrcholové, drevnaté odrezky namočíme do prípravku podporujúceho zakoreňovanie, zapichneme do zeminy a prikryjeme igelitovým vrecúškom. Po zakorenení ich postupne presadíme do výživného substrátu.

Pestovanie ibišteku v exteriéri

Najvhodnejším ibištekom na pestovanie v exteriéri je v našich podmienkach Ibištek sýrsky. Ide o zimeodolný ker, ktorý je navyše nenáročný na ošetrovanie. Ker dorastá do výšky troch metrov, kvitne pravidelne každý rok od jari do leta.

Ibištek v záhrade vysádzame na slnečné miesto, na ktorom mu vytvoríme dostatočné závetrie, nakoľko príliš veterné stanovisko by mu uškodilo. Okrem vetra a tieňa sa nekamaráti aj s ťažkou a príliš premočenou zeminou. Ideálna zemina na výsadbu ibišteka by mala byť ľahká, priepustná a dostatočne vyživená.

Rastliny vysádzame ako bezlisté v období jari. Kru trvá pomerne dlho, kým sa príjme. Preto pokiaľ sa vám zdá, že rastlina je od výsadby aj mesiac stále bez pukov a budí dojem, že sa neprijala, nepanikárte. Doprajte jej dostatočný čas, predtým ako ibišteku uštedríte rozsudok smrti.

pexels.com
Za ľahkú vyživenú zeminu sa ibištek odmení bohatým kvitnutím.

Mladé ibišteky aspoň prvé 3 roky cez zimu chráňte prikrytím, následne už bude rastlina odolnejšia.  Prvé roky rastú ibišteky pomalšie, neskôr majú každý rok niekoľko desiatok centimetrov dlhé prírastky.

Rastlina nevyžaduje každoročné zastrihávanie. Radikálny rez sa odporúča len pri starších ibištekoch, ktoré majú dlhé vetvy a postupne prestali rásť či málo kvitnú. Vhodným obdobím pre rez je leto.

Ďalšie druhy

Ibištek ružový

Ide o okrasný ker, ktorý kvitne od polky leta do začiatku jesene. Obľubuje kyslejšiu pôdu, ktorá je bohatá na živiny. Má rád slnečné prostredie. Vďaka svojím blahodárnym účinkom sa používa pri liečbe močových ciest a na prečistenie organizmu.

Ibištek sudánky

Tento druh je jednoročná rastlina, ktorá je pomerne náročná na pestovanie, nakoľko si potrpí na svetlo aj teplo. Vďaka antistresovým a uvoľňujúcim účinkom sa používa pri liečbe vyčerpanosti.

Ibištek jedlý

Nasledujúci druh ibišteku je náročný na dostatočnú vlahu a taktiež teplo. Obsahuje množstvo bielkovín, draslíka, horčíka, vápnika a fosforu, preto sa považuje aj za prevenciu rakoviny.