Pestovanie bez pôdy len vo vode? Také je nenáročné hydroponické pestovanie

S hydroponickým pestovaním som sa prvýkrát stretla u mojej kamarátky a len som neveriaco pozerala na krásne rastliny, ktoré týmto spôsobom pestovala. Na základe jej vychválenia, som sa rozhodla tento spôsob pestovania vyskúšať na mojich kaktusoch. A musím povedať, že sa nie je na čo sťažovať. Spokojné sú aj ony aj ja.

Čo je to hydropónia ?

Hydropónia predstavuje pestovanie rastlín bez zeminy, vďaka čomu ide o ideálny spôsob pestovania pre domácnosti, v ktorých žijú alergici. Takéto pestovanie prispieva k zvyšovaniu vlhkosti vzduchu a rastliny sú zároveň výborným regulátorom škodlivých látok, ktoré sa vo vzduchu nachádzajú.

Hydroponické pestovanie rastlín je nenáročné. Rastliny sú pestované vo vodnom prostredí. Týmto spôsobom je možné pestovať menšie aj väčšie rastliny a veľkou výhodou je, že ich počas pestovania nie je potrebné presádzať.

Podľa dostupných informácií tento druh pestovania využívali už v starom Egypte

Výhody hydroponického pestovania rastlín

  • minimum alergénov, prachu a plesní,
  • ľahká kontrola zálievky, nižšie riziko hnitia koreňov,
  • rýchlejšie zakoreňovanie rastlín,
  • robustnejší rast,
  • nenáročná starostlivosť,
  • rastliny nie je potrebné presádzať,
  • rastlina vydrží bez vody aj niekoľko týždňov (nie je potrebné riešiť polievanie počas dovolenky),
  • zabezpečuje vyššiu vlhkosť vzduchu v miestnosti,
  • zdravšie a odolnejšie rastliny, ktoré menej napádajú rôzni škodcovia a choroby,
  • rýchlejšie dozrievanie plodov,
  • dokonalá kontrola prísunu živín pre rastliny.

Ako začať s hydroponickým pestovaním

Poznáme viacero druhov hyproponického pestovania. V domácich podmienkach sa najčastejšie stretávame s pestovaním, pri ktorom je využívaný vhodný substrát, ktorý veľmi dobre drží vlhkosť a fixuje rastlinu. Do tohto substrátu sa následne vloží rastlina, ktorej je pravidelne dodávaná zálievka živným roztokom (voda v kombinácií s rôznymi hnojivami).

Pri zálievke je potrebné dbať na špeciálne požiadavky jednotlivých druhov rastlín. Sú to: dusík, fosfor, horčík, vápnik, mangán, síra a železo. Okrem týchto základných prvkov by mal roztok obsahovať aj stopové prvky bóru, molybdénu, medi a zinku.

Rasliny pestované hydroponickým spôsobom stačí zalievať raz za 2 týždne

Vhodný súbstrát: keramzit – ílovitý granulát

Zálievka: k odhadu potreby zálievky slúži ukazovateľ stavu vody, ktorý sa umiestňuje do kvetináča, vo všeobecnosti platí, že rastliny pestované týmto spôsobom stačí polievať raz za 2 až 3 týždne

Hnojenie: pravidelné polievanie roztokom s hnojivom alebo umiestnením vrecka s ionto výmenným hnojivom pod rastlinu.

Presádzanie: rastliny pestované hydroponickým spôsobom nie je potrebné vôbec presádzať.

Záhradkárske pomôcky na hydroponické pestovanie

Na trhu existuje množstvo pestovateľských pomôcok, ktoré slúžia na uľahčenie hydroponického spôsobu pestovania rastlín. Všetky pomôcky nájdete v špecializovaných obchodov, prípadne väčších záhradkárstvach. Na hydroponické pestovanie sú potrebné predovšetkým nepriepustná nádoba alebo vanička z plastov, skla, kovu, kameniny alebo iné chemicky odolné materiály.

Rastliny sa najčastejšie sadia do plastových vodopriepustných črepníkov. Ich veľkosť je potrebné prispôsobiť veľkosti rastliny. Do bočného priestoru črepníka je potrebné umiestniť vodoznak (indikátor stavu vody) a túto nádobu následne vložiť do vonkajšieho dekoračného črepníka.

Okrem klasických črepníkov, existujú aj špeciálne nádoby určené na hydroponické pestovanie, ktoré sú rozdelené na viaceré časti. V týchto črepníkoch je špeciálne oddelený priestor, v ktorom je vysadená rastlina a priestor, v ktorom sa nachádza zásoba vody.

Zoznámiť sa s hydroponickým pestovaním môžete s ľubovoľnou rastlinou. Najlepšie sa bude dariť brečtanu, palmám alebo kaktusom.

