Microgreens, mikrobylinky alebo tiež mikrozelenina: Ako ich pestovať

Bylinková záhradka je mojím spoločníkom už niekoľko rokov. Jej veľkou nevýhodou však je sezónnosť. Hoci si na zimu bylinky pravidelne suším, čerstvé sú čerstvé. Pestovanie klasických byliniek na okne v interiéri, ale nikdy nebolo nič pre mňa. Dlho som sa rozmýšľala nad vhodnou alternatívou, až som natrafila na microgreens.

Z podobných byliniek som predtým poznala len žeruchu, a tá veru mojou obľúbenkyňou nebola. No našťastie známa žerucha, nie je ani zďaleka jedinou bylinkou, ktorú je možné týmto spôsobom pestovať.

Čo je mikrogreens alebo tiež mikrozelenia

Mikrobylinky sú naklíčené rastliny, ktoré sú vysoké 7 až 10 cm. Ak sa vám zdajú podobné klíčkom, nie ste ďaleko od pravdy. Dá sa povedať, že mikrogreens, sú staršími súrodencami klíčkov. Pokiaľ sú rastliny konzumované ešte počas klíčenia, ide o klíčky. Keď tieto rastliny dorastú do prvých lístkov, ide už o mikrogreens.

Microgreens majú v kuchyni bohaté využitie

Výhody

Mikrobylinky sú plné antioxidantov, vitamínov, minerálov a živín. V zime predstavujú ideálny spôsob na dodanie potrebných vitamínov a posilnenie imunity. Ľahko ich dopestovať v domácich podmienkach v ktoromkoľvek ročnom období.

Druhy microgreens

Týmto spôsobom možno pestovať množstvo druhov bežne dostupných rastlín.

Najznámejšie sú: žerucha, roketa, reďkovka, rukola, ľan, pohánka a chia semená.

Ďalej sú obľúbené: horčica, fenikel, mäta, brokolica, šošovica, hrach, kapucínka, senovka, šalát, cvikla alebo cesnak.

Najväčší milovníci mikrozeleniny a mikrobyliniek týmto spôsobom pestujú aj: červenú kapustu, zeler, bôb, pór, slnečnicu, jačmeň, ovos, koriander, kôpor a bazalku.

Paleta rastlín, ktoré je možné pestovať ako microgreens je naozaj pestrá, základom je, aby ich semená neboli chemicky upravované. Pozor treba dať na pohánku, jej microgreens sú toxické.

Dopestované mikrobylinky nemusia byť len zelené

Ako vypestovať microgreens

Na pestovanie mikrobyliniek je dôležité používať len microgreens semená, čo sú semená,  ktoré sú určené na klíčenie a konzumovanie. Klasické semená zo záhradkárstva, nie sú na pestovanie týmto spôsobom vhodné.

Čo potrebujete k pestovaniu

Okrem vhodným semienok rastlín, k pestovaniu mikrobyliniek nepotrebujete nič extra. Ich pestovanie je nenáročné a zvládne ho aj záhradnícky antitalent. Povinnou výbavou sú iba:

  • semienka,
  • miska na klíčenie,
  • vata,
  • niečo na prikrytie misky (potravinárska fólia, mikroténové vrecko…),
  • substrát,
  • rozprašovač,
  • spodná miska bez otvorov.

Ako na to / postup

Microgreens možno pestovať viacerými spôsobmi. Pestovanie bez substrátu je najvhodnejšie pre základné mikrobylinky ako sú napríklad žerucha a horčica. Naopak, náročnejšie mikrobylinky a mikrozeleniu je vhodné pestovať so substrátom.

1. Pestovanie v miske s vodou

Do špeciálnej nakličovacej misky nalejte vodu a umiestnite sitko. Semená nasypte na sitko tak, aby boli v kontakte s vodou, ale úplne v nej neplávali. Položte na okno a nechajte vyrásť.

2. Pestovanie v miske s vatou

Do misky vložte čistú vatu a navlhčite ju rozprašovačom. Na vatu následne nasypte semená, položte na okno a nechajte vyklíčiť. Pred konzumáciou vyberte rastliny z vaty aj s korienkami a opláchnite.

Dopestovať microgreens zvládne aj záhradkársky antitalent

3. Pestovanie so substrátom

Do misky, ktorá ma na dne otvory, nasypte cca 2 až 3 cm substrátu a roztrúste naň semienka microgreens. Semená mierne zatlačte a zasypte ďalším pol centimetrom substrátu. Substrát ešte raz poriadne zatlačte a zvlhčite rozprašovačom. Pozor na preliatie, semienka by začali hniť.

Misku prikryte, umiestnite na spodnú misku a položte na vybrané stanovisko (prostredie s konštantnou teplotou). Každý deň misku skontrolujte a ak je to potrebné, zvlhčite rozprašovačom.

Po 3 až 5 dňoch sa postupne začnú ukazovať nové rastlinky. Misku nechajte prikrytú ešte dva dni po tom, ako sa objavili prvé výhonky. Následne ju preneste na svetlo a odstráňte krytie. Rastlinky jemne zalievajte každý deň, neprelievajte.

Mikrobylinky predstavujú jednoduchý spôsob, ako si v pohodlí domácnosti vypestovať rastlinky, ktoré vám doprajú množstvo vitamínov. Pestovanie microgreens jednoducho zvládnete na bratislavskom sídlisku aj vidieckom domčeku, či je zima a či leto. Stačí vám miska s vodou, semienka, chvíľka trpezlivosti a už za týždeň sa môžete tešiť z lahodných a navyše zdravých rastliniek.