Hydroponické pestovanie je najviac vhodné na pestovanie rastlín, ktorých okrasou sú ich listy

Čo všetko sa dá hydroponicky pestovať?

Na hydroponické pestovanie sa hodia takmer všetky druhy izbových rastlín a zeleniny. Najvhodnejšie sú črepníkové rastliny, ktorých ozdobou sú hlavne listy a ktoré na svoj rast nepotrebujú pôdu.

Hydroponické pestovanie izbových rastlín

Ideálne druhy na hydroponické pestovanie sú: aglaonema pomiešaná, cicus antarktický, krotón, šachor striedavolistý, difenbachia škvrnitá, dracéna, fikus, brečtan popínavý, monstera skvostná, peperómia, filodendron popínavý, sanseviera trojpásová (svokrin jazyk), tradeskancia, saintpaulia, čiže africká fialka (senpólia), orchidei.

Hydroponické pestovanie orchideí predstavuje ideálny spôsob pestovania týchto exotických krások. Pri ich pestovaní však treba dávať pozor, aby hladina vody nikdy nedosahovala až ku koreňom.

Ak budú korene orchidei úplne ponorené vo vode, postupne zhnijú

Hydroponické pestovanie byliniek

Pestovanie byliniek vo vodnom prostredí bez hliny je obľúbený spôsob pestovania byliniek, ktorý zabezpečí čerstvé bylinky počas celého roka a zároveň zabezpečí vyššiu úrodnosť byliniek v porovnaní s klasickým spôsobom pestovania. Pestovať takto možno rôzne druhy byliniek: bazalku, pažítku, čakanku, petržlen, ale aj šalát či kapustu. Výber byliniek závisí čisto na vašich chuťových bunkách.

Hydroponické pestovanie zeleniny a ovocia

Hydroponickým spôsobom možno pestovať aj rôzne druhy ovocia a zeleniny. Pri výbere vhodných rastlín vo všeobecnosti platí, že vhodnejšie sú rastliny, ktoré nedosahujú veľkých rozmerov. Dopestovať si takto môžete vlastné ovocie a zeleninu aj na parapete či balkóne. Vhodné sú napríklad: paradajky, paprika, čili papričky alebo jahody.

Paradajky sú nenáročné na živiny a preto ich hydroponické pestovanie zvládne naozaj aj začiatočník. Pri ich pestovaní je potrebné pravidelne sledovať rast koreňového systému. Ak korene presiahnu otvor vo dne nádoby, znížte množstvo zálievky tak, aby medzi zálievkou a koreňmi bol malý vzduchový priestor.

Hydropóniu možno využiť aj pri pestovaní paradajok

Pokiaľ bývate v byte a radi by ste si dopestovali domáce jahody, hydroponické pestovanie jahôd bude pre vás ideálnym riešením.

Nevýhody hydroponického pestovania

Samozrejme, ako všetko, tak aj hydroponické pestovanie so sebou okrem výhod prináša aj nevýhody. Hlavnou nevýhodou je, že ho možno nemožno použiť na pestovanie rastlín, ktoré počas kvitnutia potrebujú pravidelnú zálievku (napríklad vianočný kaktus). Ďalej sa neodporúča pre cibuľové a hľuzovité rastliny.

Vďaka svojim vlastnostiam sa hydroponické pestovanie vo veľkom využíva aj vo verejných priestoroch, v ktorých je potrebné zabezpečiť čo najvyššiu čistotu a sterilnosť prostredia – nemocnice, banky, kancelárie.

Pestovať týmto spôsobom možno takmer všetky druhy rastlín. Prejsť z klasického spôsobu pestovania v zemine na hydroponické pestovanie možno kedykoľvek, čo znamená, že naučiť na tieto podmienky možno aj rastlinu, ktorá bola zvyknutá na pestovanie v substráte.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Zázvor: Pestovanie a starostlivosť

Zázvorový čaj v kombinácií s citrónom predstavuje môj obľúbený životabudič v boji s chrípkou. Zatiaľ ma nikdy nesklamal. Navyše, odkedy som minulý rok objavila jeho schopnosť tlmiť bolesť, nedám na neho dopustiť. Keďže pestovanie byliniek je moja vášeň, pridala som si do svojej zbierky najnovšie aj pestovanie zázvoru.

Hoci rastlina zázvoru neplní dekoračný účel, jeho pestovanie je čoraz obľúbenejšie aj u nás najmä vďaka jeho spomínaným liečivým účinkom. Pestovanie zázvoru v záhrade je u nás síce nemožné, avšak v skleníku alebo v interiéri sa mu bude dariť dobre.