Komentáre (5)

  1. Ked mi narastie ta mikrozeleninka ,mozem si ju ostrihat a konzumovat a treba slravit dalsiu novu vysadbu alebo zacne rast z tych ostrihanych vyhonkov na novo prosim?

  2. Viete mi poradiť kde sa dajú objednať vhodné semienka na toto pestovanie , taktiež misky na toto pestovanie, celé vybavenie. Ďakujem

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Ako pestovať ligurček vo vašej kuchyni

shutterstock

Ligurček je trvalka, ktorá pochádza z juhozápadnej Ázie. Dorastá do výšky 2 metrov a vzhľadom aj chuťou pripomína zeler. V kuchyni je obľúbený najmä vďaka svojej špecifickej chuti.

Výsadba ligurčeka

Ligurček lekársky možno pestovať priamym výsevom zo semena, z predpestovanej priesady alebo odrezkami z podzemku.

Výsadba zo semien sa realizuje na jar (v marci až apríli) prípadne na jeseň (september až október). Vysievame 5 až 6 semien do hniezd vzdialených 0,6 metra do hĺbky 1 centimeter a jemne prikryjeme a pritlačíme pôdou. Osivo ligurčeka klíči veľmi pomaly. Z vyklíčených rastlín sa v hniezdach nechajú len najsilnejšie jedince (cca 3 kusy).

pexels.com
Ligurček možno pestovať zo semien, priesad alebo odrezkov

Najjednoduchšie sa ligurček vysádza z darovaných koreňových pukov. Vegetatívne je ho možné rozmnožovať na jar aj na jeseň, pričom odrezky berieme zo staršej kultúry ( trojročná rastlina). Sadíme tenšie pakoreňové odnože s pukmi, očkami a kúskom koreňa.

Vhodné podmienky na pestovanie

Vyhovuje mu stanovisko v polotieni s dostatkom vlahy a živín. Obľubuje stredne ťažkú, dobre prekyprenú hlinitú pôdu s dostatkom humusu. Pôda by taktiež mala mať dostatok vápna a rovnomernú vlhkosť.

Ligurček dorastá až do 2 metrov, preto potrebuje dostatok miesta. Jednotlivé rastliny sa dožívajú 10 až 15 rokov, takže po vysadení vám bude robiť spoločnosť dlho.

Neodporúča sa vysádzať ho na miesta, kde ste predtým pestovali mrkvovité rastliny (mrkva, petržlen, paštrnák, zeler, kôpor, rasca, koriander), nakoľko tak môže dôjsť k prenosu chorôb.

Starostlivosť o ligurček

Ligurček je nenáročný a poradí si aj v prípade, ak mu nedoprajete 100 % starostlivosť. Najkrajšiu vňať však vypestujete vtedy, keď mu zabezpečíte dostatok vlahy a živín. O výživu pôdy sa treba postarať už pred jeho výsadbou, nakoľko priame hnojenie, najmä čerstvým maštaľným hnojom, nemá rád.

Rastlinu treba pravidelne okopávať a držať v čistote. Ak ho pestujete ako koreninovú drogu, je dobré jeho duté kvetné lodyhy odrezať nízko pri koreni, aby nevytváral plody.

pexels.com
Je odolný voči mrazom a bez problémov prezimuje

Zber

Z ligurčeka možno zberať listy, semená aj koreň. Zber sa uskutočňuje od mája do novembra. Listy sa zbierajú priebežne podľa potreby, avšak len pred kvitnutím. Po odkvitnutí jeho listy horknú. Využívajú sa čerstvé alebo sa sušia v jednej vrstve na vzdušnom mieste.

So zberom koreňov možno začať v druhom alebo treťom roku na jeseň. Zbierajú sa predovšetkým korene a niekedy aj celý nadzemný výhonok. Pred sušením sa umyjú tečúcou vodou, aby sa zbavili nečistôt. Sušíme ich na vzdušnom, suchom mieste. Dobre vysušený koreň je biely a pri lámaní praská. Možno ho pokrájať či pomlieť na prášok. Skladovať ho treba  v dobre uzatvorenej nádobe, ktorá neprepustí vlhko ani svetlo.

Liečivé účinky

Ligurček zlepšuje tvorbu žalúdočných a tráviacich enzýmov, má močopudné a odhlieňovacie účinky. Využíva sa pri nervovej vyčerpanosti, reumatizme, chorobách močových ciest, žlčníka či nadmernom potení.

Využitie v kuchyni

V kuchyni je ligurček obľúbený svojou špecifickou chuťou. Tá je najskôr sladká, neskôr ostrá až mierne horkastá. Využívajú sa jeho listy aj korene.

Čerstvé aj sušené listy sa pridávajú do jedál v malom množstve, nakoľko sú dosť aromatické. Vňať sa používa ako prísada do polievok, omáčok, cestovín či múčnikov. Mladé čerstvé lístky sa pridávajú do šalátov alebo sa nimi nahrádza petržlenová a zelerová vňať.

Koreň je súčasťou viacerých koreninových zmesí, napríklad polievkového korenia.

pexels.com
Ligurčekom možno nahradiť petržlenovú aj zelerovú vňať.

Pestovanie ligurčeka zabezpečí nielen zásobu korenia, ale aj liečivo na mnoho ťažkostí. Preto bol v minulosti pevnou súčasťou tradičných záhrad. Hoci sa postupne vytrácal, vďaka svojím vlastnostiam, si svoje miesto v záhradách získava opäť.