Charakteristika rastliny

Zázvor, inak nazývaný aj ďumbier, je trvácna, teplomilná rastlina dorastajúca do výšky jedného metra. Typický je svojou dlhou stonkou, z ktorej vyrastajú úzke listy, podobné tráve. Púčiky, ktoré vyrastajú v skupinách, sú bielej alebo ružovej farby, kvety žltej. Dekoračný charakter však od nich nečakajte.

Dekoračný charakter rastlina zázvoru neponúkne

Krajina jeho pôvodu nie je presne známa, no predpokladá sa, že pochádza z Číny, odkiaľ sa postupne rozšíril do Indie, blízkeho východu a Stredomoria. Dnes sa zázvor pestuje vo väčšine subtropických regiónov. Za jeho najväčšieho producenta je považovaná India, ďalej nasledujú Čína, Nepál, Nigéria, Thajsko a Indonézia.

Rastlina patrí do rovnakej čeľade ako kurkuma, kardamón a galangal. Podobne ako spomínané koreniny aj zázvor sa pestuje kvôli svojej špecifickej chuti. Ostrú chuť zázvoru má na svedomí gingerov, ktorý svojím chemickým zložením pripomína kapsaicín, ktorý nájdeme v čili papričkách.

Základná charakteristika rastliny
Botanický názovZingiber officinale
Bežné názvyďumbier, zázvor
Výškaaž 1 meter
Farba kvetovružovobiela alebo žltá
Odolnosťcitlivá na chlad
Zeminaľahký substrát
Zázvor a kurkuma sú príbuzní

Zázvor pestovanie a starostlivosť

Sadenie zázvoru uskutočňujeme prostredníctvom odrezkov. Pestovať zázvor možno aj z odrezku zakúpeného v obchode, avšak pred jeho výsadbou je potrebné dať pozor, aby nebol vysušený.

Postup sadenia zázvoru je jednoduchý. Odrezok položíme na plocho do nádoby tak, aby očká smerovali hore a zasypeme zeminou. Nová rastlinka vyrastie o niekoľko týždňov. Rastlinu zalievajte každý deň, do misky odstátou vodou izbovej teploty. Zbierať úrodu (koreň) možno približne 10 mesiacov od výsadby.

Pestovanie zázvoru je možné aj z kupovaného obrezku
Zázvor pestovanie
Náročnosť pestovaniarastlina nie je náročná na starostlivosť
Svetlosvetlé miesto, no nie priame slnko
Vodavyžaduje pravidelné zalievanie, substrát nesmie vyschnúť
Teplotamá radšej teplejšie miesta, kde je teplota okolo 23 stupňov
Vlhkosť obľubuje rosenie
Rozmnožovanieodrezky z koreňa

Problémy pri pestovaní zázvoru

Zázvor je nenáročná rastlina a pri jeho pestovaní by ste nemali mať žiadny veľký problém.

Jediné, na čo je potrebné klásť dôraz je dostatočné teplo, pri pestovaní vonku pozor na nočné teploty pod 10 stupňov. Taktiež sa vyhnite priamemu slnečnému žiareniu, ktoré by rastlinu spálilo.

Liečivé účinky zázvoru

Odborníci považujú zázvor za skutočný poklad, ktorý by nemal chýbať v žiadnej domácnosti. Medzi jeho najznámejšie účinky patria:

  • posilnenie imunity,
  • zlepšenie prekrvenia periférnych častí tela,
  • podpora chuti do jedla, trávenia a tvorby slín,
  • zmiernenie svalovej horúčky,
  • tlmenie tehotenských nevoľností,
  • zmiernenie bolestí hlavy a závratov,
  • ochrana srdcovo-cievneho systému,
  • zníženie cholesterolu,
  • zlepšenie pamäti,
  • zmiernenie bolestivosti menštruácie,
  • protizápalové a analgetické účinky.
Zázvorový čaj obsahuje množstvo živín

Zázvor možno využiť čerstvý, sušený, varený ale i nakladaný. Každý z uvedených spôsobov spracovania pôsobí priaznivo na ľudský organizmus. Čerstvý ďumbier skladujete zabalený v chladničke, aby sa nevysušil a nestuhol. Takto vydrží aj niekoľko týždňov. Sušený ďumbier skladujete na suchom, tmavom a chladnom mieste.

Zázvor predstavuje zázračnú rastlinu, ktorá má schopnosť pomôcť zmierniť rôzne zdravotné problémy. Jeho konzumácia je však odporúčaná len v obmedzenom množstve, max 4 g denne, a nie dlhodobo. Vypestovať si tento poklad doma, a mať ho po ruke vždy, keď ho budete aktuálne potrebovať, je preto najlepší spôsob, aký môžete vymyslieť.